Víťazka ceny OTO predáva na Instagrame náramky a pýta od ľudí peniaze. Pre niektorých znie takýto kontext absurdne, no sú fanúšikovia, ktorí naletia. Keď si Lucia Barmošová (38) v roku 2016 zakladala Instagram, bolo to práve preto, aby sa podobným excesom vyhla. Aby získala späť svoju identitu. Používateľka s prezývkou luckabarmosofficial si ju vzala a predstierala, že je moderátorka. Pôvodná nositeľka tohto mena priznáva, že sama by zdrobneninu nepoužila, pretože znie infantilne. Ukázalo sa, že jej falošné alter ego vytvorila dvanásťročná školáčka. „Po tom, ako jej účet zablokovali, som bola opatrná. Na svojom profile som si fotky prekrývala jeho názvom, aby ich nebolo možné kopírovať na iné účty,“ priznáva jojkárka.

Napriek obozretnosti na sociálnych sieťach sa situácia zopakovala. Barmošová sa len pred pár týždňami opäť stala obeťou zneužívania svojho mena, priezviska aj výzoru. „Upozornila ma sestra a kolegyne v práci, že ich takýto profil začal sledovať. Okamžite sme v InstaStories vyzvali ľudí, aby ho nahlásili. Keďže Kvetka (moderátorka Kveta Horváthová - pozn. red.) má veľkú základňu sledovateľov, aj ona to zdieľala. Uplynul deň alebo dva a účet zrušili,“ vysvetľuje Barmošová, pričom tvrdí, že sa bála, či nejde o profil, ktorý mámi od jej fanúšikov osobné údaje. S veľkou pravdepodobnosťou boli jej podozrenia správne, stopa podľa našich zistení vedie do Ázie.

Podvody so zneužitím Boha

V horizonte posledných dní sa niečo podobné stalo Marošovi Kramárovi, Mariánovi Čekovskému, Zuzane Plačkovej, ale aj hudobníkovi Martinovi Valihorovi. Keď PLUS 7 DNÍ konfrontovalo paralelného, nepravého Valihoru, ten trval na tom, že ide o súkromnú odnož jeho virtuálnej aktivity. O sledovanie požiadal ako prvý - po tom, ako sme dali lajk na poslednú fotografiu na skutočnom Valihorovom profile s vyše trinástimi tisíckami sledovateľov.

DABLÉR Redaktora PLUS 7 DNÍ sám začal sledovať. Po konfrontácii už nebol taký výrečný.
Zdroj: Instagram

Porozprávať po slovensky sa dalo aj s neznámym mužom, ktorý sa vydával za Mariána Čekovského. „Toto je jeden z mojich mnohých účtov, ktoré používam, aby som zistil, čo povedia moji fanúšikovia,“ snažil sa balamutiť Slovákov.

V iných prípadoch vedú nitky tiež do Ázie. Pozoruhodná je napríklad história profilu Villo Rozbriel Boril s vyše 3 200 fanúšikmi. Ešte vlani sa na ňom zgrupovali indonézski čitatelia, vyhľadávajúci texty a videá s moslimskou tematikou. Presne 30. decembra 2020 sa presunul na iný kontinent - zrazu sa volal podobne ako moderátor zo Slovenska, Vilo Rozboril sa ocitol na profilovej fotografii účtu a exotický jazyk vystriedala slovenčina. Prvé dni majiteľ konta zdieľal príspevky z oficiálnych účtov moderátora a potom sa pustil do finančných hier.

„Zdieľajte môj príspevok teraz a vyhrajte!! Čím viac zdieľate, tým väčšie sú vaše šance na výhru. Peniaze budú odoslané 20 minút po zaregistrovaní vášho mena. Váš čas sa začne teraz. Veľa šťastia a Boh vás všetkých žehnaj,“ odporúčal akože Vilo fanúšikom, ktorých vábil na výhru až stotisíc eur. Súťaživým Slovákom nebolo viac treba. Neodradil ich ani podozrivý detail - link na stránku, kde sa museli s použitím osobných údajov registrovať.

Mimochodom, formula „veľa šťastia a Boh vás všetkých žehnaj“ sa na fejkových profiloch opakuje. Falošná Barmošová sa napríklad vyjadrila: „Získaj odo mňa darček. Veľa šťastia a nech vás Boh žehná.“ Nebude náhoda, že slovo Boh býva v exotických krajinách bežnou súčasťou hovorového jazyka.

Opačný problém riešil minulý týždeň moderátor a komik Michael Szatmary. „Kultúrny svet je v smútku,“ bedákal, keď naraz prišiel o tri stránky na Facebooku.
„Stand-up comedy, Floor-comedy talkshow a Music. Niekto mi ich hackol, zmenil názvy, vymazal videá a nemám k nim prístup. Mnohí mi píšete, že neviete, ako ďalej a čo s očkovaním a koronou. Ste v tom sami, odovzdal som vám takmer všetko, čo som vedel, a teraz je to už na vás. Verím, že mi Facebook moje stránky opäť vráti,“ nádejal sa.

No kým americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi zrušil Twitter účet s 88 miliónmi fanúšikov, aby medzi nimi viac nešíril násilie, Szatmaryho stránky vykazovali činnosť ďalej, jedna pod sterilným názvom Confirming Page Required Business Team. Po pár dňoch sa Szat­marymu, našťastie, podarilo svojich účtov opäť zmocniť.

Nezáleží, odkiaľ ste

Dôvody, pre ktoré „bežní smrteľníci“ poľujú po celebritných kontách, možno len hádať. „Prvým sú peniaze. Začína sa to výkupným - získate svoj profil späť, ale najprv zaplaťte. Ak sa vydávate za známu osobnosť, môžete napríklad v jej mene predávať tovar alebo služby. Prípadne sa ukradnutý profil vyčistí od histórie a predá so ziskom ďalej. Po ukradnutí sa profily dosť často premenujú, potom slúžia napríklad na šírenie propagandy, fake news, ďalšie online podvody alebo nábor do teroristických organizácií. Ukradnuté profily známych osobností tak často končia na druhom konci sveta a plnia úplne iný účel ako ten, s ktorým ho pôvodný majiteľ založil,“ vysvetľuje Karol Suchánek pre PLUS 7 DNÍ.

Pracuje ako súdny znalec pre kybernetickú bezpečnosť, odbor, ktorý vyštudoval na prestížnej súkromnej univerzite MIT v Bostone. Ako jedna z dvoch osôb v Českej republike má bezpečnostnú previerku NATO.

Suchánek hovorí, že krádež profilov je jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa za posledné dva mesiace stretáva. „Vždy sa to začína správou akože od Instagramu, že váš účet má problém s porušovaním podmienok, takzvaných copyrights, a keď nechcete, aby ho zablokovali, musíte vyplniť formulár. Ľudí zachváti stres a panika, že o svoj dlho budovaný Insta­gram prídu, a tak to chcú vyriešiť čo najskôr. Falošná stránka, ktorá sa tvári ako prihlásenie do Instagramu, chce od nich, aby zadali e-mail a heslo. Len čo tieto údaje odošlú, prídu o svoj insta­gramový profil. V niektorých prípadoch som bol svedkom toho, že útočníkom sa podarilo obísť aj dvojfaktorové zabezpečenie (šesťmiestny kód, ktorý dostaneme väčšinou ako SMS). V oboch prípadoch ide o pomerne lacný, jednoduchý a netechnický útok založený na sociálnom inžinierstve,“ odhaľuje Suchánek, čím nás gauneri na sociálnych sieťach klamú.

Informácie o ich cudzokrajnom pôvode ho neprekvapujú. „Sociálne siete aj útočníci pôsobia globálne a nepoznajú hranice. Pri slovenských influenceroch som sa stretol s tým, že im chodili anglické správy a stáli za nimi hackeri z Turecka. Útočníkom nezáleží na tom, z ktorej krajiny profil pochádza. Skôr sledujú, aký typ osoby ho má, aby im zapadol napríklad do šírenia propagandy alebo dezinformácií. Takže ak máte črty z Blízkeho východu (napríklad tmavé vlasy a nie úplne svetlú pokožku), môže sa im hodiť práve váš profil,“ tvrdí bezpečnostný expert.

Všetky poškodené celebrity nájdete v GALÉRII

Ak by predali ukradnutú stránku, útočníci zarobia len drobné. Instagram aj Facebook majú v pravidlách používania, že nikto nesmie predávať účet ani žiadny iný detail svojho používateľského konta. Preto sa to robí na darkweboch (temnejšia alternatíva internetu, kde nie je človek vystopovateľný políciou). V roku 2020 sa dal hacknutý profil na Facebooku kúpiť za 61,26 eura a na Instagrame za 45,60 eura, a to bez ohľadu na počet followerov.

Namiesto Instagramu basa

Suchánek v rámci kurzov o bezpečnosti školí nejednu známu osobnosť. Aby záškodníkom čo najviac znepríjemnili činnosť, jednou z možností je požiadať o overenie. Ide o bájnu „modrú fajku“ pri názve profilu. Dôležité je mať na pamäti, že registráciou na sociálnych sieťach dávajú celebrity súhlas na zverejnenie textov, videí alebo fotografií, o ktoré má v úmysle sa podeliť. Preto status na sociálnej sieti v znení: „Neprajem si, aby niekto používal moje fotografie,“ je, ľudovo povedané, nulitný. Ešte aj daný príspevok môže použiť ktokoľvek iný.

Odborníci však v tejto súvislosti upozorňujú aspoň na striedme používanie Facebooku či Instagramu. „Myslím si, že pri sociálnych sieťach treba používať zdravý sedliacky rozum a pri zverejnení informácií o svojej osobe dbať na to, že by kedykoľvek mohli byť použité proti vám,“ hovorí špecialista na IT právo Vincent Hegedűš.

Podľa neho sa na Slovensku dá brániť proti krádeži identity, no neexistujú osobitné predpisy, preto sa treba opierať o Trestný zákon a možnosti ochrany z hľadiska civilného práva. „Krádež identity nie je na Slovensku neznámy pojem, ale krádež identity v súvislosti s využitím sociálnych sietí je novinka, ktorú sociálne siete so sebou priniesli, a právna prax sa musela s jej aplikačnými dôsledkami vyrovnať,“ vysvetľuje.