Gréta Klimkovská

Na Slovensku máme niekoľko hereckých legiend, ktoré starnú s gráciou. Medzi ne jednoznačne patrí aj herečka Božidara Turzonovová (79), ktorá sa čoskoro pridá k osemdesiatničkám. Pred mesiacom totiž oslávila sedemdesiatdeväť rokov. So svojimi blízkymi sa stretla na spoločnom obede a stihla si pripiť aj s kolegami v šatni. „Boli to krásne narodeniny. S rodinou sme si ich po dlhšom čase a uvoľnení opatrení mohli naplno vychutnať. Ale aj v divadle to bolo milé. Oslavovalo sa niekoľko dní, keďže krátko predo mnou mala svoj sviatok Milka Vašáryová (79). Tá mi, mimochodom, každý rok opakuje, že je o dosť staršia a pritom sa narodila len o desať dní skôr. Takže vždy sme začali najprv s ňou a potom som bola na rade ja. Veľakrát sa stalo, že skúška musela počkať, pretože sme sa v šatni pri dobrom jedle zarozprávali,“ usmieva sa herečka.

Na&nbsp;jej narodeninách už ôsmy rok chýbal zosnulý manžel, herec a&nbsp;režisér Jozef Adamovič (†74), s&nbsp;ktorým má dve dcéry - Andreu a&nbsp;Luciu. Božidara tvrdí, že sa s&nbsp;ním v&nbsp;duchu veľakrát rozpráva a&nbsp;vtedy má pocit, že je aspoň v&nbsp;mysli stále pri nej. Zdá sa, že po&nbsp;čase na&nbsp;život po&nbsp;boku Adamoviča spomína už len s&nbsp;láskou. Hoci pred verejnosťou sa neutajilo, že v&nbsp;ich vzťahu boli aj búrlivé obdobia. Najmä keď sa prevalil fakt, že herec svoju ženu pred dvadsiatimi piatimi rokmi podviedol s&nbsp;mladou Miroslavou z&nbsp;Hriňovej, s&nbsp;ktorou mal dcéru Jozefínu. Dača, ako ju Jozef volal, mu románik odpustila a&nbsp;na&nbsp;verejnosti mu nemanželské dieťa nikdy nevyčítala. Podobne sa k&nbsp;situácii postavili ich dcéry, ktoré už dávno majú svoje rodiny a&nbsp;nadelili jej šesť vnúčat.

Aj umelkyňu pandémia uväznila doma. Samu. Prvé dni si však celkom užívala. Až kým si neuvedomila, že toto asi nebude krátkodobá dovolenka. Priznala, že aj keď je väčšinou optimistka, doľahol na&nbsp;ňu smútok a&nbsp;obavy. „Spočiatku som si vravela: Bože, toto je dar. Inokedy, keď sa ráno zobudím, mám čo robiť, aby som všetko počas dňa postíhala. Hm, toto a&nbsp;toto mám v&nbsp;pláne, ejha, toto musím a&nbsp;večer je predstavenie. Zrazu som sa zobudila a&nbsp;nič. Môžem si robiť, čo chcem! Ale po&nbsp;istom čase, keď som zistila, že sú dve hodiny poobede a&nbsp;ja mám stále pyžamo, skonštatovala som, že takto dni tráviť nechcem a&nbsp;harmonogram mi chýba. Presne ako kedysi. Nezostalo mi však nič iné, len prijať pandémiu ako fakt, ktorý tu je. Pritom som si ešte naplno neuvedomovala nebezpečenstvo, ktoré tak rýchlo nezmizne. Je normálne, že aj ja som mala zlé dni,“ spomína na&nbsp;okamihy pred uvoľnením opatrení.

So svojou povahou dlho nesmútila a&nbsp;povedala si, že sa musí zamestnať. „Dala som si záväzky, že sa pustím do domácich &nbsp;prác,“ opisuje svoj pandemický denný program. „Pozrela som si mnoho seriálov, na&nbsp;ktoré som predtým nemala čas, veľa som čítala. Prechádzky s&nbsp;rúškom, ktoré ma neskutočne rozčuľovalo, ma nebavili. Zrejme aj preto, že všade bolo prázdno a&nbsp;všetko pôsobilo depresívne. Teraz je aspoň na&nbsp;chvíľku lepšie.“

Napriek tomu, že v&nbsp;minulosti neraz vyhlásila, že modernej technike nevie prísť na&nbsp;chuť a&nbsp;lezie jej na&nbsp;nervy, keď sú ľudia nonstop nalepení na&nbsp;obrazovkách, telefón a&nbsp;Skype boli pre ňu dlhý čas jediným spojením s&nbsp;blízkymi. Teraz sa teší aj z&nbsp;toho, že sa konečne môže stretnúť s&nbsp;vnúčatami a&nbsp;dcérami. Že sa už nevidia len cez videohovor.

Spoločnosť je stále rozdelená na&nbsp;tých, ktorí sa očkovať proti pandémii dávajú, a&nbsp;tých, ktorí to zásadne odmietajú. Aj keď si Božidara myslí, že súčasné vakcíny nás asi nadobro pandémie nezbavia, zatiaľ nevidí iné možnosti, ako proti nej bojovať. „Moja generácia bola hojne očkovaná proti rôznym chorobám, ale to boli vakcíny, ktoré boli ,vyzreté‘. Tie proti koronavírusu sa mi zdajú, ako keď vám v&nbsp;tele nasimulujú požiar, následne ešte jeden a&nbsp;keď už príde ozajstný oheň, tak ho možno zvládnete ľahšie. To je, samozrejme, len môj názor,“ uzatvára Božidara.