Zatiaľ čo Špecializovaný trestný súd v Pezinku už druhýkrát oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby týkajúcej sa objednania vraždy Jána Kuciaka († 27), krušné chvíle prežíva v tom istom meste aj jeho brat Ivan Kočner. Dôvodov sa ponúka, zdá sa, niekoľko. Jedným z nich je, že zatvára brány svojej pezinskej kaviarne a navždy tak pochováva rodinný sen.
FOTO Ivana Kočnera a jeho bývalej kaviarne nájdete v GALÉRII
Rodinné problémy
Ivan Kočner, ktorý je od Mariana o osem rokov mladší, vyštudoval dokumentárny film, ale pre médiá sa vyjadruje ojedinele. Keď po jednom z bratových súdnych procesov českí novinári poznamenali, že Mariana Kočnera označujú slovenskí kolegovia za mafiána, reagoval jednoducho: „Vôbec sa tomu nečudujem. Nečudujem sa takýmto prívlastkom.“ Vyzerá to tak, že brat excentrického Mariana je jeho presný opak.
Podľa Pezinčanov nikde, kde sa Ivan objaví, nebudí pozornosť. Má rád svoj pokoj, napriek tomu ho vo vinárskom meste pozná hádam každý. Pred viac ako desiatimi rokmi tam začal prevádzkovať čokoládovňu Mlsná Emma a urobil si meno. Teraz sa Ivanov podnikateľský sen končí, verejnosti to dala na známosť jeho manželka Zuzana. „Kedysi dávno som si myslela, že si píšeme vlastné príbehy podľa svojich predstáv. Jeden z nich je aj naša čokoládovňa. Meno jej vymyslela naša jedenásťročná Emma cestou v aute, prvým brigádnikom v malej čokoládovni bez okien bol šestnásťročný Šaňo, nekonečne otrávený umývaním riadov. Až kým neobjavil kávovar. Je nám veľmi ľúto, ale Mlsná Emma zatvára,“ napísala Zuzana Kočnerová na sociálnej sieti.
Pandémia dala zabrať nejednej gastronomickej prevádzke, no v prípade príbuzných Mariana Kočnera nepôjde zrejme o primárnu príčinu. „Bola to krásne strávená dekáda, ale z vážnych rodinných dôvodov ju musíme ukončiť,“ uviedla švagriná Mariana Kočnera záhadne a definitívny koniec stanovila na prvého júna.
Ktosi je chorý?
Týždeň pred úplným zavretím sme Kočnerovu kaviareň, spojenú s umeleckým obchodíkom, navštívili. V ošarpanej historickej budove v absolútnom centre Pezinka si ju vďaka rozsiahlej terase a moderným slnečným clonám všimne každý. Na prvý pohľad sme nemali pocit, že vstupujeme do komerčnej prevádzky. Drevený interiér, obrazy, všade samé knihy a kvety dotvárali domácu atmosféru. Zub času bolo poznať najmä na stenách, z ktorých opadávala omietka.
Mladý zhovorčivý čašník nás len tak medzi rečou upozornil, že o pár dní zatvárajú. „Presne na Deň detí. To tu bude nátresk,“ vzdychol si. Okolo obeda v Kočnerovej kaviarni popíjalo kávu či čokoládu niekoľko hostí. Samozrejme, rozoberalo sa, prečo ich obľúbený podnik speje k zániku. Financie za tým vraj nie sú, pravým dôvodom by mali byť zdravotné problémy. „Niekto z rodiny je vážne chorý,“ dozvedeli sme sa na mieste. Majitelia sa v čokoládovni nenachádzali, tak sme dopili poslednú mätovú čokoládu a pobrali sa preč.
Pripravení na všetko
Z dlhého statusu Zuzany Kočnerovej skutočne cítiť, ako sa rodina s čokoládovňou ťažko lúči. Priateľom a zákazníkom prezradila aj mnohé kuriózne detaily z minulosti. „Historická tržba z prvého dňa 1,40 za cappuccino, Ivanov otlačený lakeť na čele z letného poobedného schrupnutia, dvanásť stoličiek a domáci kávovar, na prvom nápojáku aj ,neska‘… Au,“ zaspomínala si na začiatky.
Desať rokov tak trochu žili aj príbehy zákazníkov, „ich radosti, smútky, lásky, rozchody, stretnutia či chvíle samoty a ničnerobenia“. „U nás, na druhej strane pultu, to je veľmi podobné. Kus svojho príbehu s nami prežilo a žije veľa úžasných a šikovných ľudí,“ dodala Kočnerová s tým, že jej kolegovia sa v budúcnosti nestratia. „Kto prežije nápor vinobrania a keramických trhov, nešmarí zásteru do kúta a príde na druhý deň ráno do roboty, ten je pre život pripravený,“ uzavrela rozprávanie pozitívne.
