Celeste Buckingham (23) v žilách koluje po matke iránsko-ruská krv, po otcovi americko-írska, ona sama sa však cíti Slovenkou. Vplyvy rôznych kultúr a krajín, z ktorých pochádza, pretavila aj do zariadenia svojho nového bytu. „Sestra hovorí, že to na ňu pôsobí ako bulharský karneval, ale mne sa tu páči. Vždy sa poteším, keď sa vraciam zo sterilných moderných hotelov do tepla a útulnosti môjho domova,“povedala nám speváčka o svojom aktuálnom bývaní v centre Bratislavy.

Byt na úver

Do polyfunkčného bytu v bezprostrednej blízkosti obľúbeného trhoviska na Miletičovej ulici sa Celeste presťahovala z veľkého komplexu na brehu Dunaja. „Bola som tam v podnájme, ale chcela som už niečo vlastné. Na kúpu to bolo veľmi predražené, takže som sa presídlila sem. Je tu oveľa útulnejšie, tak som zainvestovala. Kúpila som si to na úver. Nechcela som všetky peniaze vyhodiť hneď,“ rozrozprávala sa na úvod v obývačke, v ktorej trávi najviac času. „Každú voľnú chvíľu tu sedím nad ,bakalárkou‘. Po dvoch rokoch by som ju chcela konečne dokončiť. V lete, keď svietilo slniečko, som zas vysedávala na balkóne, kde mi robili spoločnosť holuby,“ hovorí, no v žiadnom prípade nie romanticky. „Sústreďujú sa tu kvôli trhovisku, ktoré je pre ne po celý rok zdrojom obživy. Ja ich nekŕmim, aj tak ich tu mám stále plno. Sťažujú sa na ne všetci susedia,“ hovorí o jedinom mínuse svojho bývania.

Inak si Celeste lokalitu nevie vynachváliť. „Ráno, keď sa zobudím, zbehnem na Miletičku kúpiť si čerstvé pečivo, zeleninu a ovocie. Doma väčšinou len raňajkujem, lebo cez deň som rozlietaná. Ale rada si navarím na niekoľko dní dopredu aspoň polievku. Keď som bývala nad nákupným centrom, kupovala som vždy na mesiac dopredu všetky potraviny. No s takýmito veľkými nákupmi som už skoncovala. Teraz si robím zásoby maximálne na štyri dni, pretože nechcem mať zlý pocit z toho, keď sa mi niečo pokazí, že to musím vyhodiť.“

Vzácna komoda na krídlo

Keď sa Celeste na nové miesto presťahovala, bol to holobyt, v ktorom bola len kuchyňa. To jej vyhovovalo. Pretože si ho mohla zariadiť podľa vlastných predstáv. Má tu množstvo dizajnérskych kúskov, ktoré jej pripomínajú domov. „Mama mi z Ameriky poslala všetko, čo som mala v byte v Nashville. Došlo to na Slovensko loďou. Celé štyri mesiace to držali na colnom úrade, kým mi to konečne odovzdali.“ Kto by to však povedal, že dvadsaťtriročná speváčka disko skladieb sa nájde v starožitnostiach. Tie vkusne a nenásilne dokáže sama spojiť s moderným dizajnom. „Mnohé veci sú zo starinárstva, niektoré zo starožitníctva a mám tu aj nábytok, ktorý kedysi patril mojim rodičom,“ prezrádza. Špeciálny vzťah má napríklad k drevenej, ručne vyrezávanej komode, ktorú jej venoval otec. „Mal ju ešte skôr, ako stretol moju mamu. Myslím, že je dokonca staršia ako ocino. Je to klenot, takže vždy, keď sme sa sťahovali, brali sme ju so sebou. Z Chicaga do Švajčiarska, odtiaľ na Aljašku, potom do nášho rodinného domu na Slovensku, až zakotvila u mňa.“

O výsostnom postavení komody svedčí aj to, že si na ňu vystavila najprestížnejšie ceny svojej kariéry. „Je mi veľkou cťou, že v mojom veku dostávam toľké uznanie a že môj príbeh môže byť motiváciou pre ďalších. Zvlášť, keď dostanem možnosť ako porotkyňa rozhodovať o iných. Je to veľmi zaväzujúce, zároveň to znamená, že niekto si váži môj názor a rešpektuje moju tvorbu. Bola som už takto v porote súťaže X Factor a minulý rok som na Krištáľovom krídle rozhodovala v kategórii filantropia. Aj sama som už získala Krištáľové krídlo, čo má pre mňa špeciálny význam. Je to totiž jediný projekt, kde sa oceňujú významné osobnosti azda vo všetkých odvetviach. Tentoraz budem v porote opäť, no v kategórii populárna hudba. Na to sa veľmi teším, pretože predsa len, v tejto kategórii som najviac doma,“ uvažuje.

Čestné miesto: Na vzácnej komode od otca má poukladané najprestížnejšie ocenenia svojej kariéry. Okrem iných Krištáľové krídlo.
Čestné miesto: Na vzácnej komode od otca má poukladané najprestížnejšie ocenenia svojej kariéry. Okrem iných Krištáľové krídlo.
Zdroj: Emil Vaško

Bez televízora

Rovnako vrúcny vzťah ako ku komode po otcovi má speváčka k štýlovému vejáru, ktorý jej darovala matka. „Bol to svadobný darček mojich rodičov, takže u nás visel mnoho rokov,“ dozvedáme sa. Rovnako dobre ako s rodičmi vychádza s mladšou sestrou Carmel, ktorú jej pripomína ďalšia komoda. Do oka vám padne hneď pri vchodových dverách. „Pôvodne to bola stará nevýrazná skrinka, no sestre raz napadlo, aby sme ju spoločne vyzdobili. Ona je v tomto smere veľká šikovnica. Kreslí, navrhuje tetovanie, zbiera rôzne zaujímavé veci, ktoré potom aplikuje do svojich výtvorov,“ ukazuje na kus nábytku s nápisom Love Never Dies (Láska nikdy neumiera). Sestry ho polepili rôznymi kúskami dreva, mušličkami či kamienkami.

Hoci Celeste žije v byte sama, je tu mnoho priestoru na sedenie. Súčasťou obývačky je drevená pohovka s mnohými vankúšmi, dve veľké sivé kreslá a dlhý konferenčný stôl so šiestimi drevenými stoličkami s oranžovým čalúnením. Napriek tomu veľa hostí nemáva. „Je to preto, lebo som málokedy doma. Keď mám náhodou voľno, zapálim si sviečky, zabalím sa do deky a relaxujem pri knihe alebo s kamoškou pri dobrom vínku.“ Televízor u nej hľadáme márne. „Som veľmi rada, že ma rodičia viedli k tomu, že ho nepotrebujem. Doma sme síce telku mali, ale sledovali sme len medzinárodné správy. Ak si niečo potrebujem nájsť, všetko je na internete,“ vysvetľuje.

Byt je plný farieb, preto rušivo nepôsobia čierne okenné rámy, medzi ktorými svieti na bielej stene replika Celestinho najobľúbenejšieho obrazu Gustava Klimta. „Je to darček od tety. Presne trafila do môjho vkusu,“teší sa pri čiernom paravane s indickými vzormi, ktorý má tiež z Nashvillu. Na jeho kraj si zavesila čiernu akoby vúdú bábiku. Celeste naše úvahy pobavia. „Vyrobili mi ju v rómskej odbornej škole v Kežmarku. Keď som u nich bola prvýkrát, všimli si, čo mám oblečené, a keď som k nim prišla po čase zase, venovali mi moju podobizeň,“ hovorí a my prechádzame k slonom. Hovorí sa, že so zdvihnutými chobotmi prinášajú šťastie, Celeste ich má v byte hneď dva, v podobe malých farebných servírovacích stolíkov. Kúpila si ich spolu so skrinkou s rovnakým motívom. „Nie je to starožitné, ale je to pekné. To mám tiež z Ameriky.“

Motýle, Lumír aj Matěj

Zaujímavé je, že hoci koberce sú v domácnostiach na ústupe, Celeste na tie svoje iránske a arabské nedá dopustiť. „Balkón je stále dokorán, takže je tu prach, ale mne to neprekáža. Rada vysávam, je to pre mňa relax. Dám si do slúchadiel hudbu a žiadny problém. Je to pre mňa meditácia.“ Predmetov, ktoré ľudia používajú na meditovanie, má v byte neúrekom, no, ako speváčka tvrdí, všetci tí Budhovia či vonné sviečky majú len dekoratívny a upokojujúci účel. „Ani jogu necvičím,“ prehodí.

Len spomienky?: V spálni má knihy a fotografie niekdajšieho frajera Matěja Vávru.
Len spomienky?: V spálni má knihy a fotografie niekdajšieho frajera Matěja Vávru.
Zdroj: Emil Vaško

Spálňa sa nachádza na hornom poschodí. „Tam chodím, len keď už idem spať.“ Na priestrannej posteli sú síce dva vankúše, no nezadaná Ce­leste tvrdí, že zaspáva sama. Aj tu si pri okne všimneme zaujímavý paravan zo sedemdesiatych rokov. Sú na ňom zachytené výňatky zo starej encyklopédie s obrázkami motýľov, priniesla si ho z Ameriky. Na stenách milo pôsobia obrázky rodiny, no nemohli sme si nevšimnúť nástenku s fotografiami priateľov, medzi ktorými je okrem iných manažér Lumír Mati, ale aj bývalý frajer Matěj Vávra. Žeby to predsa len medzi nimi ešte úplne nevyhaslo? „Ale kdeže,“ mávne rukou Ce­leste. Vraj je to len spomienka na Česko Slovenský ples a ukazuje nám Matějove knihy, ktoré si nie a nie od nej vziať. „Už rok a pol mu vravím, že mu ich dám, no nevieme sa časovo zladiť,“ vysvetľuje a dodáva, že hoci majú priateľský vzťah, ich partnerstvo je nenávratne uzavreté. Zavretá pred nami ostala len jedna izba. Vraj pre neporiadok. „Využívam ju tak trochu ako pracovňu, ale v budúcnosti by som si z nej chcela spraviť izbu, ktorá bude špeciálne len mojím šatníkom.“