Tip na článok
Tu začínal: Róbert Semeník na aktuálnej snímke na banskobystrických Štiavničkách. Za Duklu hrával v rokoch 1991 až 1995 a 2003 až 2007.

Bývalý prvoligový futbalista Róbert Semeník skončil v base. Čo sa stalo?

Jeden z najlepších strelcov slovenskej ligy Róbert Semeník test na trénera nespravil, no prijímačky do väznice zvládol.

Galéria k článku (5 fotografií )
V kruhu rodiny: Semeník s priateľkou Luciou a dcérami Kiarou a staršou Larou.
Dve lásky: Semeníkove dcéry Lara a Kiara. Staršiu má z prvého manželstva.
V akcii: V službách Banskej Bystrice v súboji s hráčom Artmedie Jurajom Piroskom v septembri 2007.

Spod svetiel reflektorov do basy. Takú cestu má za sebou dvojnásobný najlepší strelec slovenskej futbalovej ligy Róbert Semeník. Bývalý hráč 1. FC Košice, v ktorého drese dva razy oslavoval slovenský titul a zahral si aj v Lige majstrov, robí od vlaňajšieho októbra dozorcu vo väznici v Banskej Bystrici - časť Kráľová.

„Som referentom režimu. Momentálne už v hodnosti podporučíka. Pre mňa je stropom nadporučík. Ak by som chcel ísť vyššie, musel by som mať vysokoškolské vzdelanie,“ upresňuje 41-ročný rodák z Veľkého Krtíša svoju funkciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Trénera zabalil

Novú robotu si pochvaľuje. Hoci ešte vlani v lete dúfal, že pri futbale zostane. „Dva a pol roka som čakal na príležitosť, možnosť odovzdávať ďalej poznatky, ale bolo to ako hádzanie hrachu na stenu. Tak som sa na to vykašľal,“ vysvetľuje Róbert Semeník.

Možno by sa to podarilo, ak by uspel na trénerských skúškach, no na prvý pokus ich nespravil. A čakať rok na ďalšiu príležitosť sa Robovi už nechcelo.

„Musím sa priznať, bol som trochu darebák. Hovorili mi, že by som sa mal na ne učiť vyše mesiaca, no našiel som si na to len dva týždne. Chýbalo mi pár bodov, aby som prešiel. Súčasná trénerská licencia EURO-B, ktorú mám, mi umožňuje trénovať najvyššie v tretej lige."

"Ak by som bol uspel v EURO-A, mohol som ísť vyššie, no trebárs na našu najvyššiu súťaž by to bolo stále málo. Tam by som si musel spraviť ešte vyššiu kvalifikáciu - licenciu EURO-Pro. No už ma to neláka,“ vraví Semeník.

Pokojným, vyrovnaným hlasom. Zmierený s faktom, že futbal prostredníctvom trénovania ho živiť nebude. Ani občasné vstávanie o trištvrte na päť ráno mu ako bývalej futbalovej hviezde vraj neprekáža. „Nemám predsudky. Nechodím ráno s ťažkým srdcom do roboty. Páči sa mi tam, práca je zaujímavá. Možno niektorí ľudia ani nevedia, aká záslužná práca sa tam robí. Prevychovať niektorých odsúdených nie je ľahké,“ vraví Robo.

Jedným dychom dodáva, že nie vždy sa to podarí. „Tá práca však určite zmysel má. Niektorí sa poučia, iní sa po pár mesiacoch vracajú naspäť. Je to individuálne. Ja na nich len dohliadam. Dávam pozor, aby nerobili veci, ktoré robiť nemajú.“

Väzni bývalému prvoligovému futbalistovi vykajú, rovnako on im. „To je u nás povinnosť. A pokiaľ ide o bývalú slávu, ja sa nerád zviditeľňujem. Chcem, aby ma ostatní brali v práci normálne do partie, a to sa mi zatiaľ darí. Nemám žiaden problém,“ pokračoval bývalý útočník, ktorý často hrával aj na poste libera, čiže stredného obrancu.

Profesionál do roku 2009

V profesionálnom futbale začínal Semeník ako osemnásťročný v roku 1991 v banskobystrickej Dukle. Končil pred štyrmi rokmi v Nitre. „Odvtedy ma futbal neživí. Hrávam len v nižších súťažiach. Keď v Nitre pustili preč Mira Barčíka, ešte chceli, aby som zostal, ale ja už som bol rozhodnutý, že pôjdem preč. Ani tréner Ivan Galád, ktorý do klubu prišiel, veľmi o moje služby nestál,“ vrátil sa Robo k roku 2009 a k posledným mesiacom profesionálnej kariéry.

Po Nitre zamieril do tímu rakúskej nižšej súťaže SV Karlstetten/Neidling, no po troch mesiacoch odkázal, že viac na neho čakať nemajú. „Boli šťastní, že som hral Ligu majstrov, no klub mal viacerých hráčov, ktorých otcovia alebo rodinní príslušníci sponzorovali klub, a tí hrávať museli. Keď sa vyhralo, bola to zásluha všetkých. Keď sa prehralo, bol som na vine len ja. Už sa mi to viac nechcelo počúvať.“

Semeník zamieril do Liptovskej Štiavnice, odtiaľ do Vrábľov, Lučenca i Tajova - dediny v okrese Banská Bystrica, ktorá hráva druhú triedu. „Jednu z najnižších súťaží, no mňa dedinský futbal baví. Hrávať aj pozerať. Na Corgoň lige som nebol, ani nepamätám. V Tajove sme sa stretli asi šiesti bývalí hráči Dukly a aj viac ľudí začalo chodiť. Klub už stihol postúpiť o súťaž vyššie.“

Tieto týždne hráva Semeník štvrtú ligu v Revúcej. A rozdáva rady mladým hráčom. „Dvadsať- až dvadsaťpäťročným futbalistom sa niektoré veci ťažko vysvetľujú, no som rád, keď sa mladí niečo odo mňa naučia. Len by sa mali zamyslieť, napríklad v zápase s Poltárom, kde som hral obrancu, vyhrali sme 2 : 0 a ja som dal oba góly, ako je možné, že ja štyridsaťjedenročný som pomaly najlepší na ihrisku.

Niečo by s tým mali robiť,“ burcuje ich hráč, ktorý cez týždeň už netrénuje.

Len cez víkendy chodí hrávať. „Po zápase sa síce dva dni dávam dokopy, ale sám sa čudujem. Zatiaľ na to stále stačím. Aj po štyridsiatke. Rýchlosť už nemám optimálnu, no ak mi niekto ujde, spoluhráči mi pomôžu,“ konštatuje.

Najlepšie zarábal v Turecku

Za osemnásťročnú kariéru Semeník prišiel vo futbale k slušným peniazom. Na zárobok v Košiciach za Rezešovej éry ani v tureckom Genclerbirligi sa určite sťažovať nemôže.

„V Turecku to bolo určite finančne najlepšie. Za pol roka som tam odohral sedemnásť zápasov, dal šesť gólov, no tesne pred začiatkom jesene mi brankár v prípravnom zápase zlomil sánku. Na pol roka som vypadol a potom sa vrátil domov. Z hernej stránky mi určite dali najviac Košice. Hrať proti takým mužstvám ako Juventus Turín či Manchester United bol zážitok. Dnes si ľudia platia za to, aby mohli ísť do Anglicka pozrieť si dobrý futbal.“

Ani na zápasy proti FC Liverpool o rok neskôr v prvom kole Pohára UEFA sa zabudnúť nedá. Doma prehrali Košice 0 : 3, v odvete na Anfield Road 0 : 5.

„Ešte teraz sa mi točí hlava, ako ma tam vyzvŕtal Michael Owen,“ spomína Robo. Jeho strelecké výkony v lige však dodnes vzbudzujú rešpekt. V sezóne 1995/1996 vyhral súťaž o kráľa strelcov s dvadsiatimi deviatimi presnými zásahmi.

„Dnes dá hráč za pol sezóny dvanásť gólov a už ho predávajú von, lebo niečo vie.“ V najvyššej slovenskej súťaži napol Semeník siete súperov úctyhodných stodvadsaťkrát, no na tri góly vraj nikdy nezabudne.

„Na prvý proti Humennému, stý doma proti bratislavskému Interu a na presný zásah, ktorý sa stal ako jediný z mojich gólov gólom mesiaca. Dal som ho nožničkami a prihral mi naň dnes už nebohý Peťo Dzúrik,“ pripomenul Semeník rovesníka a kamaráta, ktorý v septembri 2010 prehral boj s rakovinou.

Slovenčina mu dala zabrať

Práca vo väzení nie je prvá nefutbalová, na ktorú sa bývalý futbalový kanonier nechal nahovoriť. „Rok a pol som robil finančného poradcu, ale nenapĺňalo ma to.“ O možnosti robiť vo väzení sa bavil s priateľom po prvý raz už pred piatimi rokmi.

„Keď prišla reálna ponuka, neváhal som. Aj priateľka bola všetkými desiatimi za. Aj ja chcem pravidelne prispievať do rodinného rozpočtu. Vysedávania doma už naozaj stačilo,“ tvrdí.

Prvá možnosť - nastúpiť do zboru od apríla minulého roku - mu ešte nevyšla, no od októbra vyfasoval uniformu, služobnú zbraň a je z neho dozorca. Úspešne už zvládol aj desaťtýždňové školenie, počas ktorého sa musel nabifľovať zákony a zvládnuť fyzické testy.

„Testy som absolvoval tri mesiace po operácii menisku, trochu som mal obavy, no zvládal som to v pohode. Aj dvanásťminútovku. Oveľa viac mi dala zabrať slovenčina. Diktát, literatúra. Predsa len, zo školských lavíc som vyšiel už veľmi dávno.“

Práca dozorcu si vyžaduje prísnosť, zamestnanci musia ovládať aj donucovacie prostriedky, no Semeník v tom má jasno. „Ako sa kto správa ku mne, tak aj ja k nemu,“ vraví jeden z najlepších strelcov v histórii slovenského futbalu.

Kto je Róbert Semeník

Narodil sa 13. januára 1973 vo Veľkom Krtíši. Osemnásobný slovenský reprezentant. Dvojnásobný najlepší strelec slovenskej ligy - v sezóne 1994/1995 v drese Dukly Banská Bystrica s 18 gólmi a v sezóne 1995/1996 ako hráč 1. FC Košice s 29 gólmi. Prvý hráč samostatnej slovenskej ligy, ktorý prekonal hranicu sto gólov - v roku 2005.

V najvyššej lige skóroval 120 ráz - 72 gólov dal v drese Banskej Bystrice, 43 za Košice, 5 za Nitru. Okrem Banskej Bystrice a Košíc hral za turecké Genclerbirligi, za české Teplice a Drnovice, maďarský Győr i za Nitru. V drese 1. FC Košice hral v sezóne 1997/1998 Ligu majstrov, no východniari v šiestich zápasoch základnej skupiny nezískali ani bod.

VIDEO Plus 7 Dní