Pre vážne problémy so srdcom český spevák Dalibor Janda (67) ešte nedávno balansoval medzi životom a smrťou. Jeho manželka Jiřina a dcéra Jiřina Anna s plačom podávali len strohé informácie, no najhoršie obavy sú vraj už zažehnané. Umelec ležal od polovice januára v pražskej Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady. Po dvoch náročných operáciách je už doma a myšlienkami aj na koncertnom pódiu. „Je to jeho život, takže keď bude konečne možné verejne vystupovať, určite mu v tom nebudeme brániť,“ vyjadrila sa pre PLUS 7 DNÍ manželka Jiřina Jandová.

 

Dalibor potešený, že sa zaujímame o jeho zdravotný stav, významne podotkol, že na Slovensku mal vždy viac fanúšikov ako doma. „Slovákom vďačím aj za svojich troch Zlatých slávikov. Bez ich podpory by som toho Gotta neporazil,“ prehodil veselo.

Dôvodov na spomínanie má však oveľa viac. Pozhováral sa s nami o svojich mystických zážitkoch, synovej samovražde a prehovoril aj o svojich prominentných fanúšikoch v našej krajine.

Poslúcha strážneho anjela

Dalibor Janda vypredá aj tie najväčšie haly v Česku a na Slovensku, no vnútorne sa podľa vlastných slov stále cíti ako v časoch, keď ako strojný zámočník sníval, že bude známym muzikantom aspoň v rámci okresu. „Medzi kolegov z brandže veľmi nechodím. Stále sa len na niečo sťažujú,“ poznamenal.

Keď vďaka vystúpeniam v baroch vo Švajčiarsku zarobil prvé veľké peniaze, kúpil si kvalitnú aparatúru a začal tvoriť vlastné pesničky. Spevákom chcel byť už ako malé dieťa. „Keď som to raz povedal v škole, od učiteľky som dostal zaucho. Myslela si, že si z nej uťahujem. Po mnohých rokoch si vystála dlhý rad na podpis a povedala: ‚Janda, Janda, vy ste sa mi vydarili.‘ Mal som slzy v očiach,“ vyznal sa.

Na existenciu života mal vždy veľmi vyhranené názory a po nedávnych, takmer fatálnych udalostiach sa v nich len utvrdil. „Som presvedčený, že tu nie sme len náhodou. Všetko, čo vieme alebo môžeme vedieť, máme v sebe naprogramované. Keby sme vedeli, ako je na onom svete, možno by sme si všetci vzali život. Je možné, že to niektorí einsteinovia aj vedeli. Zastávam názor, že nič nevzniklo len z nejakej bunky v mori. Verím aj tomu, že každý máme svojho strážneho anjela. Neraz počujem jeho radu, aby som niekam nešiel alebo niečo nerobil. Poslúchnem ho aj za cenu, že tým niečo stratím,“ zafilozofoval si.

Nič nie je náhoda

Janda spriada konšpiračné teórie okolo ovládania ľudstva, ktorým holdoval aj jeho niekdajší rival Karel Gott. „Pokrok, ktorý sa kedysi odohral za sto rokov, v súčasnosti prebieha za desatinu času. Ktokoľvek si už môže zadovážiť prístroj na ovládanie toho druhého. Voperujú vám za ucho čip a už to nebudete vy. Viete, čo máte v mobile? Od niekoho dostanete pero a viete, čo ešte dokáže okrem toho, že píše? Ženieme sa sami do záhuby. Nič sa nedeje náhodou,“ hovorí slovníkom pochybných konšpiračných webov.

Na vysvetlenie a ilustráciu sa zdôveruje aj s najväčšou bolesťou svojho života. „Veľa vecí som v živote nespravil správne a v mnohých situáciách som sa nezachoval tak, ako som sa mal. Samovražda môjho syna bola pre mňa najväčším trestom za to, že som sa mu poriadne nevenoval. Celé jeho detstvo som jazdil po všetkých čertoch. Človek si musí spytovať svedomie. Je to kruté, ale možno sa tomu nedalo zabrániť,“ uvažuje pri spomienkach na zosnulého syna. Dvadsaťjedenročný Dalibor skočil v roku 2003 z Nuselského mosta v Prahe a zabil sa.

Úvahami spevák poukazuje na to, že jeho syn Dalibor sa zmietal v problémoch. „Ponúkal som mu pomoc, ale sústavne ju odmietal. Mal som silný pocit, že sa stane niečo zlé, ale, samozrejme, nenapadlo mi, že to bude bodka. Chcel sa realizovať, no nič mu nevychádzalo. Vystriedal sedem zamestnaní a nikde nezotrval dlho. Pritom bol veľmi šikovný, aj manuálne. Keď robil čašníka, vyhodili ho po dvoch mesiacoch, aby mohli zamestnať niekoho z rodiny, kto nevedel nosiť ani taniere. A do toho všetkého nešťastná láska. Tento svet ho štval. Nedal mi žiadnu šancu na to, aby som mu pomohol. Na tom Nuselskom moste bol vraj niekoľkokrát,“ spomína miesto v Prahe, ktoré miestni nazývajú Most samovrahov.

Podržali ho Slováci

Keby Dalibor Janda nemal dcéru Jiřinu Annu, pre ktorú sa musel vzchopiť a byť jej v najhoršom životnom období oporou, mohol skončiť všelijako. Dnes, po problémoch so srdcom, mu je s manželkou Jiřinou oporou ona. „Už sa cítim oveľa lepšie. Som doma, chodím na kontroly do nemocnice, občas aj na prechádzky,“ vyjadril sa znovuzrodený Dalibor pre PLUS 7 DNÍ.

Dôrazne poznamenal, že celú svoju kariéru mal veľkú základňu fanúšikov na Slovensku a nezabudli na neho ani teraz. „Dostal som od vás veľa listov a odkazov. Dúfam, že už čoskoro príde vhodný čas na to, aby som prišiel na Slovensko koncertovať. Naozaj som tam mal vždy veľkú vlnu podpory,“ vyznal sa na domácom lôžku.

Ako neraz poznamenal, svoju trojročnú zlatoslávičiu éru z osemdesiatych rokov si mohol vychutnať najmä vďaka slovenským fanúšikom, ktorí mu vo väčšej miere posielali hlasy do ankety popularity. „Sláva prišla krátko po vydaní singla so skladbou Hurikán a následne prvej veľkej platni. Boli to tri roky fakt veľkej popularity. Som hrdý, že som počas nich vyfúkol Gottovi Slávika. Nebol schopný preniesť sa cez to a počas tých troch rokov ani raz neprišiel na koncert Slávikov,“ zaspomínal si.

Priali mu smrť syna

Z honorárov, ktoré Dalibor Janda zrazu dostával, sa mu zatočila hlava. „Mal som dvestopäťdesiat koncertov ročne a bežne sme hrali pre tridsať- až štyridsaťtisíc ľudí. Za koncert som mal štyristo korún a z predaja platní asi päť či šesť percent. Predával som milióny platní, tak­že išlo o obrovské peniaze. Stále som uvažoval o tom, koľko som sa predtým nadrel - za pár korún. To mi zostalo dodnes. Viem, ako ťažko ľudia zarábajú, preto som nikdy neuletel,“ hovorí.

Rýchla sláva mu priniesla aj veľa problémov. „Pre Ústredný výbor Komunistickej strany Československa som bol pre vysoké príjmy tŕňom v oku. Dokonca sa mi vyhrážali. Vraj aby som polovicu zo svojich honorárov odovzdal štátu,“ opisuje pre PLUS 7 DNÍ niekdajšie čudné móresy.

Podotýka, že dnes je situácia veľmi podobná. „Pred revolúciou mi vyčítali, že so svojím hlasom, strniskom na tvári a ležérnym oblečením som nesocialistický spevák. Teraz som zas ten, kto si nahrabal za komunistov. Paradox je, že to hovoria tí istí ľudia,“ prehodí pobavene pred nami.

S heslom, ktoré hlása, že úspech sa neodpúšťa, súhlasí stopercentne. „Keď zarobíte prachy a preskočíte ostatných v hitparádach, už vás málokto pozdraví, pretože závidí. Máte pocit, že je všetko super, a naraz prídete o syna. V brandži sa našli ľudia, ktorí mi to priali. Česká povaha je niekedy desivá,“ prehovoril o pomeroch šoubiznisu v relácii televízie Nova Život ve hvězdách.

Hurikán na Slovensku

Možno aj preto to Dalibora vždy ťahalo na Slovensko. „Tu sa ku mne správali fanúšikovia aj kolegovia vrúcnejšie. Často som chodil do Slavošoviec, kde mám veľkú časť rodiny. Chodil som tam na prázdniny už ako malý. A potom, samozrejme, Slovenky. Vždy som mal pocit, že dievčatá majú u vás divokejšie črty ako Češky. Určite sú oveľa zmyselnejšie. A verte, že viem, o čom hovorím. Čo sa týka sexu, vyskúšal som azda úplne všetko. Od momentu, keď ma znásilnilo dievča o rok staršie, sa mi to tak zapáčilo, že som sexoval v jednom kuse,“ bez okolkov priznal Janda, v brandži prezývaný pre veľké prirodzenie Hurikán. „Penis mám dlhý dvadsaťšesť centimetrov, ale to je normálne. Nie?“ zamyslel sa v minulosti.

Na Slovensku si spevák odkrútil vojenskú službu. „Odvelili ma až do Košíc. Bol tam mazák s menom Michalko, ktorému som musel každý večer na dobrú noc spievať pesničku Ja som bača veľmi starý,“ hovorí.

Nebolo to jediné šikanovanie, ktoré u nás zažil. „Prenasledovala ma tam istá pani Čápová. Počas dvoch rokov mi napísala asi päťsto listov. V jednom mi vyznávala lásku a v druhom sa mi vyhrážala,“ zasmial sa.

Prečo hral pre Smer?

Ak nepočítame osemdesiate roky, najväčšiu publicitu na Slovensku si Dalibor Janda vyslúžil v roku 2010. Vtedy prijal ponuku strany Smer, aby vystupoval v programoch oslavujúcich Medzinárodný deň žien. Negatívnu kritiku odrážal svojsky. „Povedali mi, že Kaliňák a Fico vyrastali na mojich pesničkách, takže o ponuke som dlho neuvažoval. Taká priazeň mi bola sympatická. Párkrát sme si spolu dali vínko a vždy to boli príjemné stretnutia,“ zaspomínal si.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Ponuku prijal napriek tomu, že vraj nešlo o astronomicky vysoký honorár. „Finančne to nebolo až také zaujímavé, ale keďže išlo o sériu pätnástich vystúpení, dokopy sa to nazbieralo. Nebolo mi to proti srsti, pretože to boli programy pre ženy. Navyše Slovensko je už iný štát a ľudia zo Smeru neboli ani vo federálnych vládach. Nerobím nič nekalé, ak niekto okolo mňa áno, tak o tom neviem. V Česku odmietam všetky politické strany, pretože u nás je politika veľmi násilná,“ zhodnotil na záver.

Pozrite si v GALÉRII vzácne zábery Dalibora Jandu a jeho rodiny. A pamätáte na zlatoslávičie trio JANDA - BARTOŠOVÁ - JANU? 

Mohlo by vás zaujímať: