Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Existuje vari v hlavnom meste prestížnejší cintorín? Vďaka striktným pravidlám si zachováva ráz pokojného parku uprostred Bratislavy, náhrobky sú „rozsypané“, nie tak natesno a dostať sa sem si vyžaduje celoživotné úsilie. Istý flek na Ondrejskom cintoríne si nekúpite za žiadne peniaze sveta, pochovajú vás tam len za mimoriadne zásluhy. Schvaľovací proces trvá týždne a nie je zaručené, že s uspokojivým záverom. Ako poslednému sa to podarilo Mariánovi Labudovi (73), ktorý dnes leží len na skok od svojho celoživotného spolupútnika Júliusa Satinského (61). „Ešte to nemáme schválené,“ nádeja sa najnovšie vdovec po legendárnej, nedávno zosnulej speváčke Jane Kocianovej (72). „Ale ak sa to podarí, bude v dobrej spoločnosti. Je tam aj prezident Kováč a vraj má prísť i Stano Dančiak (75). Tak sa nebude nudiť...“

Založili ho ešte za cisára Jozefa II. Od konca 18. storočia tu pochovali tisícky Slovákov, Maďarov aj Rakúšanov. Potomkov šľachtických rodov Palugyaiovcov, Csákyovcov, ale aj zámožných obchodníkov z váženej talianskej rodiny Lanfranconiovcov, ktorá sa usadila v Bratislave. Mnohé rodinné krypty aj hrob grófky Márie Anny Esterházyovej z roku 1807 sa stratili - v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ustúpili výstavbe novej ulice. Ak sa po Ondrejskom cintoríne prechádzate v súčasnosti, stále cestujete rozmanitými dejinami starého Prešporka.

Hneď za vstupnou bránou je hrob s nápisom Manderla, teda s priezviskom známej mäsiarskej rodiny, ktorá svojho času dala postaviť najvyššiu budovu v meste. Za rohom sa týči gýčový hrob takzvaného bratislavského Robinsona, cestovateľa Karola Jettinga, o ktorom sa traduje, že vlastne nikdy neexistoval a pod honosným kameňom nikto neleží. Naopak, triezvo pôsobí pomník z leštenej čiernej žuly, ktorý postavili slávnemu medzivojnovému politikovi Vavrovi Šrobárovi. Práve tu, aspoň podľa zlých jazykov, sa vraj každý piatok obracia - vtedy totiž jeho pravnuk, neslávne známy vymetač večierkov Fedor Šrobár, vyráža do bratislavských podnikov, vraj nastavovať zrkadlo slovenskej smotánke. Vráťme sa však radšej k výpočtu zosnulých. Kedysi váženého bankára strieda riaditeľ prešporskej nemocnice či vychýrený kamenár Karl Mahr, autor mnohých náhrobkov na okolí.

Pod alejami stromov sa necítite ako na bežnom pietnom mieste. Pre pokoj uprostred rušnej Bratislavy ho vyhľadávajú mamičky s kočíkmi. Občas po chodníku trieli muž v bežeckom oblečení, na opačnom konci preletí cyklista. „Niektorí si to mýlia so športovou dráhou,“ zamyslí sa správca cintorína Milan Dudáš. „To je až neskutočné. Sme však radi, že sa tu nezdržiavajú bezdomovci. Tí už vedia, že tadeto môžu len prejsť, vytrénovali sme ich,“ prehodí muž, ktorý cintorín pozná ako vlastné topánky. Pracuje tu dlhých šestnásť rokov. „A za ten čas sa nezmenilo prakticky nič. Len občas pribudne nová urna - väčšinou umelca.“

Život tu ubieha pokojne - bez každodenných pohrebov, keďže sa pochováva už len na špeciálne výnimky. „Ale roboty je stále dosť, musíme udržiavať poriadok. Sme len traja a nedá sa to stíhať. Stromy rastú, ich korene vytláčajú náhrobky. Kedysi to tu bolo úplne zahustené, bol tu hrob na hrobe. Dnes to je kosenie, hrabanie, orezávanie stromov. Všetko suché sa automaticky hneď vyreže,“ ukazuje na spílené pne stromov a my sa pýtame na hektický Sviatok všetkých svätých, ktorý ho práve čaká.

Najviac sviečok na Dušičky horí vždy pri centrálnom kríži. „A potom určite na hrobe Júliusa Satinského,“ nezabudne na populárneho herca a komika, ktorého tu pochovali už pred šestnástimi rokmi. Ešte dnes má v živej pamäti, ako sem počas života neraz zablúdil. „Býval krížom na Dunajskej. V takých oranžových montérkach sem chodieval.“ A Milan Lasica, zastaví sa tu občas? „Pravidelne každé Dušičky. Chodieva bez manželky zapáliť sviečku,“ dozvedáme sa a zrak sa nám zastaví o pár metrov ďalej.

Kto by to bol povedal, hneď vedľa Satinského našiel posledné miesto odpočinku najznámejší bratislavský blázon. Hoci Ignác Lamár, známy skôr pod prezývkou Schöne Náci, skonal už v roku 1967, jeho telesné pozostatky sem vďaka úsiliu spoločnosti Ferdinanda Martinenga previezli z cintorína v Lehniciach, kde zomrel a desaťročia tam ležal v neoznačenom hrobe. Kamarátov či dobrých známych má Július Satinský obďaleč, ak vôbec...

Dočko nie, ale prezidentu z východu áno

Aj keď si na Ondrejskom cintoríne prajú spočinúť významní Slováci, nie je to automatické. Za posledných dvadsať rokov sa to podarilo málokomu. Hudobníkovi Jánovi Melkovičovi (64), režisérovi Martinovi Ťapákovi (88), vôbec posledný bol Marián Labuda. Ešte pred desiatimi rokmi sa spomínal Michal Dočolomanský (64), miesto na jeho posledný odpočinok rezervovala na cintoríne uprostred Bratislavy jeho príbuzná. Nakoniec sa však jeho meno objavilo na rodinnom náhrobku Dočolomanských v Slávičom údolí. Dnes sa v súvislosti s cintorínom, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou, skloňujú iné mená. „Pani Dančiaková tu bola, skúšala to riešiť, ale zatiaľ nič. Je to veľký problém. Aj prezident potreboval výnimku,“ povie nám správca a ukáže na celkom nový náhrobný kameň, pod ktorým sú uložené pozostatky bývalej hlavy štátu Michala Kováča (84).

Len pred pár týždňami starý kameň vystriedal hrubší, pribudli dlažobné kocky. „Zle to tam vidieť, mohli meno niečím vygravírovať. Ale keď sa im to páči...“ zamyslí sa muž z cintorína nahlas a potvrdzuje, že hneď vedľa je pripravené miesto pre niekdajšiu prvú dámu. Kto naozaj nemá toľko vybavovačiek, sú práve príbuzní už pochovaných. „Podľa toho, aký má kto papier od hrobu. Vtedy sa tam môže uložiť urna navyše. Stalo sa to už veľakrát.“ A kto to bude mať najľahšie, bude zrejme expolitik Daniel Lipšic, lebo na Ondrejskom cintoríne roky leží jeho starý otec. „Vidíte, aj tuju mu vysadili,“ počúvame.

Vdovec po legendárnej Jane Kocianovej však začína odznova. Hoci speváčka žiadne špeciálne želania, čo sa týka posledného odpočinku, nemala. „Do poslednej chvíle si myslela, že vyzdravie. Takže veci ako pohreb vôbec neriešila,“ priznal nám Josef Škvařil, s ktorým prežila desiatky rokov. Manželku, rodáčku zo Šaštína, chcel najprv pochovať v jej rodnom meste, v rodnej hrobke Kocianovcov. „Bohužiaľ, jej sestre sa veľmi zle chodí a ja som jediný pozostalý, kto sa o jej hrob bude starať. Mám osemdesiatdva rokov a nemôžem rátať s tým, že budem dvadsať rokov behať ako zajac. Takže ma ešte aj iní ľudia presvedčili, že bude lepšie, keď bude na cintoríne v Bratislave,“ priznal a hneď sa pustil do vybavovania.

„Od cirkvi už povolenie mám, ale nemôžem s ním nič, kým nebudem mať súhlas pamiatkarov. Sľúbili, že by to malo byť v priebehu tohto týždňa, mali veľa roboty, nestihli to doteraz. Potom s tým musím ísť na správu cintorína,“ začal vymenúvať papierovačky, ktoré uloženiu urny jeho drahej manželky predchádzajú. Pravdepodobne nie je jediný, kto touto tortúrou prechádza. Hovorí sa aj o Stanovi Dančiakovi či tragicky zosnulom spisovateľovi Petrovi Krištúfkovi (44), ktorého partnerka sa o pravidlá tohto bratislavského cintorína už zaujímala. „Len či pochodila, to netušíme,“ prezradia nám miestni.

Nečudo, že miesto na Ondrejskom cintoríne sa pomaly stáva predmetom rôznych anekdot. Napríklad Juraj Kukura už raz verejne so smiechom vyhlásil, že trvalý flek na tomto mieste má takmer istý. Len to má kurióznu podmienku - jeho rezervácia vraj vyprší o tri roky. Takže, ak sa nepoponáhľa, lukratívne miesto mu prepadne. Ako to zatiaľ vyzerá, určite ho to neminie.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/cintorin-pre-vip-zosnulu-janu-kocianovu-tu-pochovaju-stano-danciak-mal-zatial-smolu/2" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si vo fotogalérii, ako dnes vyzerajú hroby známych Slovákov na Ondrejskom cintoríne.</a>

Cintorín pre VIP: Zosnulú Janu Kocianovú tu pochovajú, Stano Dančiak mal zatiaľ smolu

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás