Štefan Novák

Veľmi dobre si uvedomuje, že jeho spevácke výkony už nie sú také ako v časoch, keď „boural sály svou písní“. Stiahnuť z pódií sa však nemieni. „Som spevák v dôchodkovom veku a to, že raz prestanem pracovať, si vôbec nepripúšťam. Úspech je pre mňa synonymum prežitia. Potrebujem ho a svoj život si bez neho neviem predstaviť,“ rozpráva Karel Gott (78), ktorý si fanúšikov odnepamäti vážil. Aj preto nikomu nedovolí, aby ho od nich odstrihol. Ani svojej manželke, zdravotnej sestre Ivane, ktorá mala ako manažérka rôzne tendencie. „To neexistuje. Celú kariéru sa snažím nebyť spevákom, ktorý je pred priaznivcami obkolesený bodygardmi so slúchadlami, a tak to aj ostane,“ sľúbil a na ostatnom koncerte na Slovensku dokázal, že nehovorí do vetra.

Koncerty Karla Gotta sa stali v časoch komunizmu, keď koncertoval po celom svete, veľkým sviatkom. Lístky naň boli väčším nedostatkovým tovarom než banány. Vlastne - väčšinou sa minuli skôr, než sa dostali do oficiálneho predaja. Úspešné slovenské podniky ich vykúpili pre najlepších pracovníkov brigád socialistickej práce. Časy sa však menia. Gottov ostatný koncert v Bratislave sa ani zďaleka nepredával podľa očakávaní. Možno polemizovať, či za tým boli jeho predskokani Monika Absolonová, Ilona Csáková, Petr Kolář a Dasha, ktorí nie sú na Slovensku príliš populárni. Divákov mohlo tiež odradiť, že nešlo o Gottov samostatný koncert.

Aby Karel nespieval pred prázdnymi stoličkami, usporiadatelia podľa našich informácií ponúkali vstupenky aj zadarmo. Siahnuť na maestra je, akoby ste sa pustili do samého Pána Boha, ale otázka znie - Prečo sa Gottov koncert nestretol s rovnakým záujmom ako pred pár rokmi? Podľa jednej z téz výkony speváckej legendy už nie sú na tej istej úrovni, ako keď bol na vrchole síl. Napokon, priznal to aj sám. „Konkurencia nespí. Je čoraz lepšia a lepšia. Udržať si miesto v tejto spoločnosti dobrých súčasných produkcií a byť hore je pre mňa radosťou a prestížnou záležitosťou,“ zafilozofoval si pre PLUS 7 DNÍ. „Ale to viete, že musím stále na sebe pracovať a tiež uvažovať, s čím pred ľudí predstúpim. Buď ich budem baviť, alebo ich presviedčať o tom, že ešte zaspievam béčko alebo háčko. Na cé si už netrúfam, to je pravda. Ale v tom nie je interpretova sila.“

Ukázalo sa, že maestro sa nemýli. Aj naposledy v Bratislave hrali fanúšikovia jeho hru od prvej sekundy, keď sa postavil na javisko. Lady Carneval, Stokrát chválím čas, Má první láska se dnes vdává, Ptačí nářečí, Být stále mlád, Zůstanu svůj, C’est la vie... Každý hit sprevádzal frenetický potlesk a pokriky. „Počúvam rady, že v najlepšom treba ukončiť kariéru, no dá sa po takomto úspechu myslieť na koniec? Čo keď to najlepšie ešte len príde? Skôr mám pocit zodpovednosti obhájiť to, na čo boli ľudia zvyknutí. A keď vidíte, že ľudia idú s vami, je to predsa víťazstvo. Prečo by som mal končiť, keď je o mňa stále záujem?“ spýtal sa nás.

„To by som sa rúhal pred Pánom Bohom šoubiznisu. A tie rozumné rady o tom, že by som mal byť súdny a prestať spievať, pretože už to nie je ten zvonivý tenor ako kedysi... Vôbec nie je pekné, keď vás na to upozorňujú,“ hnevá sa Karel Gott ako chlapec a odvoláva sa na svoj imidž „posla dobrých správ“.

„Nepatrím sebe, ale tým, ktorí si ma zvolili. Som inštitúcia, ktorá pozná svoje práva a povinnosti a neu­hnem. To je exhibicionizmus! Proste sa musím ukázať. Ja som sa nerozhodol, že budem ľuďom posúvať dobré správy. Ja taký som. Aby som však mohol vystúpiť, potrebujem mier a obrniť sa proti negativite. A nie stáť na javisku a myslieť na koniec. Koniec ostáva otvorený. Skončím, až sa to skončí,“ hovorí rezolútne, no pripúšťa, že predsa len bol moment, keď uvažoval, že sa bude živiť niečím iným. „Bolo to po revolúcii. Chcel som to zabaliť, ale zistil som, že nič iné neviem, tak som spieval ďalej a ono to vyšlo.“

Druhýkrát o konci kariéry Karel Gott uvažoval v roku 2015, keď bojoval s agresívnou formou rakoviny. „Mal som plný kalendár, plno plánov, rozrobené cédečko a už som ani nepočítal s tým, že by som sa k nahrávaniu vrátil. Úprimne, ani som sa tým nezaoberal, pretože myšlienky som mal niekde inde,“ povedal nám, keď sme s ním v Bratislave hovorili.

Mnohonásobný Zlatý slávik bol presvedčený, že z najhoršieho sa dostal aj vďaka svojim verným priaznivcom, ktorí mu listami či odkazmi na internete denne posielali energiu. „Bolo to naozaj neuveriteľné a pre speváka stredného prúdu historicky neopakovateľné. Sila energie oboch národov na mňa pôsobila naozaj blahodarne. Ich pozitívne myšlienky sa preniesli na mňa, boli pre mňa dopingom a povolenou injekciou. Všetky tie správy mám zmapované a uložené doma,“ potvrdil nám významne maestro, ktorého choroba prinútia myslieť inak. „Už nič neberiem ako samozrejmosť. Zo života sa radujem doslova každý deň. Hneď od okamihu, keď ráno otvorím oči. Moje dve najmladšie dcéry, Charlotte Ella a Nelly Sofia, a tiež manželka Ivanka sú pre mňa popri profesii speváka naozaj veľké životné radosti a súčasne istoty,“zhodnotil.

Nie je žiadna novinka, že „istota“ Ivanka po tom, čo nahradila niekdajší mnohoročný Karlov manažment, stráži manžela viac, ako mu je zrejme milé. Fanúšikovia vedia, že hoci je najväčšou hviezdou, ni­kdy sa nesprával nedostupne. Stretnutia s nimi boli pre neho samozrejmé. Po vážnom ochorení však besedám s priaznivcami či nekonečným pokoncertným autogramiádam odzvonilo. Vzhľadom na spevákovu únavu a oslabenú imunitu sa to dá chápať. Nepochopiteľné však boli ďalšie pokyny Gottovho manažmentu.

Od usporiadateľov koncertov žiadali, aby priaznivcom zamedzili akýkoľvek kontakt so svojím obľúbencom vrátane odovzdania kytíc. „Kedysi mal Karel pri pódiu schodíky, takže sme s kyticami chodili priamo za ním. A on sa ešte počas vystúpenia vybral medzi nás a podával nám ruky. Keď bola v kurze pesnička Hříšné bolero, vždy si medzi fanúšičkami vybral zopár dám, s ktorými chvíľu tancoval. Viete si predstaviť, aký to bol zážitok, keď niektorej telo na telo spieval do ucha - Cítim hřích, náhle protíná hebkou noc, blíži se k nám,“ zasmiala sa nad spomienkou pani Mária zo Senca, ktorá Gottove koncerty navštevuje pravidelne viac než štyridsať rokov. „Po tom, čo ochorel, som si povedala, že už na jeho koncert nepôjdem, aby som si ho zapamätala pri plnej sile. No on je droga. Nejde to. Samozrejme, že už nevyspieva všetko tak ako kedysi, ale už skutočnosť, že ho vidím na javisku, ma robí šťastnou. Som rada, že po toľkých rokoch fanúšikovania sa ni­kdy nespreneveril žiadnym morálnym zásadám a ostal slušným človekom. Už nech je tá jeho Ivana akákoľvek, určite jej je vďačný, že mu vytvára zázemie, ktoré nikdy nemal, a určite je šťastný zo svojich dcér,“ podotýka znalá pomerov.

Ivana Gottová docielila, že ku Karlovi sa dnes už nikto len tak ľahko nedostane, no úplne sa jej ho od fanúšikov odstrihnúť nepodarilo. „Páni, čo to robíte? Pustite tú dámu ku mne!“ napomínal maestro priamo z pódia najatú strážnu službu, ktorá v januári dozerala na jeho koncert v Bratislave. No nepochodil. Milá dáma sa musela spod pódia s obrovskou kyticou kvetov a so slzami na krajíčku porúčať. A nebola sama, kto odišiel s dlhým nosom. Karel Gott sa teda rozhodol na záver koncertu vyriešiť situáciu svojsky a zišiel z pódia medzi fanúšikov, kde si niekoľko minút a so širokým úsmevom preberal kytice a počúval všetky priania a ódy na svoju osobu.

Na ostatnom koncerte, ktorý mal v Bratislave nedávno, už museli byť fanúšičky v tomto smere spokojné. Po každej piesni ho zavalili toľkými kyticami, že sa mu nezmestili do náruče. „Keď mal v Prahe koncert Louis Armstrong, bol už vo veku a dosť chorý. Po dvaapolhodinovom koncerte sedel unavený v šatni, no keď začul, že usporiadatelia posielajú fanúšikov preč od jeho dverí, vyšiel von a podpisoval sa dovtedy, kým neodišiel domov posledný spokojný fanúšik. Doslova povedal, že neprichádza do úvahy, aby sa nepodpisoval. Doteraz to mám v pamäti. Aj ja sa celú kariéru snažím nebyť spevákom, ktorý je obalený bodygardmi so slúchadlami, ktorí ho bránia a otvárajú mu dvere na aute. Ja som sa snažil byť vždy prístupný. Poďte ku mne a pýtajte sa, čo vás zaujíma,“ prezrádza jedno z tajomstiev svojho úspechu.

Čo Karlovi Gottovi prekážalo na Slovensku: Aj maestro má svoje zásady, toto musel u nás zatrhnúť!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás