Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Narodil sa v&nbsp;rodine chudobného krajčíra a&nbsp;zomrel ako bohatý umelec. Reč je o&nbsp;českom maliarovi, ilustrátorovi a&nbsp;autorovi rozprávkových príbehov Josefovi Ladovi. Zasnežené krajinky českého vidieka so sánkami a&nbsp;snehuliakmi, kostolík na kopci, vodník bafkajúci fajku pri zamrznutom jazere, čarovné chalúpky s&nbsp;rozžiarenými vianočnými stromčekmi, koledníci, šantiace bezstarostné deti a,&nbsp;samozrejme, neodmysliteľný kocúr Mikeš. To sú najčastejšie výjavy obrazov, ktorými Lada dobyl svet, a&nbsp;šesťdesiat rokov po jeho smrti záujem o&nbsp;ne stále rastie. O&nbsp;výtvarníkovo dielo sa dnes stará jeho vnuk. Predajom obrazov a autorskými právami na jednotlivé diela či postavy, ktoré slávny predok maľoval, si Josef Lada mladší (63) zabezpečil mimoriadne slušné živobytie.

Pôvodne sa Ladov vnuk Josef predstavoval celkom inak. Je synom Aleny, jednej z&nbsp;dvoch dcér slávneho maliara, ktorá si po vydaji zmenila meno na Vránová. Tak sa volal aj jej syn Josef. Keď zdedil autorské právo na diela starého otca, šikovne si prisvojil aj jeho priezvisko. 

Dnes za originál obrazu českého umelca zaplatíte približne stotisíc eur. Nehovoriac o&nbsp;maliarovej sláve, ktorá dávno presiahla stredoeurópske hranice. Keď pri istej príležitosti ukazovali diela viacerých českých majstrov Pablovi Picassovi, ten za suverénne najväčšieho umelca označil práve Ladu.

Keď vystavovali Ladove obrázky v Bratislave, nebolo to len tak. Prehovoriť juniora, aby s&nbsp;prevezením dedových originálov na územie Slovenska súhlasil, trvalo vraj dva roky. Veľmi sa bál. „V&nbsp;Hrušiciach sa raz do vily, kde kedysi býval majster Lada, vlámali zlodeji a&nbsp;ukradli veľkú zbierku originálov, ktorá tam bola vystavená. Teraz ich vnuk radšej stráži doma vo svojom zemianskom dome v&nbsp;Prahe 6,“ uškŕňal sa kurátor vtedajšej výstavy a&nbsp;Lada mladší ho rýchlo doplnil: „Už ich neukradne nikto. Sú veľmi dobre strážené.“

Ustráchaný maliarov vnuk sa nám prihovoril s&nbsp;rovnakými okrúhlymi okuliarmi na nose, aké nosil jeho starý otec. „Ja by som bol za to, aby tie obrazy vôbec neopúšťali Českú republiku. Majú veľkú cenu, takže sa o&nbsp;ne bojím,“ vysvetľoval rezervovaný päťdesiatnik svoje obavy. „Ani v&nbsp;Česku sa nevystavujú často. Aby odpočívali a&nbsp;boli pre ľudí vzácne. Na výstavy radšej požičiavam kvalitné reprodukcie. Navyše, čo sa týka dopravy a&nbsp;poistenia, je to podstatne lacnejšie...“

Keďže do Bratislavy doviezli originály Ladových obrazov, bez poriadne mastnej poistky to nešlo. Na koľko ich vyšla, páni mlčali. „Na Slovensku je o&nbsp;výtvarné umenie čoraz menší záujem. Teraz prvýkrát od roku 1995 sa mi nepodarilo zohnať žiadneho sponzora. Všetci to zdôvodnili tým, že výstava bude mať určite veľký komerčný úspech.“

Bratislavskú výstavu nakoniec financovalo české veľvyslanectvo. „Ide o&nbsp;obrovskú sumu, ale ani tak sme ňou nepokryli poistenie všetkých obrazov. Výstava je teraz koncipovaná vianočne, no keby sme chceli priniesť napríklad aj dielo Jak se dělají noviny, potrebovali by sme len na jeho poistenie päť miliónov českých korún,“ rozhovoril sa kurátor. „V&nbsp;prvom rade vyviezť Ladu za hranice je takmer nemožné. Patrí k&nbsp;zlatému fondu kultúrneho dedičstva, takže na to potrebujete špeciálne povolenie českého ministerstva kultúry. Čakali sme naň celý rok. Až potom sme sa mohli zaoberať tým, aké obrázky ukážeme.“

Pri všetkých prekážkach sa nečudujeme, že Ladovi juniorovi ako správcovi diela sa do toho nechce. Z&nbsp;finančného hľadiska je oveľa zaujímavejšie prepožičiavanie obrázkov či postavičiek, ktoré majster Lada stvoril, na obchodné účely. Nemalé peniaze sa vnukovi do vrecka sypú napríklad z&nbsp;predaja pohľadníc, pohárov, magnetiek alebo čipsov, na ktorých je zobrazená česká krajina tak, ako ju videl slávny maliar. Každý rok vraj potomok uzatvára desiatky zmlúv. Najviac žiadanou postavou na komerčné účely je pravdepodobne dobrý vojak Švejk. „Ale nepredávam to bez rozmyslu. Švejka chceli aj na mäsové konzervy, ale to som nedovolil,“ prezrádza.

Všetko sa zmení v&nbsp;roku 2027, keď uplynie sedemdesiat rokov od smrti uznávaného umelca. Po tomto čase už nebude platiť na Ladove diela autorský zákon, takže približne pätnásťtisíc kresieb a&nbsp;štyristo obrazov sa bude môcť bez problémov využívať na akékoľvek účely. V&nbsp;Česku sa zrejme s&nbsp;Ladovými ilustráciami roztrhne vrece. 

A&nbsp;na Slovensku? „U&nbsp;nás je veľmi veľká kríza výtvarného umenia. Nikto nikam nechodí, cítia to všetky galérie. Naozaj je to už dosť vážne! V&nbsp;Rakúsku, Nemecku alebo v&nbsp;Česku to kvitne, ale na Slovensku národné kultúrne dedičstvo nikomu nič nehovorí. Niektoré diela špičkových autorov, ktoré sa počas ich života výborne predávali, teraz môžete kúpiť za štyridsať percent vtedajšej ceny,“ povedal nám v minulosti známy zberateľ umenia a tenisový tréner Jan Kukal.

Dnešná bohatá šľachta viac investuje do helikoptér a&nbsp;lodí ako do umenia. „Keď som pred jednou významnou dámou spomínal, že ideme vystavovať Ladove obrazy, myslela si, že hovorím o&nbsp;autách. Jediné, čo sa tu ešte dobre predáva, je Martin Benka. Aj galandovci idú dobre. Inak je to bieda. Galérie by sa mali zomknúť a&nbsp;robiť všetko pre to, aby sa významné slovenské diela dostali do škôl. Veď sme ešte mladá republika, treba pestovať dedičstvo našich predkov,“ pripomínal Kukal zanietene ako rodený Slovák.

Vianočné obrázky Josefa Ladu milujeme aj pre čaro, radosť a lásku, ktoré vyžarujú. Na väčšine z nich sú zachytené výjavy z jeho rodnej dediny Hrušice. On sám však v&nbsp;detstve veľmi biedil a o&nbsp;bohatej nádielke pod stromčekom sa mu ani nesnívalo. Ako polročný spadol v krajčírskej dielni svojho otca na šijací nôž tak nešťastne, že oslepol na jedno oko. V súvislosti s týmto hendikepom si matka o&nbsp;najchudobnejšieho chlapca dediny robila veľké starosti, no on sa nestratil. Už ako malý chlapec si založil prvé "bulvárne" noviny a informoval, čo sa komu v susedstve prihodilo.

„A na záver vždy napísal, že v ďalšom čísle sa dozvedia, ako to dopadlo. Neskôr viedol aj našu kroniku,“ spomínajú jeho rodáci. Keďže Josef Lada miloval kreslenie, ako pätnásťročný odcestoval do Prahy, aby sa stal izbovým maliarom. Ako sám v&nbsp;dospelosti spomínal, trel tam takú biedu, že si pochutil aj na chlebe, ktorým pred maľovkou čistili steny. Polepšil si, až keď sa stal kníhviazačom. V roku 1901 sa odvážil ponúknuť svoju kresbu do časopisu a dostal za ňu prvý honorár. Ďalšie ponuky na seba nenechali dlho čakať. Ako tridsaťpäťročný si kúpil luxusný Mercedes a v rodnej dedine postavil krásnu vilu.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/dedic-storocia-malebne-ladove-obrazky-zarabaju-jeho-vnukovi-majland-ale-len-roku-2027" target="_blank">Ďalšie Ladove malebné obrázky nájdete v GALÉRII</a>

Počas vojny sa maliar snažil deti rozptýliť veselými obrázkami, no dedinčania jeho umenie nechápali. Podobizne tancujúceho prasaťa či kocúra v pančuchách ich pohoršovali a&nbsp;nezriedka končili v peci. Ďalšie originály vymieňali za bochník chleba či hrudu masla. Po vojne sa Josef Lada stal jedným z prvých národných umelcov. Kto ho poznal, opisoval ho aj ako recesistu. Keď randil po Prahe so svojou budúcou manželkou, bolo v&nbsp;móde prechádzať sa so psom na vôdzke. Keďže psa nemali, ťahali za sebou po uliciach starú rúru z pece. V manželstve sa mu narodili dve dcéry, jedna z nich však v roku 1945 pri bombardovaní zahynula. Posledný obrázok jeho života zrejme pochádza z roku 1957 a namaľoval ho do kroniky svojej obce. Josef Lada zomrel pár dní pred svojimi sedemdesiatymi narodeninami.

Dedič storočia: Malebné Ladove obrázky zarábajú jeho vnukovi majland. Ale len do roku 2027!

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás