Plus 7 dní

Ťažké psychické stavy a depresie, ktorými speváčka Barbara Haščáková trpela po smrti otca, pomaly odznievajú, no speváčku čoraz viac sužujú problémy s trávením.

Bolesti brucha mávala dávnejšie, veľký význam im však neprikladala. Až vlani, keď ležala v nemocnici, sa dozvedela, že trpí nevyliečiteľnou chronickou pankreatitídou, na ktorú sa zomiera.

Búrlivý život sa Barbare vypomstil. Lekári jej povedali, že za všetko môže predovšetkým zlá životospráva a stres. Do toho občas pohárik alkoholu, pikantné jedlá a, samozrejme, cigarety. Tridsaťštyriročná speváčka romantických piesní o anjeloch a o tom, že sen zvláštnu podobu máva, sa nikdy netajila, že má rada rockovo bohémsky život s prebdenými nocami.

„Moje telo vysielalo signály, no neprikladala som im veľkú dôležitosť. Keď som napríklad zjedla niečo pikantné, mala som neznesiteľné bolesti brucha, rovnako to bolo po alkohole. Myslela som si, že mám len slabý žalúdok. Až keď môj organizmus minulý rok po smrti otca totálne skolaboval a museli ma hospitalizovať, v nemocnici zistili, v akom som stave,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ Barbara.

Pištoľníčka: „Uvažovala som, že si zaobstarám zbraň, zatiaľ som si ju len požičala od priateľov na ranči,“ hovorí. Foto: archív B.H.

Lekári jej vtedy diagnostikovali akútny zápal pankreasu. Jej stav bol mimoriadne vážny, no Barbara ho brala na ľahkú váhu. Chcela podpísať reverz a z nemocnice odísť.

„Na gastroenterológii som po infúziách prestala mať bolesti, tak som sa pýtala domov. Mala som dohodnuté vystúpenia a nechcela som ich rušiť, keď som sa už cítila v pohode. Lekári o tom nechceli ani počuť, dookola mi opakovali, že môj stav je kritický a môžem aj zomrieť. V tom čase som bola apatická a jediné, čo mi dávalo zmysel a radosť, bolo spievanie pre mojich fanúšikov. Nechcela som ich sklamať a bolo mi jedno, za akú cenu."

"Nakoniec zakročil môj brat Andrej. Dohodol sa s lekármi, omámili ma injekciami a previezli na psychiatriu. Bola som tam však len pár hodín. Presvedčili ma, že moja pankreatitída sa musí stabilizovať. Súhlasila som s liečbou, takže ma vrátili späť na gastro, kde som si poležala dva týždne,“ prezrádza.

Barbarin zdravotný stav je v súčasnosti už stabilizovaný, no následky po zanedbanej chorobe si ponesie po zvyšok života. „Musím brať lieky a mala by som chodiť na pravidelné lekárske prehliadky, ale pravda je, že nechodím,“ hovorí.

Keď sa jej spýtame, prečo ich zanedbáva, bez okolkov hovorí o finančných dôvodoch. „Nemám na to. Na Slovensku sa hovorí, že je luxus byť chorý, no v Amerike je to ešte drsnejšie. Za týždeň hospitalizácie v nemocnici tu zaplatíte aj päťdesiattisíc dolárov. K lekárovi preto idem, až keď ma k tomu doženú veľké bolesti. Vtedy si volám pohotovosť,“ zdôverila sa nám.

Radšej teda speváčka kladie dôraz na prevenciu. „S alkoholom, cigaretami a pikantnými jedlami som sa musela rozlúčiť. Všetky čínske reštaurácie, ktoré milujem, teraz obchádzam oblúkom,“ smúti známa gurmánka. Neodváži sa ani ochutnať zo špecialít, ktoré vyvára manželovi Steviemu.

„Radšej nie. Obetujem všetky jedlá, ktoré zbožňujem, lebo tie bolesti brucha, čo ma potom vždy prepadnú, sú preukrutné. Nepriala by som ich ani najhoršiemu diablovi,“ hovorí a dodáva, že okrem Stevieho je jej veľkou oporou aj mama.

„Mamina mi povedala, že musím mať určite veľmi silného ducha, keď som sa z toho tak dostala. To sa len tak často nestáva.“ Pozornosť Barbara obracia aj na Daniela Hůlku, svojho obľúbeného speváka. „Trpí tou istou chorobou ako ja a má ju na celý život. Hrozí smrť, len nie každý to vie, a preto ju ľudia podceňujú. Keď bol v nemocnici, veľmi pozorne som sledovala, ako sa mu darí, a držala som mu palce, aby sa z toho dostal.“

V súčasnosti sa Barbara snaží o naturálny život a tvrdí, že je spätá s duchovnom a prírodou viac než kedykoľvek predtým. „Nikdy som nebola zvlášť materiálne založená a teraz už vôbec nie. Chodím na dlhé prechádzky, navštevujem kostoly, meditujem, cvičím piatich Tibeťanov, veľa plávam, čítam a, samozrejme, neustále komponujem nové pesničky.“

Novinkou v jej živote je tiež maľovanie, ktorému čoraz častejšie prepadá. Talent podľa všetkého zdedila po otcovi, akademickom maliarovi Jozefovi. „Maľovala som odmalička. Na Vianoce som každému vždy zvlášť venovala nejaký môj obrázok. A myslím, že aj otec bol pyšný, že sa o jeho diela zaujímam a sama sa pokúšam maľovať.“

Počas speváckej kariéry na Slovensku a v Česku však Barbara maľovanie pre nedostatok času odsunula na vedľajšiu koľaj. Aby si od kolotoča spojeného s každodennými koncertmi oddýchla, utiekla pôvodne len na pár mesiacov do Ameriky, kde sa neskôr usadila natrvalo.

„Po mojom prvom príchode z USA na Slovensko sme sa s otcom ešte viac zblížili. Brával ma k sebe do ateliéru, kde mi ukazoval rôzne ťahy štetcom na plátno. Ja som mu k tomu zas púšťala moju obľúbenú hudbu, napríklad od Ennia Morriconeho."

"Spomínam na to veľmi rada. Boli to pre mňa vzácne chvíle pozerať sa, ako maľuje najlepší maliar na svete. Sedela som pri ňom s veľkým obdivom, ale len ako laik, ktorý sa snaží vryť do pamäti každú sekundu v jeho prítomnosti. Dodnes z toho čerpám,“ vyznáva sa z lásky k otcovi.

Ateliér si Barbara zriadila v priestoroch svojho nahrávacieho štúdia. „Mám tam otcove farby aj plátna, ktoré používam, ale štetce som si kúpila svoje. Tie otcove si chránim ako posvätné.“ Vytvorila už niekoľko obrazov, no žiaden z nich nechce publikovať, pretože sa vraj stále učí a so svojimi dielami nie je stopercentne spokojná.

V súčasnosti má však na svoju záľubu podstatne viac času než inokedy, pretože na Floride, kde žije, niekoľko týždňov vyčíňajú tornáda a je daždivé počasie.

„Veľmi mi to neprekáža. Aspoň mám doma viac času na svoje veci, ale neodrádza ma to ani od prechádzok vonku, pretože dážď milujem. Iba tie búrky by nemuseli byť. Tornádo je v susednom meste, tak hádam nepríde aj k nám. Už sa neviem dočkať, keď sa vyčasí a budem si môcť zaplávať v mori. Plávanie je veľký balzam na moju ubolenú dušu a pomáha aj môjmu zdravotnému stavu,“ prezrádza Barbara.

Depresie prekonáva: Barbara Haščáková však trpí ochorením, na ktoré sa zomiera

Výber pre vás