Tip na článok
Kňaz Marko Makai si vzal život v pivnici, ktorá bola súčasťou fary.

Depresie trápia mnohých kňazov, nikto sa k nim neprizná

Kňaz Marko Makai, ktorý sa obesil v pivnici fary, údajne trpel depresiou. Tá vraj sužuje viacero duchovných.

Namiesto sľúbených návštev i zabíjačky, na ktorú bol pozvaný, zamieril Marko Makai do pivnice, kde sa obesil. Na bavlnenom farebnom šále. Predtým odslúžil omšu, naplánoval ďalšie bohoslužby i nedeľnú odpustovú slávnosť, zatelefonoval mame.

Kňaz z Mokroluhu roky bojoval s depresiou. Koncom novembra chorobe napokon podľahol a siahol na to, čo je pre človeka najcennejšie - život. Duchovných, ktorí bojujú s pocitmi smútku, beznádeje a úzkosti, je vraj viac.

Veriaci ho chápu

Dobrovoľný odchod kňaza zo sveta vyvolal v dedine, kde slúžil jedenásť rokov, šok, no väčšina Mokrolužanov jeho čin chápe. „Depresia musí byť veľká pliaga... Bol na nás veľmi dobrý. Vždy mal pre každého vľúdne slovo. Boli chvíle, keď bol smutný a zamĺknutý, no predtým bol veselý. Chodieval aj po svete, mal veľa známych, písali mu i zo zahraničia,“ spomína s plačom obyvateľka Mokroluhu.

Miestni o kňazovej chorobe vedeli, hoci on sám sa nikdy na nič nesťažoval. Často ho pozývali medzi seba, aby sa rozveselil a nebol sám, no v poslednom čase bol vraj utiahnutý. „Bol skromný a vďačný za všetko. Bude nám veľmi chýbať,“ dopĺňa ďalšia Mokrolužanka.

Marko Makai: Kňaza k samovražde údajne dohnala depresia. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Dve posledné rozlúčky

Postoj cirkvi, ktorá sa v minulosti pozerala na samovrahov s nevôľou a odsúdením a často im nedopriala ani kresťanský pohreb, je dnes iný. „Cirkevný pohreb môžu mať aj tí, ktorí si smrť zapríčinili sami. Dôvod je jednoduchý - nepoznáme príčiny ich konania. V pohrebných obradoch sú dokonca osobitné modlitby za takých zosnulých,“ hovorí katolícky kňaz, ktorý si neželá byť menovaný.

Mokrolužania si však spomínajú na časy, keď boli samovrahovia vydedenci. „Pamätám si, že ešte po druhej svetovej vojne nechceli samovrahov pochovávať. Tradovalo sa, že samovrahov pochovávali bez riadneho pohrebu na zabudnutom okraji cintorína a pre cirkev to bol najväčší hriech. Taký hriešnik išiel rovno do pekla. Našťastie, dnes je to inak. Aj k týmto ľuďom je Pán Boh zhovievavý a odpustí im. Aspoň to tak hovoria,“ spomína dôchodkyňa, ktorá chodí do kostola pravidelne a Markove kázne milovala.

Na prvú rozlúčku, ktorá sa konala v kňazovom pôsobisku - obci Mokroluh -, prišli stovky ľudí. Boli medzi nimi aj desiatky duchovných. Dopravu v dedine riadila polícia, na uzimených smútiacich čakalo pred farou malé občerstvenie.

Takmer medzi stovkou kňazov nechýbal ani košický arcibiskup Bernard Bober. „Napriek skutku, ktorý nemožno pochopiť, nieto ešte odsudzovať a zatracovať, budeme sa za teba modliť, pretože si náš. Vieme, že si kňaz naveky a eucharistia, ktorú si denne slávil, je tým najväčším darom a liekom na doráňanú dušu,“ vyhlásil arcibiskup Bober.

Dodal, že len Boh vie, čo Marko Makai v posledných chvíľach prežíval. Druhá rozlúčka s Markom Makaiom bola v jeho rodnom Cejkove, kde ho i pochovali. Posledné miesto odpočinku našiel vedľa nebohého otca. „Chodieval sem, má tu mamu aj sestru s rodinou. Jeho miesto je tu,“ dôvodili Cejkovčania.

Čítajte viac:

S farárom Markom Makaiom sa rozlúčili stovky veriacich. Prišiel aj arcibiskup a kňazi

Depresie medzi kňazmi

Kňazov, ktorí trpia depresiami, je údajne viac. Nikto sa k nim však verejne neprizná. Dotyčný by to vraj považoval za zlyhanie.

„Človek žije vo viere v Boha, snaží sa ukázať svojim ovečkám tú správnu cestu a usmerniť ich v mravnom i vo svetskom živote, ale najmä vo viere. Veriaci nás volajú k sebe, trávime s nimi mnoho času, no večer prichádzame na faru, pomodlíme sa a sami rozjímame. Aj na vlastné problémy sme v podstate sami,“ približuje možné príčiny duchovný, ktorý si neželal byť menovaný.

Kňazom podľa neho môže byť iba človek, ktorý je na to vopred duševne pripravený a vyrovnaný so svojím poslaním. Kňazské povolanie berie ako poslanie, na ktoré sa dlho pripravoval a zvažoval všetky za a proti. Vedel, že musí prijať celibát i fakt, že nebude mať vlastné potomstvo.

„Tento stav mi nahrádza viera,“ tvrdí. Pripomína, že podobne ako iní duchovní má možnosť zveriť sa inému kňazovi alebo požiadať o pomoc nadriadeného. Vždy sa však snaží s problémami popasovať sám. Na otázku, či za depresie kňazov môže celibát a život bez rodiny, odpovedá: „S veriacimi a cirkvou sme jedna veľká rodina.“

Zradná choroba

Depresia je závažné ochorenie, má niekoľko fáz a prejavov. Podľa informačného portálu Ligy za duševné zdravie postihne počas života takmer každého piateho človeka, rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. „Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti,“ uvádza sa ďalej na stránke.

Odborníci však upozorňujú, že nie každý pocit zármutku či zlej nálady je depresia. O depresii sa dá hovoriť vtedy, ak pocity extrémneho zúfalstva, beznádeje a smútku pretrvávajú viac týždňov, sú prekážkou pri vykonávaní bežných aktivít, píše sa v odbornej literatúre. Problémom je, že pacient nezriedka obviňuje samého seba. O samovraždu sa každoročne pokúsia údajne desiatky miliónov ľudí, ďalšie milióny ju dokonajú. Časť odborníkov predpokladá, že depresia bude v budúcnosti druhou najčastejšou príčinou smrti a pracovnej neschopnosti.

VIDEO Plus 7 Dní