Áno, som závislá

Väzba mi zrejme zachránila život, - hovorí KATARÍNA RAŠEVOVÁ (31).

Je ťažké priznať, že si závislá?

Áno, je to ťažké. V prvom rade si to človek musí priznať sám pred sebou a keď zvládne toto, tak v mojom prípade priznať to okoliu už nebol problém. Každý je od niečoho závislý - či fajčí marišku, cigarety, pije alkohol, je veľa cukru, múky, sleduje veľa telku, nakupuje, pozerá do mobilu. A, áno, ja som závislá.

Od čoho všetkého?

Podľa papierov od alkoholu a drog, ale niekoľko rokov som bola aj bulimička. Každý mi hovoril, ako dobre vyzerám, keď robím akrobaciu na šále. Ako mám vyrysované svaly. Vtedy som sa smiala z ich vyzdvihovania zdravého životného štýlu. Denne som cvičila a bola som rok na kokaíne. Nejedla som. No len čo som prestala brať drogy a začala som normálne jesť, pribrala som desať kíl. Už to tak dobre na tých závesných šáloch nevyzeralo, keď som telo nemala samý sval. K drogám sa mi vtedy vrátiť nechcelo, no na zdĺhavú diétu som bola lenivá, tak som „siahla“ po bulímii. Nezabralo to, a tak som skúsila piť veľa piva, aby som mala plné brucho a nejedla. To pomohlo. (Smiech.) Teraz mám pocit, že si skôr treba vybrať, od čoho bude človek závislý. Som závislá tiež od športu a to je, myslím, pozitívna závislosť.

Čo ti drogy dávali? Prečo si po nich siahla?

Brali ich všetci. Bol to kód v hlave na riešenie každodenného stresu a vypätých životných situácií. No keď som si ich vzala, nie vždy mi po nich bolo dobre. Keď som sa zhulila, mala som paranoju a halucinácie, keď som si dala pervitín, bolo to to isté, a keď som sa opila, bolela ma hlava. Závislák musí mať presný režim, ktorý si vždy plánuje deň dopredu a uspokojuje ho, ak to všetko ide, ako má, takže ak ten plán niečo naruší, jednoducho to vzdá. Teda ja sa na to vykašlem a poviem si - začnem opäť zajtra. A toto je ten priestor, kedy siahnuť po droge.

Dá sa vyhrať nad závislosťou?

Dá, no treba mať pevnú vôľu a plány do budúcnosti, na ktorú sa človek môže tešiť. Ak má aj podporu rodiny a okolia, je to veľké plus, a ja to mám. Pri každej recidíve treba sprísniť liečenie a nikdy nezabudnúť na doliečovanie - aj do konca života.

Čo pomôže zvíťaziť nad drogami?

Treba človeka vytrhnúť z prostredia. Ja som mala už také silné halucinácie a psychózy, že som sama túžila prestať s tým, len som nevedela ako. Až prišla väzba a asi práve to mi zachránilo život. No základ je liečenie a reálna vízia do budúcna.

Naozaj si chcela zabiť mamu?

Pamätám si len toľko, že som jej chcela vysvetliť, aby sa už nemiešala do môjho života, a v afekte a stave absťáku to vyústilo do agresie. Keď som si po čase uvedomila, čo sa tam dialo, bola som šokovaná, stále ma to veľmi
mrzí.

Vie rodič zabrániť, aby dieťa bralo drogy?

Áno aj nie. Stále hovorím, že v momente, keď prichytíte dieťa, že príde domov opité alebo zhulené a povie - Ale, mami, veď to bolo len raz, chcela som to skúsiť -, tak už na tom fičí dlhšie a treba to okamžite riešiť. Najdôležitejšia je komunikácia, prevencia a informovanosť. Som rada, že mamka rozbehla sériu prednášok a že tento náš prípad možno pomôže iným, aby sa u nich takáto situácia nestala.

FOTO Ľuby Blaškovičovej a jej zosnulej dcéry Kataríny v GALÉRII>>

Na ďalšej strane otvorený rozhovor s herečkou Ľubou Blaškovičovou.