Mohli by otvárať šampanské, ale ešte tak nerobia. „Nech to nezariekneme. Ale keď bude tristotisíc divákov, pošlem šampanské aj vám,“ sľúbil nám po víkende producent filmu Všetko alebo nič Peter Núňez. Snímka nakrútená podľa rovnomenného knižného bestselleru totiž zaznamenala taký raketový štart po celom Slovensku, aký sme v prípade domáceho filmu v novodobej histórii nevideli.

Za desať dní ho videlo takmer 150-tisíc divákov, 100-tisíc bolo zvedavých na intímny život hlavných hrdiniek Lindy a Vandy v českých kinách. Podľa niektorých za to môžu nielen očakávania masy Evitiných verných čitateliek či šikovná distribúcia, ktorá rozposlala veľké množstvo kópií po oboch krajinách. Ale aj to, že Slováci ani Česi už nechcú odchádzať z kina s ťažobou na srdci. A teraz by mohol slovenský film, ktorého scenár napísala Evita Urbaníková a režírovala ho Marta Ferencová, dobyť poľský trh.

S producentom filmovej snímky PETROM NÚŇEZOM (45) sa aj o tom zhovárala KRISTÍNA DUGOVIČOVÁ.

V marci robíte premiéru filmu Všetko alebo nič v Poľsku, v krajine so štyridsiatimi miliónmi ľudí. Máte veľké oči alebo tam idete s malou dušičkou?

Dostali sme sa do áčkovej poľskej distribúcie, čo sme nemali vopred dohodnuté. Poľské distribučky čakali na hotový film. Príliš nám neverili. A vo výsledku sa o Všetko alebo nič pobili. Licitovali sme medzi troma rôznymi záujemcami. A ten, ktorý to získal, odhaduje návštevnosť medzi pol miliónom a miliónom divákov. Ak sa toto podarí, urobíme slovenský rekord.

Do filmu ste obsadili poľských hercov, takže ste už rátali s tým, že pôjdete na poľský trh. Nie?

Naozaj nie, lebo v Poľsku sa ročne nakrúcajú desiatky filmov a rok má len päťdesiatdva týždňov. Takže tam je naozaj veľa záujemcov o celopoľskú distribúciu. Napríklad poľskí herci, ktorí hrajú vo filme Všetko alebo nič, bežne účinkujú v ruských, ukrajinských či francúzskych koprodukciách, ale máloktorá z nich sa tam dostane s veľkou kampaňou do všetkých kín. Trochu som v to veril, ale v mojich producentských plánoch kolónka Poľsko neexistuje. Všetko, čo príde z Poľska, je darček navyše.

Takže Poliakov ste chceli, pretože na Slovensku máme málo sexidolov?

Ak sa ten istý herec objaví v priebehu mesiaca v piatich rôznych mileneckých vzťahoch, ťažko tomu potom ako divák verím. To je problém trhu, ktorý u nás dohromady uživí dvadsať hercov. O štvrtej večer je niekto v televízii lekár, o ôsmej učiteľ a o desiatej nezamestnaný. Ale čo sa týka kvality, Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová aj pani Zuzana Kronerová dokazujú, že slovenskí herci sú absolútne hviezdy. Napríklad keď sme ešte mali len scenár, trvali Poliaci na tom, aby Táňu hrala poľská herečka. Odmietli sme to. A ten istý distribútor sa vrátil neskôr a keď videl prvé zábery natočené s Táňou, povedal, že to chce aj s ňou.

Neľutuje dnes žiaden herec, že z tohto filmu odskočil?

Nie, nič také sa nestalo, každý, koho sme oslovili, ponuku prijal. Pôvodne to vyzeralo, že nevyjde poľský herec Michał Żebrowski, ktorý sa k nám najprv správal odmerane. Ale keď si prečítal scenár, ozval sa a povedal áno. A my sme až dodatočne zistili, že je naozaj veľká medzinárodná hviezda. Režisérka Marta Ferencová si jeho aj Pawla Delaga vybrala podľa fotografií a potom živé kastingy dopadli dobre. Celkovo sa film kastingoval na mieru, neriešili sme veľké vyberačky. Vedeli sme dopredu, koho chceme na ktorú rolu. Aj Evita Urbaníková mala jasnú predstavu.

Prečo Dara Rolins nespieva ústrednú pesničku aj v Česku?

Ako slovenský koproducent som si stál za Darou, ale český producent trval na Ewe Farnej. Dohodli sme sa na kompromise a vo filme je Dara aj Ewa. A pánbožko ma má asi rád, lebo tento kompromis sa mi veľmi opláca v Poľsku. Ewa je tam obrovská hviezda, väčšia než v Česku alebo na Slovensku, tým pádom máme už dnes v poľských rádiách hit viazaný na náš film. Čo je veľmi priaznivá zhoda okolností.

Keď dobyjete Poľsko, budete milionár?

Áno. (Smiech.) Keď príde viac než milión divákov, vychádza to tak, že budem milionár. Teším sa na to, ale to sa asi nestane.

Na každom predanom lístku zarobíte jedno euro?

Vo výsledku áno. Na konci je to tak, že po odpočítaní všetkých nákladov znamená jeden divák zhruba jedno euro pre mňa. Ale treba povedať, že som riskoval a do filmu som vložil svojho pol milióna eur. Najprv musím čakať, kým sa mi vráti.

Vystačili ste si len so sponzormi alebo ste získali aj dotácie?

Od štátu sme dostali stodesaťtisíc eur, zo súkromných zdrojov to bolo1,2 milióna eur. Čiže s desiatimi percentami rozpočtu nám pomohol štát. Celý čas som tvrdil, že nám veľmi záleží na tom, aby sme nakrútili obyčajný, remeselne dobre urobený, divácky úspešný film, za ktorý sa nebudeme hanbiť. Ľudia z audiovizuálneho fondu si myslia, že to asi nie je dôležité, že treba robiť iné filmy.

Už kniha Všetko alebo nič bola bestseller, určitý úspech sa dal predpokladať. Ak by ste chystali komornú depresívnu snímku, dostali by ste vyššiu dotáciu?

Fór je v tom, že náš film mohol naozaj skrachovať na desať rôznych spôsobov. Vydržali sme ho financovať päť rokov a nerobiť po ceste žiadne kompromisy. Ale stále je to stávka na neistotu. Okrem iného som audiovizuálnemu fondu ponúkal, že do toho dávam svoje peniaze a keď film uspeje, ich dotácie vrátim. Ale celý tento fond je nastavený tak, že veľkoryso investujú peniaze a nikto z nich neočakáva, že sa im niečo vráti. Respektíve je mnoho filmov, ktoré dostali dotácie, neboli natočené a peniaze sa nevrátili. A nikoho z audiovizuálneho fondu to asi netrápi, čo si vo svojej komerčnej oblasti neviem predstaviť. Pretože, ak by som ja od sponzora získal stopäťdesiattisíc eur na film, ktorý by sme nenakrútili, tak zajtra by u mňa na dvere klopali ľudia z firmy a povedali - pán Núňez, sme tu, aby ste nám všetko vrátili.

Juraj Jakubisko, ktorý nedostal dotáciu na pokračovanie Perinbaba, nám nedávno povedal, že audiovizuálnemu fondu prekáža, keď na slovenské filmy chodia diváci.

Je to veľmi vtipné, ale vyzerá to tak. Po mojich skúsenostiach by som sa pod toto vyhlásenie podpísal. A ak dovolíte osobný komentár, myslím si, že pán Jakubisko je PÁN REŽISÉR, skutočná legenda, takže ak dnes žije s cudzím srdcom a stále má chuť a ambíciu tvoriť, automaticky by za ním mali prísť ľudia z audiovizuálneho fondu a povedať mu - majstre, urobte nám ešte jeden film, aby sme mali čo púšťať na Vianoce. Za tým, že nedostal dotáciu, sú skryté malicherné vojny omnoho menších ľudí, než je on. To je môj názor a je mi ľúto, že sa mu to deje.

Autorka predlohy a scenára Evita Urbaníková povedala, že Všetko alebo nič ste mohli nakrútiť aj omnoho lacnejšie, ale potom by to aj lacno vyzeralo. Ako producent ste naozaj nikdy nazaťahovali brzdu?

V podstate nie, vyškrtli sme len jednu vec. Taliansko sme nenakrúcali v Ríme, ale v Terste. V knihe sa píše, že Jakub berie Lindu do Ríma, ale keď sme si to spočítali, museli by sme minúť dvestotisíc eur, ktoré sme už nemali. Terstom sme získali výrazne lacnejšiu lokáciu. Inak si naozaj nepamätám, že by som do niečoho ďalšieho kvôli peniazom zasahoval.

Čítali ste už kritiky?

Čítal a sú strašné. (Smiech.) Viete, prestal som tým zaoberať po prvých dvoch. Povedal som si napríklad, že jeden autor - pokojne napíšte meno, pán Krekovič - neriešil film, ale svoje úbohé osobné vojny s Evitou. Pre mňa veľmi smutné čítanie. V druhej kritike som si prečítal niečo o zlých dialógoch. Ale keď mi pani Zuzana Kronerová so svojou hereckou históriou povie, že tak dobre napísané dialógy ešte vo filme nehrala alebo že Marta Ferencová je režisérka, ktorá z nej vie vytiahnuť to najlepšie, tak to vyznie úplne inak. Práve o dialógoch si myslím, že sú napísané excelentne. A že by bolo dobré, bez ohľadu na to, čo si o Evite kto myslí, vzdať jej za to úctu. Ďalšie kritiky som už radšej nečítal.

Napríklad u Ľuboša Kostelného fóry dobre fungujú.

Áno, úžasne. Každá pointa funguje. A základom je to, že nehovorí čudnou knižnou rečou, ktorou je „obdarená“ väčšina slovenských filmových postáv. Evita chodí medzi ľudí, počúva ich a vie, ako to funguje.

Vy ste si našli Evitu alebo ona vás?

Ja som oslovil ju. Prečítal som si jej knihu Všetko alebo nič a potom som jej zavolal, že z tohto môže byť pekný film.

Ako ste riešili zvuk, herci rozprávali svojím jazykom?

V princípe áno a potom sa dodatočne predabovali. A nespravili sme to dobre. Zvuk v slovenskej verzii je zlý.

Bude dvojka?

Myslel som si, že to je taká utópia, hoci máme výborne vymyslený, veľmi prekvapivý koncept. Dnes večer sa stretávame s Evitou, aby sme sa rozprávali o tom, či sa do toho pustíme. Lebo to vyzerá, že peniaze na pokračovanie filmu nazbierame. Je na nej, ako na tvorkyni, či sa jej do toho bude chcieť ísť.

A ešte posledná otázka. Producenti, scenáristka, režisérka majú percentá zo zisku, ostatní paušálne honoráre?

Áno, herci majú vyplatené paušálne honoráre, čo naozaj neboli nehorázne sumy. S tým, že ideme robiť slovenský film, boli ochotní pristúpiť na rozumné podmienky. Čo sa týka producentov, tí majú percentá z tržieb. A takisto som dohodnutý s Evitou, ktorá doteraz nemala z filmu ani euro, lebo všetko robila zadarmo. Evita čaká tiež na konečný výsledok a dostane podiel z tržieb. Režisérka dostala fixný honorár, ale v prípade úspechu filmu má sľúbený aj podiel zo zisku filmu. A toho sa, samozrejme, dočká, lebo film je úspešný.