Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentmi sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Dnes glosujete spoločenské aj politické dianie sama a&nbsp;pre rôzne médiá. Aktívna ste v&nbsp;tomto smere aj na&nbsp;sociálnych sieťach, kde ste neraz terčom obrovskej kritiky. Čítate si tie komentáre?

Som na&nbsp;ne dávno zvyknutá a&nbsp;obrnená proti nim. Hlavne sa opakujú. Všetkých, čo ma nemajú radi, by som chcela vyzvať, aby boli trošku kreatívnejší. Nadávať mi, že som stará vysušená slivka, že by som už mala zaliezť a&nbsp;chodiť kanálmi alebo už len kŕmiť holuby a&nbsp;že by sa ma nedotkli ani desaťmetrovou tyčou na&nbsp;dobytok? Vážení, toto je už fakt nuda. Chcela by som počuť niečo nové, nad čím sa zamyslím aj zasmejem.

Prišlo aj na&nbsp;osobnú konfrontáciu?

Ani nie, hoci jazdím pravidelne metrom. Nedávno som tam stretla dvoch pánov, o&nbsp;ktorých som si myslela, že sú bezdomovci. Pri stanici Pankrác som si vypočula ich rozhovor. „Počúvaj, pamätáš? Tu sme sedeli,“ začal jeden z&nbsp;nich. Kamarát mu odpovedá: „Vieš, že by som sa tam vrátil? Všade drahota a&nbsp;zima ako v&nbsp;prdeli. Mali by sme niečo spraviť, aby nás vzali späť.“ Kamarát hneď navrhol, že by mohli dlaždicou rozbiť výklad. Nedalo mi to a&nbsp;zamiešala som sa im do&nbsp;rozhovoru: „Páni, za&nbsp;vybitý výklad sa na&nbsp;Pankrác nedostanete. Musíte urobiť niečo lepšie!“ Jeden sa na&nbsp;mňa uprene zadíval a&nbsp;hovorí: „Počúvajte, ja vás odniekiaľ poznám. Nerobili ste u&nbsp;nás vo väzení farárku?“ Celé metro sa začalo smiať.

Horšie som dopadla, keď ma v&nbsp;metre spoznala jedna asi osemdesiatročná pani. Vystrelila zo sedadla a&nbsp;na&nbsp;celý vozeň zvolala: „Sadnite si, pani Bubílková.“ Trapas!

Rada si robíte žarty aj z&nbsp;celebrít, nie všetky to vnímajú s&nbsp;humorom. Ostro ste narazili, keď ste si vzali na&nbsp;mušku mediálneho magnáta Jaromíra Soukupa a&nbsp;jeho frajerku Agátu Hanychovú, s&nbsp;ktorou počali dieťa. Čakali ste, že sa urazí?

Nad tým vôbec nerozmýšľam. Soukup je známy tým, že v&nbsp;jeho televízii je mnoho programov, ktoré nesú jeho meno, tak som sa toho chytila. Povedala som, že sa už teším na&nbsp;nové programy ako Počatie Jaromíra Soukupa, Tehotenstvo Jaromíra Soukupa, Dojčenie Jaromíra Soukupa, Prebaľovanie s&nbsp;Jaromírom Soukupom, na&nbsp;čo bude nadväzovať reality šou Agáty s&nbsp;názvom Prebaľovanie Soukupa.

Urobila som to napriek tomu, že v&nbsp;tom čase som písala glosy pre časopis, ktorý vydáva, a&nbsp;glosovala som aj v&nbsp;jeho televízii. Zrazu mi volala šefredaktorka a&nbsp;strašne sa smiala. Nevedela, o&nbsp;čo ide, ale že Soukup strašne prskal a&nbsp;nakázal jej, aby okamžite vystrihla glosu, ktorá už bola natočená. Ja som sa na&nbsp;tom len zabávala.

Pozrite si aj dobové zábery vo FOTO GALÉRII 

Ako to bolo s&nbsp;vašou slávnou paródiou svadby Lely Ceterovej a&nbsp;Karlosa Vémolu, v&nbsp;ktorej ste predniesli: „Sľubujeme pred Bohom a&nbsp;Krampolom, že si nebudeme verní?“ Na&nbsp;vašej sociálnej sieti som si všimol dotknutý príspevok Lely.

Tam ani nešlo o&nbsp;neveru, hoci sa potom ukázalo, že Vémola ju podviedol ešte v&nbsp;deň svadby. Vtipné bolo, že ich sobášil Krampol. Bola to fejková svadba, len aby zaujali médiá. Ja som tento cirkus len zosmiešnila a&nbsp;parodovala, čo mnohí nepochopili.

Dostávala som vtedy zo Slovenska desiatky až stovky správ denne. Celá základňa fanúšikov mi nadávala, že som hrozná, lebo nemám rada Lelu. Ja proti nej pritom nič nemám. Nikdy som ju ani nevidela. Dokonca ju obdivujem, že dokáže žiť s&nbsp;niekým ako Vémola.

Na&nbsp;sociálnej sieti sa prezentujete ako Bubu. Ako vznikla táto prezývka?

Z&nbsp;kresleného vtipu, v&nbsp;ktorom dieťa strašne plače a&nbsp;mamička ho napomína: „Keď neprestaneš, pošlem na&nbsp;teba Bubu Bubílkovú.“ Ukazovala som to Šimkovi, ktorý sa na&nbsp;tom neskutočne smial. V&nbsp;tom čase sme už mali program S&nbsp;politikmi netančím.

Raz keď sme preberali Vladimíra Železného, ktorý pašoval obrazy bez cla, v&nbsp;jednom momente povedal: „On ferrum.“ A&nbsp;ja, nechápavo: „Aké ferrum?“ A&nbsp;on zas: „No predsa Železný vole Bubu.“ Divadlo ľahlo smiechom a&nbsp;odvtedy mi nikto nepovedal inak ako Bubu. Dokonca raz, keď som v&nbsp;Prahe kráčala okolo Ukrajincov, ktorí na&nbsp;ulici robili nejaké výkopové práce, ozývalo sa odtiaľ: „Zdrávstvuj, Bubu.“

Celý rozhovor si prečítate v aktuálnom vydaní PLUS 7 DNÍ 