Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Väčšinu života prežil v Česku, kam odišiel ešte ako študent so snom stať sa veľkým filmovým režisérom. Napokon vymyslel a so spoločníkmi skoncipoval projekt CET21, z ktorého vznikla komerčná televízia NOVA. Svoj podiel v nej predal ako posledný - za vyše miliardu českých korún. Dnes režisér Peter Kršák často pobýva na svojom konskom statku v kraji Sidónie Nádhernej, obklopený knihami, hudbou a koňmi. Pri raňajkách mu neraz robí spoločnosť kamarát, slávny dostihový jazdec Václav Chaloupka. Len nedávno vysvitlo, že Kršákova dcéra Lucia, výrobná riaditeľka českej Primy, chodí s hereckým idolom Lukášom Vaculíkom. No myšlienky jeho budúceho svokra naplno zamestnáva knižný projekt, do ktorého investoval milióny a vopred je jasné, že sa mu financie nevrátia. „Peniaze majú len vtedy zmysel, ak majú dušu. Inak sú to iba nuly za jednotkou,“ tvrdí. S režisérom PETROM KRŠÁKOM (72) sa zhovárala Kristína Dugovičová.

Stále hovoríte čisto po&nbsp;slovensky, hoci v&nbsp;Česku žijete od&nbsp;sedemdesiatych rokov. Ako je to možné?

Pretože som po&nbsp;otcovi z&nbsp;Gemera a&nbsp;po&nbsp;matke z&nbsp;Horehronia, v&nbsp;Bratislave som sa narodil len omylom. Otec bol lodný kapitán, ktorého v&nbsp;paťdesiatych rokoch vyhodili, a&nbsp;potom sme sa presťahovali do&nbsp;Brezna. Do&nbsp;hlavného mesta som sa vrátil na&nbsp;strednú školu v&nbsp;šesťdesiatom siedmom.

Preto tak dobre ovládate, čo sa dialo v&nbsp;bratislavskom klube Véčko?

Stretával som tam Deža Ursínyho, Jara Filipa, Janka Lehotského, Mariana Vargu, Františka Tugendlieba, Karola Duchoňa, Jožka Barinu, Petra Lipu, ale i&nbsp;začínajúcich umelcov z&nbsp;iných odborov. S&nbsp;Ivanom Malinovským sme vo Véčku vytvorili džezovú sekciu. Čo nás spájalo, bola úprimnosť k&nbsp;tvorbe a&nbsp;ľudské vzťahy. Dokonca som tam režíroval poéziu Lawrencea Ferlinghettiho.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/foto-vaculikov-buduci-svokor-ved-to-je-slovensky-milionar-cesku-zije-statku-vedla-babisa" target="_blank" rel="noopener">FOTO Petra Kršáka z českého statku v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Muzikanti nie sú k&nbsp;sebe úprimní. Preto tvoria také paškvily. Ale najhoršie je, že to rádiá podporujú. Médiá deformujú diváka i&nbsp;poslucháča v&nbsp;mene playlistu a&nbsp;sledovanosti. Nezaujíma ich, čo sa vysiela medzi dvoma reklamnými časmi. A&nbsp;to všetko vidí neviditeľná ruka trhu. Keď som bol vlastníkom súkromnej televízie, snažili sme sa programovú skladbu naplniť tak, aby nás divák nestiahol do&nbsp;kanála, ale aby sme sa spoločne dostali vyššie.

Nachádzame sa na&nbsp;vašom statku na&nbsp;Benešovsku, kde si kľučky podávajú českí a&nbsp;slovenskí umelci. To sú kamaráti zo študentských čias?

Nielen tí, ale aj ľudia z&nbsp;rôznych iných profesií a&nbsp;tiež priatelia mojich detí, ktorí sú z&nbsp;brandže a&nbsp;vyštudovali FAMU. Nejako sa to mieša a&nbsp;i&nbsp;medzigeneračne si majú títo ľudia čo povedať. Napríklad obe moje dcéry sú absolventky FAMU oproti matke, ktorá vyštudovala Karlovu univerzitu.

Vás na&nbsp;FAMU učili legendy Otakar Vávra či Bořivoj Zeman. Boli to rozprávkoví deduškovia?

Vávra absolútne nie. Bola to precízna a&nbsp;odmeraná persóna. Mali sme zošity, kam sme si zapisovali všetko s&nbsp;advokátskou dôslednosťou. Bořivoj Zeman rozprávkový bol. Bol predsa autorom Pyšnej princeznej. Raz prišiel v šuštiakovom plášti, na&nbsp;hrudi mal sériu odznakov. Pripomínali vyznamenania. Vysvetlil nám, že na&nbsp;futbale si mnohokrát&nbsp; vtedy taký drahý kabát prepálil cigaretou. A&nbsp;tak každú dierku „zaplátal“ jedným odznakom. Mali sme nádherných pedagógov. Pána Lukavského alebo A. M. Brousila, ktorý pre nás každý piatok organizoval projekcie. A&nbsp;treba dodať, že sme boli v&nbsp;stálom kontakte so svetovou kinematografiou.

Pre talentovaných asi nie. My Slováci sme vždy s&nbsp;veľkou pokorou a&nbsp;úctou chodili študovať do&nbsp;Prahy. Štúdium bolo ako brúsenie kameňov. Z&nbsp;niektorých sa stali diamanty, iní zostali kameňmi. Keď som prvýkrát videl živého „famáka“, bol to pre mňa zážitok. Potom ma na&nbsp;druhýkrát prijali. V&nbsp;našom ročníku som bol jediný Slovák, ďalej so mnou študoval Emir Kusturica zo Sarajeva, dvaja Česi a&nbsp;jeden švajčiarsky „Juhoš“ Saša Popovič. Atmosféru tej doby vystihuje film Petra Niederleho Básnici, v&nbsp;ktorom som hral s&nbsp;Honzom Krausom.

Filmovému remeslu. Aby sme nerozmýšľali nad základnými vecami, ale mali ich automaticky v&nbsp;sebe. Nakrúcal som s&nbsp;Janou Brejchovou, Martou Vančurovou, Vladom Müllerom, Ladislavom Peškom, Ivanom Mistríkom a&nbsp;ďalšími. Vždy som mal trému, ale starý pán Pešek ešte väčšiu, aby nás ako mladých študentov réžie neodradil od&nbsp;spolupráce s&nbsp;hercom. Všetci boli veľmi láskaví.

Vo svete sa najviac preslávil Emir Kusturica, nie?

Zaujímavé diela urobil i&nbsp;Petr Niederle pre Stinga a&nbsp;podobne. Keď som natáčal s&nbsp;Vladom Müllerom, Emir mi asistoval a&nbsp;aj hral. Vlado mu raz povedal: „Ej, Emir, ideš do&nbsp;Berlína. Dones nejaké platne. Mám chlapca, ktorý sa snaží hrať na&nbsp;gitare, dones mu nejakú dobrú muziku.“ Ten chlapec bol Richard Müller a&nbsp;dodnes možno nevie, že mu Kusturica nosil platne zo Západu. S&nbsp;Emirom sme občas jazdili vlakom do&nbsp;Bratislavy, pretože tam mal dievča.

Naše mentality si boli dosť blízke a&nbsp;bývali sme na&nbsp;internáte, takže sme trávili spolu viac času než so študentmi, ktorí žili priamo v&nbsp;Prahe. S&nbsp;tými sme sa stretávali v&nbsp;knižnici. Na&nbsp;internáte bolo všetko prepojené. Bol to jeden krásny včelí úľ. Stretávali sme sa s&nbsp;filozofmi, výtvarníkmi, muzikantmi, budúcimi lekármi. Praha bola ateliérom vzdelanosti a&nbsp;vzájomného poznania. Spolužiak Honza Kubišta nás oboch učil piť pivo. Keď sme s&nbsp;Emirom odmietli vypiť tretie a&nbsp;prešli na&nbsp;tvrdú pálenku, Honza Kubišta založil Spolok na&nbsp;kontrolu nečeskej činnosti. Možno už teraz Kusturica pije víno. A&nbsp;to sú tie premeny a&nbsp;paradoxy. Dnes je z&nbsp;neho taký smiešny politik.

Netají sa obdivom k&nbsp;Rusku. Kedy ste s&nbsp;ním hovorili naposledy?

Asi pred dvoma, troma rokmi. Teraz je politicky veľmi vyťažený. Ja mám rád ruskú kultúru, bez ktorej by neexistovalo svetové kultúrne dedičstvo. Ale vnímam i&nbsp;problém veľkých štátov. Veľkopočetné národy nevedia medzi sebou nájsť spoločnú reč a&nbsp;na&nbsp;ich nezhody a&nbsp;nekultúrnosť dopláca celý svet. Veľmi tomu nerozumiem, ale o&nbsp;Kryme nemôžeme rozhodovať my, to si musia rozhodnúť len oni sami. (Rozhovor vznikol ešte pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu - pozn. red.)

Než sme sa začali rozprávať, počúvali sme rockové skladby, ku ktorým ste napísali české texty. Kusturica propaguje balkánsky folklór...

Je to paradox, nikdy nevedel hrať na&nbsp;žiadnom hudobnom nástroji. Možnože tajne chodil na&nbsp;konzervatórium?

Nie som muzikant, mám základy z&nbsp;ľudovej školy. Ale vyzerá to, akoby som žil v&nbsp;kovide celý život. Pandémiou sa toho veľa nezmenilo, len si človek musí nájsť svoj svet. Učenie hrou, a&nbsp;potom sa dá pomerne dobre žiť aj s&nbsp;kovidom. I&nbsp;s&nbsp;čímkoľvek iným.

Po&nbsp;vyše desiatich rokoch ste dokončili encyklopédiu Dejiny sebavedomia - Diplomati bez pasu.

Ešte nie. Prebiehajú posledné úpravy na&nbsp;finálnych dielach. Musíte si uvedomiť, že ide takmer o&nbsp;tisícku významných Čechov a&nbsp;Slovákov v&nbsp;časovom rozsahu viac ako tisíc rokov.

Na&nbsp;projekte pracovali desiatky autorov, vy ste ich dotovali?

Nedotoval, platil. Keď som predal svoj podiel v&nbsp;súkromnej televízii, povedal som si, že peniaze majú len vtedy zmysel, ak majú dušu. Inak sú to iba nuly za&nbsp;jednotkou.

Sú autori, ktorí vydržali celých desať rokov?

Ale áno, hoci je pravda, že niektorí už zomreli. Stretávali sme sa s&nbsp;akademikmi, historikmi, so spisovateľmi, s&nbsp;publicistami a&nbsp;viedli dišputácie. Dejiny sebavedomia sú česko-slovenský projekt, zastúpené sú oba národy. Rozdelili sme ho do&nbsp;piatich dielov. Dozviete sa aj prekvapujúce skutočnosti o&nbsp;vynálezoch plniaceho pera, kocky cukru, navigačného systému. Zrazu zistíme, že sme súčasťou tvorby tohto sveta - a&nbsp;to veľmi podstatnou. Samozrejme, sú obdobia, keď sa presadzovali viac vedci, ekonómovia, lekári a&nbsp;potom sa objavili športovci a&nbsp;umelci. Každá doba prinášala svoj genius loci.

Na&nbsp;Benešovsku ste susedia so Slovákom, českým expremiérom Andrejom Babišom (neďaleko vlastní areál Čapí hnízdo - pozn. red.). To je náhoda?

Absolútna. Tento kraj je veľmi pekný. Zhodou okolností ide o&nbsp;kraj renesančnej ženy Sidónie Nádhernej, u&nbsp;ktorej sa stretávali intelektuáli, maliari, spisovatelia a&nbsp;viedli diskusie. Neviem, kto z&nbsp;nás tu bol skôr, ja či Andrej Babiš. Nestretávam sa tu s&nbsp;ním ani som ho nikdy nebol navštíviť v&nbsp;Čapom hnízde.

Ale áno. Zhodou okolností sme mali každý jednu legendu dostihového športu, ktorá jazdila na&nbsp;našich chladnokrvných koňoch. Andrej Babiš Pepíka Váňu, ja Vaška Chaloupku. Občas, keď jazdíme okolo neho trénovať naše kone do&nbsp;Pičína, kde je tréningové stredisko, s&nbsp;uznaním hodnotíme kus zreštaurovanej histórie, ktorú si nikto „do&nbsp;hrobu nevezme“. Andrej Babiš má Čapí hnízdo a&nbsp;ja tu mám malé Bocianie hniezdo.

Nechceli ste ísť do&nbsp;politiky ako on?

Každý potrebuje niečo iné. Mne stačí mať svoje hudobné štúdio a&nbsp;priateľov. Andrej Babiš naplnil svoj cieľ. A&nbsp;teraz mu robí radosť byť politikom. Ja by som tam nevydržal ani päť minút. Každé ráno chodiť do&nbsp;práce na&nbsp;siedmu alebo ôsmu, napiť sa lacného alkoholu v&nbsp;tej ich poslaneckej kantíne a&nbsp;potom ešte byť do&nbsp;večera dôležitý. Ale myslím si, že slovenská prezidentka Zuzana Čaputová je veľmi morálna a&nbsp;konečne nastavila Európe zrkadlo, ako by sa mal správať politik, aký by mal byť vzdelaný, aký by mal byť hrdý na&nbsp;svoj pôvod a&nbsp;slovenčinu. Je evidentné, že má široké spektrum vzdelania. Takých by malo byť viac.

Ako vnímate, že časť Čechov nemôže Babiša vystáť?

Koľko percent? Väčšinou vyhráva voľby, ostatné je závisť. Opozícia z&nbsp;neho urobila grázla, ale fakt je, že zrekonštruoval kus historického územia stredných Čiech a&nbsp;to navždy zostane. A&nbsp;zrealizoval všetko tak, ako to vo svojej dobe šlo. Vy si neviete predstaviť, aké ťažké je žiť s&nbsp;peniazmi. Ja to posúdiť viem. Oveľa šťastnejší som bol, keď som ich nemal, alebo len určitú časť. Peniaze ma urobili nešťastným človekom.

Musíte sa báť o&nbsp;život, snažia sa vás rôznymi kombináciami obviniť, že ste urobili to, čo sa nikdy nestalo. Sú schopní vytvoriť falošné zmenky, exekučné tituly, ktoré nie sú ničím podložené. Každý deň ste v&nbsp;strehu, aká hrozba sa zase objaví. Ale keby bolo v&nbsp;našej krajine právne prostredie silné, keby existovala skutočná vymáhateľnosť práva, boli by mnohé veci dávno vyriešené.

Milióny ste mohli darovať na&nbsp;charitu.

I&nbsp;nadácie z&nbsp;niečoho žijú. Raz sme urobili koncert Vianoce pre Tatry. Získali sme veľa peňazí. Zvláštny filtračný proces nadácií, ktoré s&nbsp;nami spolupracovali, nás o ne takmer pripravil.

Rozhodne ste na&nbsp;tom lepšie ako Paľo Rusko, ktorý premrhal milióny za&nbsp;predaj Markízy a&nbsp;teraz sedí vo väzení. Ako sa to mohlo stať?

Zrejme robil všetko pre to, aby tam bol. (Úsmev.) Možno sa už poučil, ale dvakrát sa nedá vstúpiť do&nbsp;tej istej rieky. Už žiadnu inú televíziu nevymyslí ani nedostane žiadne ministerstvo. Ale pamätám sa ešte na&nbsp;jeden prípad. Na&nbsp;Slovensku sme mali licenciu na&nbsp;televíziu TA3, potom ktosi prišiel a&nbsp;nemal ani toľko slušnosti, aby zavolal, či môže ten názov používať.

Sledujete viac českú či slovenskú politickú scénu?

Obe rovnakým dielom. Česi lepšie formulujú. I&nbsp;nezmysel vedia podať kultivovanejšie. Na&nbsp;Slovensku sa všetko vykladá podľa náboženského pohľadu - keď pánboh dá, i&nbsp;motyka vystrelí. Politik čaká, či z&nbsp;jeho pusy náhodou nevystrelí motyka a&nbsp;nezachráni celé Slovensko.

Myslím si, že je to jedno. Obe republiky sú ako siamské dvojčatá. Koľko manželstiev je prepojených, koľko detí je československých? A&nbsp;dnešní štyridsiatnici, päťdesiatnici sú bývalí zväzáci a&nbsp;pioneri. Sú zvnútra ešte červení, zvonka sa natierajú demokratickou modrou a&nbsp;z&nbsp;toho vznikla fialová morálka. Nemáme už toľko filozofov, huslistov, matematikov, ale tí, ktorých máme, sú veľmi múdri. Len o&nbsp;nich nevieme. Verejnoprávna televízia na&nbsp;Slovensku robí veľmi málo pre naše sebavedomie. Česká je o&nbsp;niečo lepšia.

Možno preto počúvame viac politikov než vedcov a&nbsp;vôbec odborníkov.

Politici vždy hovorili to, čo im vyhovuje alebo čo vyhovuje ich lobbistom - živiteľom. Všade vládne priemernosť, naprieč všetkými politickými stranami. Nájdu si len nejakého baču, ktorý zaženie ovce do&nbsp;ohrady.

Áno, ale bol som asi jediný majiteľ televízie, ktorý nevlastnil televízor. Koncepciu som písal s&nbsp;budúcim riaditeľom Vladimírom Železným tak, že sme si posúvali papiere a&nbsp;našli ešte pár ďalších špecialistov. Vlastne som urobil geniálne obsadenie tímu. V&nbsp;tom čase bol Fedor Gál nositeľom spravodlivosti a&nbsp;demokracie. Poradcovi u&nbsp;prezidenta Havla Péterovi Hunčíkovi bol blízky veľký finančný svet. Sociológ Josef Alan viedol nadáciu, ktorá točila filmy. Vlastimil Venclík bol výkonným tajomníkom Filmového a&nbsp;televízneho zväzu. Železný so mnou pracoval pred rokom 1989 v&nbsp;Artcentre, ktoré umožňovalo umelcom výjazdy do&nbsp;celého sveta a&nbsp;zároveň zabezpečovalo svetové výstavy EXPO. Mali sme na&nbsp;nich mimoriadne úspechy, boli sme zvyknutí vyhrávať súťaže.

Spočiatku, keď mi robil asistenta, sme spolu vychádzali. Ale neskôr sa stal generálnym riaditeľom. Bol jazykovo vybavený a&nbsp;mal veľmi dobré negociačné vlastnosti. Ja som chcel robiť hranú tvorbu a&nbsp;on riaditeľovať, ale neodhadol situáciu. Chcel byť strašne bohatý a&nbsp;mať moc. Teda vlastniť celú televíziu. Obklopil sa zástupom rôznych finančných poradcov, ktorí ho doviedli tam, kam sa dostal.

Čo by sa stalo, keby ste zostali len pri réžii?

Bol som relatívne talentovaný a&nbsp;mohol som sa vydať inou cestou. Mohol som v&nbsp;Cannes súťažiť s&nbsp;Kusturicom. Viac by ma zaujímalo byť na&nbsp;pľaci, písať scenáre, realizovať veci, byť na&nbsp;premietaní. A&nbsp;možno by som bol šťastnejší. Ale určite by som trpel, pretože pri každej tvorbe sa trpí.

Vaše deti zostali v&nbsp;Prahe alebo žijú aj v&nbsp;Bratislave?

Mal som českú ženu, takže sa narodili v&nbsp;Prahe a&nbsp;sú spolovice Česi. Ale i&nbsp;ja som tu zostal s&nbsp;nimi.

Chápem dobre, že vaša dcéra Lucia žije s&nbsp;hereckým idolom Lukášom Vaculíkom?

Áno. A&nbsp;druhá dcéra Leticia žije s&nbsp;Milanom.

Neunikajú nám mozgy zo Slovenska? Neodišlo už najlepšie DNA na&nbsp;Západ?

Nemám strach. Máme silný genetický základ, len si ho treba viac vážiť. Je potrebné, aby si ľudia uvedomili, čo Slovensko a&nbsp;Česko vo svete znamenali a&nbsp;že je škoda „presadiť sa“ do&nbsp;inej zahrádky, kde rozkvitnú a&nbsp;dozrejú. Musí sa vytvoriť prostredie tvorivej atmosféry, kde sa vedú rozhovory, dišputácie. Slovensko i&nbsp;Česko by mali byť ateliérom rôznych dialógov, ktoré posúvajú poznanie. Nie sme také veľké národy, aby sme si mohli dovoliť byť hlúpi. S&nbsp;doplnkom, že prázdny hrniec najviac duní.

FOTO Vaculíkov budúci svokor? Veď to je slovenský milionár, v Česku žije na statku vedľa Babiša

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

FOTO Vaculíkov budúci svokor? Veď to je slovenský milionár, v Česku žije na statku vedľa Babiša

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Herečka čašníčkou: Hviezdila v Márii Terézii či Slovanoch, práce v kaviarni sa nevzdala

Opäť zamilovaná Dominika Gottová: Aj vám už pripomína Bartošovú?

Kšefty snov: Pravda o tom, prečo v Česku dostávajú poprední slovenskí herci hlavné roly

Tajomstvo našej hereckej hviezdy: Maká v bratislavskej kaviarni. Drží ma to pri zemi, tvrdí

Režisér o hviezdnych Slovákoch v českých seriáloch: Sú mužnejší než Česi

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás