Otvára trinástu komnatu slovenského hokeja, lebo ho vraj „baví búrať mýty a poukazovať na veci, ktoré sa predtým prehliadali“. Prostorekosťou sa Borisovi Valábikovi (35) podarilo nasrdiť hneď niekoľko hokejových legiend. Okrem Jána Filca (67), do ktorého sa pustil už v minulosti, nepotešil Júliusa Šuplera (70) ani Jozefa Golonku (83). Ľubomír Pokovič (60) dokonca komentátora za jeho odvážne slová zažaloval. „Áno, je to pravda, žalobu som podal už pred rokom,“ potvrdil pre PLUS 7 DNÍ niekdajší asistent trénera slovenskej reprezentácie. Nemajetkovú ujmu nežiada, od Valábika chce len verejné ospravedlnenie. Stále však márne čaká na prvé pojednávanie. „Pravdepodobne korona spôsobuje odklady,“ vysvetlil nám Pokovič.
Koučovali sa sami
Bývalý obranca Boris Valábik, ktorý v NHL odohral 80 zápasov, sa snaží demaskovať pomery v našom športe. Ešte v roku 2019 vydal knihu Volali ma bitkár, kde veľmi otvorene písal o svojich pozitívnych a negatívnych stránkach. Súčasne nastavoval zrkadlo nášmu hokeju. Nie náhodou nazval jednu z kapitol Idioti a bohovia medzi trénermi. „Po návrate z Ameriky sa mi zdalo, že tréneri sú veľkou slabinou slovenského hokeja. Možno najväčšou. Pätnásť či dvadsať rokov sme stáli na mieste a teraz vidíme dôsledky,“ uvažoval verejne Valábik. „Dovolím si tvrdiť, že v Göteborgu mohol byť na striedačke ktokoľvek a dopadlo by to presne tak isto. Bez preháňania… Myslím, že ak by v tých rokoch mala reprezentácia kvalitných trénerov, medailí by sme získali oveľa viac,“ narážal priamo aj nepriamo na Jána Filca, ktorý našich zlatých chlapcov na šampionátoch tej éry viedol.
V knihe Boris Valábik vytiahol aj osobnú skúsenosť z roku 2009, keď ho tento tréner povolal do služieb národného mužstva. Ako mladý obranca so skúsenosťami spoza oceána vraj zostal v šoku. Hlavný tréner s asistentmi podľa neho o hernej taktike a systéme ani nechyrovali. „Filc a jeho asistent Ľubomír Pokovič, ktorý mal na starosti obrancov, ma poslali na presilovku. A potom ma neposlali na oslabenie, lebo som predtým nezahral dobre presilovku. Spravili zo mňa hlupáka. Je to rovnaké, ako keď vo futbale pošlú strelca do obrany a naopak,“ rozčuľoval sa aj po rokoch Valábik.
Najviac mu vraj prekážala nečinnosť trénerov. „Oslabovku sme si museli nakresliť sami úplne od základu. Tréner nezasahoval. Nechal stratégiu na hráčoch. Takto to v Európe funguje? Takto sa pracuje na zlepšení, keď to tímu nejde? Nepovedal som nič nahlas, ale ubíjalo ma to. Tímu sa nedarilo, nezvládali sme základné veci, ale tréneri boli ticho. Mal som pocit, že všetko hádzali na individuálne zlyhania niektorých hráčov. Nemal som s tým problém iba ja, ale nikto iný o tom nehovoril. ,Konečne to niekto povedal,‘ písali mi. Dostal som potom veľa správ od chalanov,“ prezradil bývalý hokejista vo svojej knihe.
Stretneme sa na súde
Kto Valábikovi ďakovnú esemesku určite neposlal, boli dotknutí tréneri. Ján Filc reagoval na verejnú kritiku až vlani. „Mňa to, čo si o mne myslí Valábik, vôbec nezaujíma. Nemám dôvod reagovať. Napriek tomu, že mediálny priestor, ktorý dostáva, si nezaslúži, pretože on nie je v slovenskom hokeji taký dominantný človek, aby dostával taký priestor na hodnotenie práce ľudí, ktorú vôbec nepozná,“ tvrdil urazene cez podcast Hokejportal.
Asistent trénera Ľubomír Pokovič sa rovno obrátil na súd, na Valábika, ako nám potvrdil, podal žalobu. „Vyčítam mu jednu úplne najpodstatnejšiu vec. Počas svojho účinkovania v reprezentácii som nikdy nekoučoval a nebol zodpovedný za obrancov, vždy len za útočníkov. Nikam som ho preto nemohol posielať. Je to absolútne klamstvo. On ma chcel nejakým spôsobom zhodiť, ale vôbec sa to nezakladalo na realite,“ reagoval na formuláciu z knihy: „Filc a jeho asistent Ľubomír Pokovič, ktorý mal na starosti obrancov, ma poslali na presilovku.“
FOTO Borisa Valábika v časoch, keď hral za Slovensko, v GALÉRII>>
Ako mohlo k omylu dôjsť, si tréner nevie vysvetliť. „Zaskočilo ma to. Považujem to za iracionálne,“ rozmýšľal nahlas. „On si to musí veľmi dobre pamätať, keď bol na jediných majstrovstvách sveta v celom svojom živote, veľmi dobre vie, kto tam s ním mal čo spoločné. Ja si na neho ani veľmi nespomínam. Pozdravili sme sa, dobré ráno, ahoj, ako sa máš. Mali sme normálnu komunikáciu, ale nebol som zodpovedný za obrancov, nemal som mu ani čo vyčítať, nemal som s ním v podstate nič.“
Chcel sa zmieriť
Ešte ako aktívny hráč hrával Ľubomír Pokovič v jednom útoku s Dušanom Pašekom, neskôr trénoval v Nemecku, k titulu priviedol bratislavský Slovan a s Dinamom Minsk sa stal víťazom Bieloruského pohára. Po vyjdení Valábikovho knižného debutu sa mu začali ozývať známi. „Aj hokejisti, aj kamaráti, ktorí s hokejom nemajú nič spoločné. Nie je to veľmi príjemné.“ Napriek tomu necítil nejaké veľké emocionálne poryvy. „Viete čo, keby napísal knihu Hossa, Šatan alebo Pálffy, bral by som to inak. Život v hokejovej kabíne poznám dosť dobre, viem, ako to tam chodí, pre mňa tá kniha nemá nejakú hodnotu,“ doplnil pohŕdavým slovníkom, podobným Filcovmu.
Debutujúci spisovateľ právne patálie nezakrýval ani nezľahčoval. „Áno, môžem potvrdiť, že zo strany pána Pokoviča bola podaná žaloba,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ Boris Valábik otvorene.
„Po jej doručení sme v záujme mimosúdneho riešenia v súčinnosti s právnym zástupcom iniciovali stretnutie s pánom Pokovičom a jeho právnou zástupkyňou, bohužiaľ, na tomto stretnutí sa pán Pokovič nezúčastnil. Následne došlo zo strany môjho právneho zástupcu k zaslaniu vyjadrenia, v ktorom konštatuje, že nepovažuje žalobu za dôvodnú. Opakovane zdôrazňujem, že v knihe som sa snažil priblížiť nielen fanúšikom hokeja život profesionálneho hokejistu s jeho vzostupmi a pádmi, to všetko z vlastnej skúsenosti, bez zľahčovania či prifarbovania. Mrzí ma preto, ak sa pán Pokovič cíti dotknutý mojou skúsenosťou. Stále som pripravený sa s ním k uvedenému stretnúť a vysvetliť si to osobne,“ dodal zmierlivo bývalý slovenský reprezentant.
Všetci rozhádaní
Podrezaným jazykom Boris Valábik obrátil náš hokejový mikrosvet hore nohami. Pohnevať sa mu podarilo nakoniec aj tých, ktorých azda ani nechcel. Stalo sa tak pasážou, v ktorej kritizovaného Filca aspoň v niečom vyzdvihol. „Postavil sa pred televízne kamery po Golonkovi, Šuplerovi a ďalších reprezentačných tréneroch, ktorí sa nevedeli poriadne vyjadrovať. Zrazu tam stál človek, ktorý si vedel ostatných získať formuláciou viet, niečím, s čím sa ľudia dokázali stotožniť a čomu rozumeli. Preto si ho obľúbili,“ začal autor Filca chváliť, zatiaľ čo Golonka so Šuplerom už zdvíhali obočie.
Ako Boris Valábik vytočil hokejové legendy, pocítil až nedávno. Do relácie RTVS, ktorú moderuje s Mariánom Gáboríkom, chcel pozvať bývalého hokejistu, desaťročia známeho pod prezývkou Žiletka. A ten dal televíznej produkcii jasne najavo, čo si o hviezdnom Borisovi myslí. „Povedal som, že nie som ochotný sadnúť si s človekom, ktorý ohovára moju osobu, za jeden stôl. Ja ani neviem, kto to je,“ krútil hlavou Golonka. „Lebo pokiaľ viem, nebol žiaden lúmen ani v Amerike, ani u nás. Ani neviem, kde, kedy a za koho hral. Nakoniec si ho vyhliadlo RTVS ako spolukomentátora, iba by som chcel vedieť, či tie veci, ktoré tam ukazuje, robil aj v praxi. Ak by to robil v praxi, bol by lepší ako Chára. Takže nerobím útoky, ale musím sa brániť,“ nedal sa hokejový veterán, ktorého márne prehováral aj Gáborík, a Valábikovi odkázal jednu dobre mienenú radu.
Ani ich nepozdravia
„Gáboríkovi som povedal, ako je. To je ,chlapeček‘, ktorému by som tlieskal, keby predvádzal na móle, lebo je to fešák chlapec, to je v poriadku. Ale do hokeja a nás, ktorí sme pre slovenský hokej niečo urobili, nech sa nekašle. Náš hokej sa nezačal Slovenskom, začal sa s ľuďmi ako Reitmeyer, Kočan a s ďalšími, o ktorých títo mladí chlapci nič nevedia. Slovenský hokej bol aj Rusnák, Liba a Lukáč, najlepší útok majstrovstiev sveta, keď Československo vyhralo,“ odporúča mladíkom, aby si občas preštudovali históriu. „Juniori by si mali uvedomiť, že peniaze zarobili vďaka nám, lebo to my sme im otvorili cestu do Kanady. Mali by byť našej generácii, ktorá bojovala za to, aby mohli vycestovať do zahraničia, povďační. V skutočnosti vôbec nevedia, kto bol Golonka a kto Dzurilla. A Dzurilla, keď mohol zostať v Kanade, tak sa so mnou, sprostý, vrátil domov. Inak by sa stal jedným z najslávnejších brankárov NHL,“ zahundre si Žiletka nahlas.
FOTO Borisa Valábika v časoch, keď hral za Slovensko, v GALÉRII>>
Celkom opačná je podľa neho situácia v Česku. „Tam je to úplne iné. Ako si v Česku vážia Straku, ktorý vedie Plzeň, Jágra, ktorý vlastní Kladno, až po ďalších vynikajúcich hokejistov. Tak to by ste mali vidieť. Každý mladý hráč ich pozdraví. U nás starých mladí nielenže nepozdravia, niektorí ich ani nepoznajú,“ naznačuje ďalší problém. Hreje ho však fakt, že fanúšikovia vedia hokejové srdce identifikovať veľmi rýchlo. „Niektorí musia mať Ferrari, aby si ich na ulici všimli, a ja môžem ísť aj na kolobežke a každý ma pozná, lebo som niečo tomuto národu odovzdal,“ odkazuje novodobým hokejovým analytikom.
