Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Robo Grigorov (57) si púšťa ústa na špacírku viac, ako sme u neho zvyknutí. Posledné roky rozhovory príliš nedával a traduje sa historka, že keď chcel mať od sveta pokoj, radšej svoj mobilný telefón hodil do Dunaja. Jazyk mu rozviazali až jeho verní fanúšikovia, na sociálnych sieťach sa im začal zverovať aj s tým, čo bolo pre neho doteraz posvätné. Prvýkrát oficiálne priznal rodinný dom v rakúskom Hainburgu a rozohnil sa aj pri vysvetľovaní, prečo sa doň ešte neodsťahoval. „V Rakúsku som sa zatiaľ stretol len s korupciou a podvodmi. Preto tam nebývam,“ povedal drsne.

No muzikantovi sa toho nezdá viac. Prečo ho nevídať na obrazovke, vysvetľuje podradnou úrovňou aktuálnej televíznej zábavy na Slovensku. „Pripomínajú mi dedinské estrády za socializmu,“ dal najavo. V komunikácii s fanúšikmi na sociálnej sieti si zaspomínal na svoje začiatky, na prvé texty Kamila Peteraja či kamarátstvo s Mirom Žbirkom.&nbsp;&nbsp;

Robo Grigorov bol zjavom od začiatku kariéry, keď založil pre speváčku Mirku Brezovskú kapelu Mona Lisa. Ako gitarista pre ňu skomponoval pár hitov, ktoré prezentovali aj na festivaloch Politickej piesne. Nasledovali kapely Ventil RG, či Midi, v ktorých sa postupne profiloval ako spevák a muzikant s nálepkou rebel.&nbsp; „Asi preto, lebo nikto nemal toľkokrát dištanc ako ja. Moji textári Kamil Peteraj a&nbsp;Ľuboš Zeman ma neustále museli na Slovkoncerte vyťahovať z&nbsp;nejakých problémov. Mal som sedemnásť, osemnásť, devätnásť rokov a&nbsp;občas som sa ocitol aj v&nbsp;cele predbežného zadržania. Všetci mi závideli, že môžem byť zakázaný,“ uťahuje si s&nbsp;odstupom mnohých rokov.

Svoju bezvýchodiskovú situáciu vyriešil tak, že v&nbsp;roku 1988 nahral album s&nbsp;veľavravným názvom Nohy a&nbsp;utiekol do Belgicka. „Už to bolo neúnosné. Musel som,“ vysvetlil stručne. O&nbsp;pár mesiacov pri­šla Nežná revolúcia a&nbsp;Robo sa vrátil domov. Veril v&nbsp;lepšie zajtrajšky, no po vyše tridsiatich rokoch netají sklamanie. „Vidím do toho možno viac, než si niekto vie predstaviť. Nie som slepý. Stratili sme demokratické princípy, nastala manipulácia, nespravodlivosť a&nbsp;tak ďalej. Stali sme sa len číslom bez dôležitosti,“ opisuje svoje pocity bez servítky.

Viac ako čokoľvek iné ho však v&nbsp;súčasnosti trápi vojnový konflikt na Ukrajine. „Bez ohľadu na to, kto ho začal alebo kto má na ňom koľko viny, spory sa neriešia tankmi a&nbsp;raketami. Žijeme v&nbsp;časoch, keď sme verili, že vojna v&nbsp;Európe patrí už len do filmov. Deti nemajú čo vyrastať so spomienkami na ostreľovanie. Vojna sa môže zdať ako riešenie problému naozaj niekomu, kto úplne stratil zdravý rozum. Z&nbsp;bezpečia a&nbsp;luxusu svojho paláca obklopený ochrankou si ani neuvedomuje, čo robí. Keby mal zrazu stráviť čo i&nbsp;len jeden deň v&nbsp;bežnom kyjevskom byte a&nbsp;báť sa, či sa dožije rána, asi by rýchlo vytriezvel,“ zamyslel sa Grigorov, ktorý nemá ruské ani ukrajinské, ale bulharské korene.

V&nbsp;ťažkej situácii sa podľa neho nachádzajú aj Rusi. „Ich rodinám prinášajú domov synov v&nbsp;plastových vakoch a&nbsp;ich štát je každý deň viac a&nbsp;viac odstrihnutý od zvyšku sveta. Zmyslom života je užívať si ho, preto odsudzujem akékoľvek násilie. Rád by som vyjadril svoju podporu všetkým, ktorí sa dnes ocitli v&nbsp;tomto šialenstve proti svojej vôli.“

Veľká časť fanúšikov sa na Roba často obracia s&nbsp;otázkou, prečo tak málo účinkuje v&nbsp;televízii. Vysvetlil to jednoducho. Buď ho nechcú, alebo záujem nemá on. „Keď som kedysi v&nbsp;televízii videl rôzne programy mapujúce slovenskú pop music, čudoval som sa, prečo ma vždy vynechali. Ako keby som sa nikdy nenarodil. Postupne som si zvykol a&nbsp;dnes mi to už nevadí. Je pravda, že o&nbsp;takzvaných zábavných programoch si myslím svoje. Pripomínajú mi dedinské estrády za socializmu. Občas to vyzerá, že si tam kamaráti volajú kamarátov, aby si vzájomne vymenili pár vtipov. Myslím, že by som sa tam nehodil. Ale televízie, kde sa hrá pesnička, som nikdy neodmietol,“ hovorí z&nbsp;neho duša muzikanta.

Preto sa už nevie dočkať živých koncertov. „Vždy, keď stojím pred plnou sálou ľudí a&nbsp;cítim energiu, ktorá tam vzájomne vznikne, viem, že sa im nepodarilo dosiahnuť nič. Na koncerty sa teším nie kvôli tomu, aby som niekomu ukázal, že viem hrať, ale preto, že sa stretnem s&nbsp;najlepšími ľuďmi, akých poznám. Všetkých vás zbožňujem a&nbsp;dúfam, že to zo mňa aj cítiť. To je hodnota, ktorú nenahradí ani sto televíznych programov,“ vyznal sa s&nbsp;tým, že v&nbsp;súčasnosti najväčšiu energiu po dlhom čase vkladá do prípravy nového albumu.

Robo čoskoro oslávi šesťdesiatku, takže rád nostalgicky spomína na svoje prvé hity či počiatky spolupráce s&nbsp;dvorným textárom Kamilom Peterajom. Dokopy ich dal Miro Žbirka. „Kedysi som bol u&nbsp;Mekyho skoro každý deň. Poznal som aj jeho mamu, volala ma Robot. Keď som si ešte nemohol dovoliť kúpiť vlastnú gitaru, požičal mi na pár rokov svoju. Poznám všetky jeho pesničky. Meky bol neuveriteľne talentovaný autor. Jeho hudba nie je lokálna, ale svetová. Hral ju však pre svojich ľudí a&nbsp;v&nbsp;ich jazyku. Stratili sme človeka, ktorý nám dával pocit, že sme národ na svetovej úrovni. Nikto už nezloží také nádherné skladby ako on,“ vyjadril sa s&nbsp;veľkou úctou ku kolegovi, s&nbsp;ktorým sa delil o&nbsp;dvorného textára.

Za Kamilom Peterajom sa jedného dňa vybral práve z&nbsp;Mekyho bytu. „Dával mi inštrukcie, akoby som išiel na bojovú operáciu. Kamil netušil poriadne, kto som, no schmatol asi desať textov, čo mal navrchu v&nbsp;zásuvke, a&nbsp;dal mi ich. Prečítal som si ich a&nbsp;potom som Mekymu povedal, že mi je to ľúto, ale nechcem ich. Myslel si, že mi šibe. Keď som prišiel domov, mama mi povedala, že volal Kamil Peteraj a&nbsp;mám sa mu ozvať. Povedal mi: ,Starý, vidím, že to vieš rozoznať, príď, dám ti texty z&nbsp;inej zásuvky.‘ Vtedy sa mi otvorili dvere k&nbsp;najlepším textom. Okrem toho Kamil je jeden z&nbsp;mála ľudí, s&nbsp;ktorým si rozumiem tak, akoby sme boli rodina. Mám ho veľmi rád,“ priznal.

Peteraj je podpísaný aj pod Robovým prvým hitom s&nbsp;názvom Edo. „Mohlo to byť okolo roku 1983. To sme už boli kamaráti. Sedeli sme v&nbsp;hoteli Carlton, kde som mu rozprával nejaký príbeh. Opisoval som mu rôzne situácie a&nbsp;on si pritom niečo čmáral na servítky. Boli sme tam skoro do záverečnej a&nbsp;keď sme odchádzali, Kamil mi dal do ruky zrolované servítky. Poprosil ma, nech si ich pozriem až doma. Tam som ich vytiahol z&nbsp;vrecka a&nbsp;na nich stálo: ,Miloval svetovky a&nbsp;skvelé filmy, Wimbledon, dostihy, slávnych a&nbsp;silných.‘ Kamil skrátka na tie servítky prebásnil príbeh, ktorý som mu rozprával. Najšokujúcejšie je, že na nich nebolo ani jedno škrtnutie. Ešte v&nbsp;tú noc som na jeho text urobil hudbu. Tak vznikol Edo,“ zasvätil nás do niekdajšieho bohémskeho života.

Ďalší z&nbsp;dvorných textárov Ľuboš Zeman napísal Grigorovi hit Žuvačka za uchom. Robo vyletel na špičku všetkých hitparád, začal koncertovať, nahrávať prvú platňu, no vznikli aj prvé problémy. „Žuvačka za uchom ni­kdy nevyšla na platni. Nedovolili ju vydať, keď videli videoklip. Ale zľakli sa jej úplne nespravodlivo. Nič politické v&nbsp;nej nebolo, ani len kódovanou formou. Báli sa vraj SKA oblekov a&nbsp;rytmu, ktorý dovtedy nepoznali, no úplne najviac môjho vzhľadu. Istý dôležitý pán z&nbsp;agentúry Slovkoncert vtedy povedal, že vo videoklipe vyzerám ako fašista. Od začiatku vo mne videli nepriateľa, pritom ma ani nepoznali.“

Na kvalitných textoch si Robo Grigorov zakladá aj preto, lebo podľa vlastných slov prečítal nie pár kníh, ale celé knižnice. „Až som skoro prišiel o&nbsp;zrak,“ podotýka so zveličením. Najviac sa vzhliadol v&nbsp;budhistickej literatúre, ruskej poézii a&nbsp;amerikanistike. „Ak mám určiť len jednu knihu, tak Burry My Heart at Wounded Knee od Dee Browna. Ako prvý opísal históriu Ameriky z&nbsp;pohľadu pôvodných Američanov. Knihou v&nbsp;čase vydania riadne šokoval celý svet. Čitateľ sa prvýkrát dozvedel, ako brutálne bola ukradnutá Amerika jej majiteľom,“ ozval sa v&nbsp;Robovi Indián a&nbsp;pripomenul starú pravdu: „Každému odporúčam čítať kvalitné knihy. Čo si dáte do hlavy, to vám nikto nevezme.“ Pri knihách Grigorov zrelaxuje, no veľmi mu pomáha aj počúvanie ticha. „Znie to asi banálne, ale funguje to. Pôvodní Američania učili, že ticho je hlas veľkého ducha. Niečo na tom podľa mňa je,“ zamýšľa sa.

Nezvykle výrečný muzikant stráca reč len pri akejkoľvek zmienke o jeho dvoch dcérach, ktoré má s niekdajšou moderátorkou Janou Škrekovou. „Súkromie je jedna z mála vecí, ktorá patria len mne,“ odpovedá stroho. Naopak, prvýkrát verejne priznal, že si v centre historického Hainburgu, ktorý leží hneď za slovenskými hranicami, zadovážil starú usadlosť. Stalo sa tak pred niekoľkými rokmi a plán bol, že ju zrekonštruuje a potom sa tam presťahuje.

Ibaže niečo sa zomlelo. Grigorov doteraz žije v bratislavskej časti Trnávka - v dome, ktorý rozpoznať podľa vysokého plota. Vraj sa ním chráni pred okolím. Kedysi v ňom choval mnoho zvierat, najmä mačky, dnes ich už vraj výrazne zredukoval. Sťahovanie do Rakúska je však, zdá sa, v nedohľadne. „To by sa musela najprv z Rakúska stať civilizovaná krajina. Zatiaľ som sa tam stretol len s korupciou, podvodmi a nefunkčnosťou štátu. Dosť ma urazilo aj to, ako vidia Slovákov, pritom im nesiahajú ani po päty. Rakúsko je asi lepšie, keď si tam Slovák len nakúpi alebo sa ide vykúpať do Neziderského jazera a potom sa zas vráti pekne domov. Je mi ľúto, že neviem povedať niečo krajšie, ale takto to vnímam,“ vyjadril sa nahnevaným slovníkom.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/grigorov-zivote-rakusku-dost-ma-urazilo-ako-vidia-slovakov" target="_blank" rel="noopener">Takto išiel čas s Robom Grigorovom: Foto v GALÉRII&nbsp;</a>

Aby ho jedna z fanúšičiek rozptýlila, na rovinu sa legendárneho muzikanta spýtala, či jej daruje jednu noc. Zrejme chcela narážať na Grigorovov hit Daruj mi jednu noc. „Slečna si asi neuvedomuje, koľko mám rokov. Mohol by som dostať infarkt. Ale o. k. Risknem to,“ nedal sa.

Grigorov o živote v Rakúsku: Dosť ma urazilo, ako vidia Slovákov

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Grigorov o živote v Rakúsku: Dosť ma urazilo, ako vidia Slovákov

Erik Kollárik

Súvisiace články

Zdesenie a smútok! Slovenské osobnosti odkazujú na Ukrajinu: Sme s vami

Stará a neschopná?: Speváčku Ľubicu Vargicovú v SND šéf súboru ponížil a dnes? Veľké víťazstvo!

Zničila všetky spoločné fotky: Väzenie slovenskému milionárovi nepomohlo, tvrdí jeho ex

Milan Lasica po sebe zanechal vzácne dedičstvo: Toto manželka M. Vášáryová nedostane

Slovenský výstredný umelec sa stal dedom a dieťa celosvetovou senzáciou: Zaúradovala mágia!

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás