Hlina nešetril: V pekárni má police z mosadze ako pre zlaté šperky aj  hybridnú pec

Postavil chlebu chrám: Poslanec Hlina na jeho budovaní nešetril. Poriadne sa plesol po vrecku!

Poriadne sa plesol po vrecku! Poslanec Hlina vzdáva úctu chlebu a mame, chváli aj manželku

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Ak máte priezvisko Hlina, je dosť možné, že by ste mohli mať blízko k&nbsp;poľnohospodárstvu. Som vnukom oravského gazdu, ktorého komunisti zavreli za to, že povedal, že radšej by si dal ruku odťať, ako vstúpiť do družstva, – napísal o&nbsp;sebe na sociálnej sieti <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/alojz-hlina-dal-politiku-lebo-vraj-dobytku-rozumie" target="_blank">Alojz Hlina (54)</a>, ktorý kedysi pred vilu Vasila Biľaka pristavil ruský tank. Kadečo súčasný poslanec NR SR za SaS „povyvádzal“, <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/Relax/Ubohi-alfa-samci-lovia-zeny-na-kabelky-Vuitton-hovori-Alojz-Hlina.-Ma-na-mysli-konkretneho-politika" target="_blank">aby upozornil na veci, ktoré ho škrú.</a>

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/rozhovory/hlina-matovic-pracuje-len-emociami-to-mu-to-vracia-ludia-co-ho-milovali-ho-nenavidia" target="_blank">Začínal v&nbsp;OĽaNO, potom načas zakotvil v&nbsp;KDH, ktorému dokonca predsedal, a&nbsp;pokúšal sa aj o&nbsp;vytvorenie vlastnej strany.</a> Pre niekoho je len prevracačom politických kabátov, pre iných nebojácnym aktivistom a&nbsp;úspešným podnikateľom v&nbsp;gastrobiznise.

Známa je jeho reštaurácia na bratislavskej Obchodnej ulici aj biofarma neďaleko Stupavy. Vlani otvoril v&nbsp;centre hlavného mesta haluškáreň, mliekareň a&nbsp;pekáreň, do ktorej sme v&nbsp;sprievode politika nahliadli.

„Nachádzate sa v&nbsp;najstaršej časti kláštora milosrdných bratov, ktorý sa začal budovať v&nbsp;roku 1723,“ čítame na tabuli v&nbsp;pasáži, kde stoja Hlinove prevádzky. Celý komplex s&nbsp;kostolom patrí k&nbsp;najcennejším barokovým sakrálnym stavbám v&nbsp;Bratislave, takže k&nbsp;nemu bolo treba pristupovať skutočne citlivo.

Na stene po pravej ruke sa zase na drevenom podklade vyníma nápis: „Keď chlieb spadne na zem, plače.“ Takto to svojim trom synom vravievala poslancova mama. „Chcela, aby sme na chleba dávali pozor. Kedysi sa vravelo, že keď vám spadne, po zodvihnutí ho treba pobozkať. Skrátka, ide o&nbsp;úctu k&nbsp;chlebu. V&nbsp;našej rodine sa táto potravina veľmi rešpektovala,“ vracia sa do minulosti politik, ktorý chcel touto myšlienkou na drevenej tabuli vzdať úctu svojej mame. „Povedal som jej: ‚Dám sem váš výrok, zvečním ho.‘“ Všimne si náš pohľad a&nbsp;rýchlo dodá: „Ja jej totiž vykám.“

Žiadny z&nbsp;poslancových bratov rodičom netykal. Na Orave sa tomu nikto nečuduje. Iné je to však v&nbsp;Bratislave, ľudia hneď spozornejú. „Pre mňa je to prirodzené. Paradoxne moje dcéry babke tykajú,“ spomenie a&nbsp;pridá ešte ďalšie typické slová svojej mamy: „Hovorieva: ,Ja sa len za vás modlím, ale už nestíham.‘ Má nás troch, takže má čo robiť.“

„Staviame chlebu ,chrám‘,“ tvrdí Alojz Hlina o&nbsp;novom prírastku do svojho gastroimpéria, ktorý spolu s&nbsp;ďalšími považuje za svoje „dieťa“. „Všetko som navrhoval a&nbsp;kreslil sám, veď k&nbsp;tvoreniu detí si nevoláte architekta,“ zavtipkuje. „Tým nehovorím, že neodporúčam k&nbsp;stavbe volať architekta, len ja so svojím titulom ,amarch‘ – amatérsky architekt – sa snažím svoju predstavu realizovať sám.“ A&nbsp;tak skombinoval historický dobový nádych s&nbsp;kvalitnými materiálmi a&nbsp;najmodernejšími technológiami. Samozrejme, do projektu sa zapojila celá rodina – manželka Martina aj ich dve dcéry.

„Po 300 rokoch sme tomuto miesto vrátili funkciu, akú kedysi malo,“ vracia sa k&nbsp;dávnym časom, keď sa z&nbsp;kláštornej kuchyne šírila vôňa chleba. „Nebolo ťažké urobiť to krajšie, ako to tu bolo posledné roky,“ naráža na zanedbané priestory s&nbsp;kebabárňou a&nbsp;inými prevádzkami, ktoré vôbec nekorešpondovali s&nbsp;duchom tohto historického miesta. „Snažili sme sa nič ,neobabrať‘. Drevo je drevo, kameň je kameň, mosadz je mosadz. Práve práca s&nbsp;ňou, teda zváranie, je veľkou výzvou. Naozaj sme sa s&nbsp;tým natrápili,“ povzdychne si, ale jedným dychom na adresu mosadze dodá: „Mám ju rád, je to kráľovský materiál.“ Hrdo nám ukazuje, kde všade tento kov osadili. Napríklad na hrany vitrín v&nbsp;predajnej časti pekárne, v&nbsp;ktorých sú vystavené dobroty. „Takto bývajú v&nbsp;klenotníctvach uložené zlaté šperky. Pre nás je chlieb zlato, preto sme im dali takéto poličky,“ vysvetľuje.

Z&nbsp;predajne je výhľad na pekáreň s&nbsp;veľkou pecou. „Možno je jedinou svojho druhu na Slovensku. Je hybridná, teda na plyn aj drevo. To sa dnes už nepoužíva, lebo je to náročné, drahé, prácne,“ opisuje Hlina zariadenie, pri ktorom sa zvŕta pekár Juraj. Vyberie horúce okrúhle bochníky a&nbsp;na lopate prenesie do mrežovaných políc. Predtým robil trinásť rokov na salaši Hlinovcov. Zdá sa, že sa už udomácnil aj v&nbsp;centre mesta.

Nad policami s&nbsp;chlebom visí zaujímavé svietidlo, akoby odmontované zo starej lode. „Hovorí sa o&nbsp;ňom, že je to najkrajšia industriálna lampa, aká bola vyrobená. Je to zberateľský kus. Aj keď ich je viac, ťažko ich zoženiete, zväčša v&nbsp;nejakých starožitníctvach a&nbsp;podobne,“ predstaví nám svoj úlovok. Mnohí kupujúci si možno ani nevšimnú, že v&nbsp;jednej z&nbsp;políc na chlieb dozerá takýto skvost, ktorý zohnal v&nbsp;Nemecku. A&nbsp;cena? „Je celá z&nbsp;bronzu, už to jej pridáva na cene, má okolo desať kilogramov,“ spustí majiteľ, aby sa vyhol odpovedi. „Ešte ju príde niekto ukradnúť,“ zasmeje sa, keď opakujeme svoju zvedavú otázku. Nakoniec sa odvolá na svoju manželku: „Hnevala by sa, keby vedela, koľko stála.“ Neskôr zistíme, že menej ako tisíc eur to nebolo.

Lampa má na jednej strane pečať výrobcu, ktorým je japonská spoločnosť Kokosha – Osaka. Na internete sme zistili, že ju vyrábali koncom 80. rokov minulého storočia. Svetlá pochádzajú z&nbsp;tankerov a&nbsp;nákladných lodí, ktoré sa plavili po mori do nebezpečných oblastí. Teraz sú svietidlá ozdobou moderných interiérov. Ako u Hlinovcov. Spokojní zákazníci odchádzajú s&nbsp;voňavými dobrotami. Spravíme zopár záberov a&nbsp;zrazu jedna z&nbsp;kupujúcich poprosí svojho muža, aby ju v&nbsp;predajni takisto odfotil. Keď odchádza, usmeje sa na mňa a&nbsp;medzi dverami v&nbsp;ukrajinčine prehodí: „Ďjakuju za ideju.“ A&nbsp;to nevedela, že po mojom boku stál sám majiteľ romantického priestoru, v&nbsp;ktorom sme našli aj inšpiráciu vidiekom krajiny galského kohúta. Veď napokon majiteľka pekárne má k&nbsp;tejto krajine blízko. „Moja francúzštinárka Martina, keď rozpráva po francúzsky, má viac šarmu ako éterické Francúzky na Azúrovom pobreží,“ skladal nedávno politik komplimenty svojej polovičke.

Aký je teda poslancov vzťah k&nbsp;chlebu, keď sa rozhodol pre jeho výrobu? „Myslím, že tak ako u&nbsp;každého. Na chlebe sme vyrástli. Dobrý chlieb, kvalitné maslo a&nbsp;paradajky – to je božská kombinácia,“ nadchne sa.

Zaujíma nás, či teda neprepadol trendu, že sa kvôli línii či iným príčinám nevzdal konzumácie tohto pokrmu. „Pravdou je, že aj ja sa ho snažím obmedzovať. Keďže však u&nbsp;nás využívame kváskovanie, pochopil som celý ten proces, ktorý nie je len moderným trendom. Je to prirodzenejší spôsob výroby ako využitie droždia, takže aj telo takýto chlieb viac akceptuje. Zjednodušene poviem, menej sa z&nbsp;neho priberá,“ zhodnotí. „Kedysi sa to robilo tak, že večer ste ho zamiesili, cez noc ste ho dali zrieť a&nbsp;hneď ráno sa upiekol,“ opíše poslanec, ktorý si vďaka kváskovaniu môže tento pokrm dopriať častejšie.

V politikovej mliekárni pracuje Stanislav Selecký, ktorý vyrastal v rodine gazdu v Dobrej Nive pri Zvolene. Pokračuje v rodinnej tradícii a venuje sa výrobe kvalitných syrov. Po ťažkom období počas pandémie sa musel vzdať vlastnej prevádzky a našiel nové miesto v Hlinovom projekte. „Je oduševnený mliekar, mliekarenská legenda, rovnako ako jeho otec Ján Selecký, ktorému vďačíme za výborne spracovanú knihu o&nbsp;slovenských syroch a&nbsp;aj za to, že bryndza ostala chráneným slovenským tradičným výrobkom,“ teší sa zo svojho zamestnanca Hlina.
„Mojím snom bolo vyrábať zrejúce syry,“ hovorí Stanislav. „Je to kumšt, ktorý si vyžaduje čas a&nbsp;neustálu starostlivosť. Niektorí ich robia dva mesiace, ale to nie je zrejúci syr. Až po šiestich či siedmich mesiacoch práce sa môžete tešiť z&nbsp;výsledku,“&nbsp; doplní s tým, že nielen vo Francúzsku a Švajčiarsku, ale aj na Slovensku môžu byť tieto mliečne produkty kvalitné.

Hlina nešetril: V pekárni má police z mosadze ako pre zlaté šperky aj hybridnú pec

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás