Miluje cestovanie, kultúru a výzvy. Verí, že svet sa dá posúvať k lepšiemu, snaží sa presadzovať minimalistický a zdravší životný štýl. V médiach pracuje 25 rokov, najmä v oblasti regionálnej žurnalistiky, a verí, že print prežije.

Jana Paulovská

Študoval v&nbsp;Moskve a&nbsp;jeho spolužiakom bol Alexander Dubček. Gustáva Husáka si vážil, ale tvrdil, že so súdruhmi sa v&nbsp;súkromí nestretávali, ledaže na&nbsp;rekreácii. Hral sa na&nbsp;skromného dôchodcu, no vlastnil a&nbsp;následne daroval niekoľko nehnuteľností. Dom predal uhľobarónovi. Gorbačovovu perestrojku pokladal za&nbsp;nešťastnú a&nbsp;do&nbsp;poslednej chvíle veril, že socializmus má ešte šancu.

Vo veku 97 rokov zomrel 10. júla v Prahe komunistický politik Miloš Jakeš, niekdajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a symbol definitívneho úpadku komunistického režimu.

Úctyhodný vek blížiaci sa k stovke znášal, až na posledné mesiace, vcelku vitálne. Miloš Jakeš, pôvodným menom Milouš, mal tuhý korienok. Ešte v osemdesiatich rokoch sa chválil tým, že chodí s najbližšími lyžovať na Šumavu. Nefajčil, nepil, čomu pripisoval svoju dlhovekosť. Napriek tomu ho posledné roky trápili zápaly pľúc a&nbsp;minulé leto na&nbsp;krátky čas skončil v&nbsp;liečebni. Otriasla ním aj smrť vnuka Petra (†28), pred siedmimi rokmi spáchal samovraždu. Vraj sa od&nbsp;malička trápil pre priezvisko Jakeš, dedovu komunistickú minulosť a&nbsp;trpel depresiou.

Rodina však chcela mať Miloša Jakeša doma, synovia Miloš (76) a Lubomír (70) sa mu snažili zabezpečiť domácu opateru. Posledné roky starého pána dosť izolovali, manželka Květena zomrela v decembri v roku 2013, tesne pred tým, ako by boli oslávili 70. výročie sobáša. Jeho blízki nechceli, aby hovoril s novinármi a šíril svoje komunistické názory, čo sa im raz viac, inokedy menej darilo. Opakovane sa však do nemocnice vracal. Posledné mesiace strácal sluch aj zrak a jeho stav sa zhoršoval, takmer nevychádzal. Miloš Jakeš zomrel&nbsp; opäť izolovaný. V liečebni pre dlhodobo chorých, v ktorej skonal, bola karanténa. Rodina ho pochovala bez verejného pohrebu.

Posledné desaťročia sa javil ako nespokojný dôchodca. V jednom z rozhovorov sa posťažoval na malý dôchodok, 17 700 českých korún (663 eur). „Žiadne iné zdroje nemám. Na to, aby som mal v prevádzke auto, nemám,“ tvrdil. Vo všeobecnosti sa bývalý komunistický pohlavár rád hral na skromnosť a chudobu. No v roku 2016 synovia predali za sumu 45 miliónov korún (1 685 000 eur) rodinnú vilu na Hanspaulke uhľobarónovi Petrovi Pauknerovi. Jakeš ju podľa svojich slov kúpil koncom šesťdesiatych rokov ako majetok po emigrantovi za 120-tisíc československých korún a býval v nej tridsaťpäť rokov. Deti mu potom za 7 miliónov (262 000 eur) kúpili v luxusnej novostavbe v pražských Dejviciach byt s terasou.

Vo vile sa o&nbsp;pár rokov natáčal jeden z&nbsp;dielov seriálu Svet pod hlavou. Filmári si luxusný objekt vybrali predovšetkým pre zachované pôvodné interiéry a&nbsp;dobový nábytok. Do&nbsp;komunistického interiéru umiestnili seriálovú postavu - komunistického papaláša Šejbu.

V&nbsp;jednom zo starších rozhovorov Miloš Jakeš pripustil aj iné majetky. Napríklad chatu na&nbsp;Orlickej priehrade, bývalú hájovňu na&nbsp;Šumave, s&nbsp;ktorou sa vraj delil s&nbsp;troma bratmi, či starého žigulíka. Posťažoval sa, že mu ho vylúčili z&nbsp;prevádzky, ale nové auto nechcel. Nie pre nedostatok prostriedkov, nepotreboval ho. „Za&nbsp;rok prejdem asi tritisíc kilometrov, tak čo to je proti tomu, kto najazdí šesťdesiat a&nbsp;viac.“

Miloš, pôvodne Milouš, sa narodil 12. augusta roku 1922 v&nbsp;Českých Chalupách v&nbsp;okrese Český Krumlov. Meno si zmenil neskôr a&nbsp;údajne dôvodom bola kniha Zdeňka Jirotku Saturnin, v&nbsp;ktorej sa jedna z&nbsp;postáv s&nbsp;množstvom nelichotivých vlastností volá Milouš. Za&nbsp;vojny sa obec ocitla za&nbsp;hranicami protektorátu. „Rodičov, bratov a&nbsp;sestru vysťahovali z&nbsp;domu, kde sme bývali, do&nbsp;takej ‚pastoušky‘, v&nbsp;ktorej prežili celú vojnu,“ spomína.

Najskôr pracoval a&nbsp;študoval v&nbsp;Baťových závodoch v&nbsp;Zlíne a&nbsp;pred koncom vojny absolvoval vyššiu priemyselnú školu elektrotechnickú. Mal dvadsaťdva rokov a&nbsp;ešte nič nenasvedčovalo, že sa z&nbsp;neho stane politik a&nbsp;neskôr symbol úpadku komunistického režimu. Aktívne sa v&nbsp;komunistickej strane angažoval v&nbsp;päťdesiatych rokoch. Bolo to obdobie represií a&nbsp;politických vrážd. Zoštátňovalo sa a&nbsp;združstevňovalo. Komunistická ideológia ovládla školy, univerzity, cirkev sa dostala pod štátny dozor.

Keď sa ho neskôr novinári pýtali na vzťah s predchodcom, generálnym tajomníkom ÚV KSČ a prezidentom Gustávom Husákom, opísal ho takto: „Rešpektoval som ho a vážil si ho, lebo to bola osobnosť. Aktívne sa zúčastnil na bojoch, bol organizátorom Slovenského národného povstania, prešiel žalárom, keď ho strana nechala odsúdiť, a napriek tomu na ňu nezanevrel a nikomu sa nepomstil.“ Takže kým Husák sedel vo väzení, kam ho poslali komunisti, Jakeš ako tajomník Ústredného výboru Československého zväzu mládeže sa chystal na&nbsp;štúdia do&nbsp;Moskvy.

Jeho spolužiakom v&nbsp;Moskve bol Alexander Dubček. „Nevybočoval. Jeho osudovou vlastnosťou bolo, že na&nbsp;seba rád sťahoval pozornosť. A&nbsp;táto vlastnosť sa u&nbsp;neho prejavila, keď bol neskôr prvým tajomníkom ústredného výboru strany. On bol taký manipulovateľný. Kto mu poskytol slávu, bol jeho priateľ, a&nbsp;kto nie alebo ho podľa jeho názoru nejako potlačil, tak to mal zlé,“ opísal Dubčeka v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov.

Pozrite, v akej vile Miloš Jakeš v Prahe žil, TU

Pokračovanie na ďalšej strane.

Prichádzal osudový rok 1968 a&nbsp;Dubček nebol Jakešov kôň. „Bolo potrebné urobiť poriadok a&nbsp;nastaviť mantinely, aby sa skončilo obdobie vzájomného štvania, ohovárania a&nbsp;útočenia na&nbsp;Sovietsky zväz. A&nbsp;na&nbsp;to on nestačil, toho nebol schopný, on svojím spôsobom ťahal Sovietov za&nbsp;nos,“ zhodnotil Dubčekovo konanie neskôr.

V&nbsp;auguste roku 1968 bol Jakeš jedným z&nbsp;účastníkov takzvaných moskovských rokovaní s&nbsp;Brežnevom, ktoré nakoniec vyústili do&nbsp;okupácie Československa. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch bol zase jedným z&nbsp;kľúčových predstaviteľov normalizácie a&nbsp;podieľal sa významne na&nbsp;čistkách v&nbsp;spoločnosti aj v&nbsp;KSČ.

Tvrdí, že s&nbsp;Husákom ani s&nbsp;inými spolustraníkmi sa v&nbsp;súkromí veľmi nestretával, i&nbsp;keď napokon priznal, že trávili spoločné dovolenky v&nbsp;straníckom rekreačnom zariadení na&nbsp;Orlíku. „Mnohí tam hrali karty, ale ja nie. Skôr ma zaujímal šport, tak sme spoločne trochu športovali a&nbsp;plávali v&nbsp;bazéne. Niekedy sme išli na&nbsp;prechádzku a&nbsp;zvyčajne hovorili o&nbsp;politike, preberali rôzne problémy, ktoré bolo treba riešiť, radili sa a&nbsp;v&nbsp;takej priateľskej atmosfére diskutovali a&nbsp;vymieňali si názory. Nič tam nebolo zadarmo a&nbsp;žili sme tam úplne normálne.“ Dodal, ako vždy, skromne. Tvrdil tiež, že za&nbsp;chatu, ktorú mal k&nbsp;dispozícii, platil nájom.

Najdôležitejšiu stranícku funkciu dostal Miloš Jakeš dva roky pred Nežnou revolúciou. Funkciu generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ mu prenechal Gustáv Husák a sám si ponechal prezidentské kreslo. Podľa historikov k postu prišiel nie vďaka schopnostiam, ale skôr pre snahu časti komunistického vedenia zabrániť tomu, aby sa na čelo strany dostal vtedajší premiér Lubomír Štrougal. Týždeň po&nbsp;zásahu na&nbsp;Národnej triede 17. novembra 1989, kde na&nbsp;demonštráciách zaznievalo „Jakeša do&nbsp;koša“, rezignoval. O&nbsp;mesiac ho vylúčili aj zo strany.

Novembrové udalosti dával za&nbsp;vinu Gorbačovovej prestavbe expresívnymi slovami: „Rukami vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu bol zlikvidovaný socializmus v&nbsp;Európe.“ No pár mesiacov pred zamatovou revolúciou paradoxne práve Jakeš pomohol oslabiť vieru v&nbsp;socializmus svojím známym prejavom na&nbsp;Červenom Hrádku. Jeho vystúpenie na&nbsp;schôdzi straníckych funkcionárov pôvodne nemalo byť verejné, nakoniec sa dostalo do&nbsp;vysielania Rádia Slobodná Európa a&nbsp;Jakeš sa preň stal terčom posmechu. To najmä za&nbsp;brbty a&nbsp;zvláštne slovné obraty.

Legendárnou sa stala pasáž, ktorou chcel obrátiť verejnú mienku proti umelcom, ktorí podpísali Niekoľko viet. „Tí umelci, ktorí to podpísali. Ni­kto z&nbsp;nás neberie také platy, jednoducho, ako berú oni. Dostávam raz ročne výpis... zoznam tých umelcov, ktorí berú nad tých stotisíc korún. No tak povedzme pani Zagorová, je to milé dievča, všetko... ale ona už tri roky po&nbsp;sebe berie šesťstotisíc každý rok. A&nbsp;ďalšie - nie 600. Milión, dva milióny berú. Jandovia a&nbsp;iní. Každý rok!“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/hral-skromneho-penzistu-malym-dochodkom-vilu-predal-miliony-taky-bol-milos-jakes" target="_blank" rel="noopener">Posledné FOTO Miloša Jakeša TU</a>

Hana Zagorová aj s odstupom času toto Jakešovo vystúpenie berie s humorom: „Ja som sa smiala, to bolo také vtipné. Pôsobilo to skôr ako komické číslo. Zvlášť, keď hovoril o tom zárobku. Bolo to mesiac po tom, čo som podpísala Niekoľko viet, v čase, keď už som bola zakázaná, nemala som žiadny&nbsp; zárobok.“

Nahrávka sa nevysielala, Hane Zagorovej ju priniesli ľudia z&nbsp;televízie. „Necítila som voči nemu žiadnu zášť, dnes si už na&nbsp;neho ani nespomeniem. V&nbsp;čase najväčšej slávy som mala koncert za&nbsp;koncertom, bolo nás pár, ktorí sme brali 900 korún za&nbsp;vystúpenie. Ale ja som tak veľa pracovala, že som ani nemala kedy tie peniaze utrácať.“ Prejav neskôr vyšiel aj na&nbsp;CD a&nbsp;Jakeš údajne na&nbsp;požiadanie CD podpisoval.

To, že sa nepodarilo zabrániť revolúcii a&nbsp;obhájiť socializmus, pokladal Jakeš za&nbsp;prehru. V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov na&nbsp;otázku, či si myslí, že sa k&nbsp;nám socializmus ešte niekedy vráti, odpovedal: „Určite. V&nbsp;niektorých krajinách v&nbsp;Južnej Amerike k&nbsp;nemu smerujú,“ a&nbsp;citoval Rosu Luxemburgovú - buď socializmus, alebo krach sveta.

Štátny žalobca v minulosti opakovane obvinil Jakeša i ďalších komunistických pohlavárov za rok 1968 z vlastizrady, no súd ich oslobodil pre nedostatok dôkazov. Posledné stíhanie sa začalo v novembri 2019. Miloša Jakeša, Lubomíra Štrougala a exministra vnútra Vratislava Vajnara obvinili zo zneužitia právomoci v súvislosti so streľbou na ľudí, ktorí chceli opustiť Československo. Skupina historikov sa usiluje o to, aby boli potrestaní všetci, ktorí nesú zodpovednosť za zabíjanie ľudí utekajúcich cez železnú oponu. V prípade Milouša Jakeša to už neplatí.&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/hral-skromneho-penzistu-malym-dochodkom-vilu-predal-miliony-taky-bol-milos-jakes" target="_blank" rel="noopener">Pozrite, v akej vile Miloš Jakeš v Prahe žil, TU</a>

Hral sa na skromného penzistu s malým dôchodkom a vilu predal za milióny: Taký bol Miloš Jakeš

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Hral sa na skromného penzistu s malým dôchodkom a vilu predal za milióny: Taký bol Miloš Jakeš

Súvisiace články

Zomrel komunistický pohlavár Miloš Jakeš (†97): Už ho aj tajne pochovali

FOTO Známa Slovenka ukázala vilu: Užíva si rovnaký luxus ako jej najlepšia kamarátka Gáboríková

Koniec kamarátstva Gáborikovej a Jakeš? Toto, čo urobila Ivana, je na zamyslenie...

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás