FOTO zosnulého brata Michala Hudáka nájdete v GALÉRII

Nie je na sociálnych sieťach a o súkromí takmer vôbec nerozpráva. To bol jeden z dôvodov, prečo moderátori Adela Vinczeová a Dano Dangl roky márne presviedčali Michala Hudáka (53), aby prijal pozvanie do ich šou 2 na 1. Diel s „kráľom slovenského šoubiznisu“, ako ho nazvali, odvysielali až nedávno. Videli sme jeho najbližších, ktorých do spoločnosti nebráva. Staršie deti Šimona a Evu, ktoré má s exmanželkou Editou, ale aj najmladšieho Huga, ktorého vychováva s aktuálnou partnerkou Denisou. Michalov starší súrodenec Alexander si zase zaspomínal na ich nebohého brata Sergeja (†44).

Serdžo bol takisto hercom, no v roku 2009 nečakane umrel pravdepodobne na zlyhanie srdca. S jeho odchodom sa ťažko zmierovali nielen Hudákovci, ale aj kolegovia z Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktorého bol dlhé roky súčasťou. Milovali ho aj jeho spolužiaci z ukrajinského gymnázia, kde študoval.

Zhodou okolností tesne po odvysielaní šou 2 na 1 mali Sergejovi spolužiaci stretnutie po tridsiatich deviatich rokoch. Pri tej príležitosti sa vybrali k jeho hrobu, kde mu uložili zmenšeninu maturitného tabla a zaspomínali si na okamihy s ním. „Keď chcel, vedel byť aj on poriadny kvietok,“ povedala nám s úsmevom bývalá triedna dôverníčka o Michalovom nebohom bratovi.

Koniec silnej trojky

„Som presvedčený, že s bratom Sergejom sme prispeli k Mišovmu talentu. Raz sme ho mali na starosti, kočíkovali sme ho po vonku a nechtiac sme ho prevrátili. Vypadol z kočíka, narazil na chodník a, myslím si, odvtedy sa mu niečo v hlave preplo tak, že sa mu naštartoval talent,“ rozosmial divákov v televíznej šou brat Saša.

Herec Jevgenij Libezňuk, s ktorým bratia Hudákovci hrali v prešovskom divadle, si ich talent vysvetľuje inak. Myslí si, že ho zdedili. „Ich otec bol novinár, ale cítil herectvo. Vždy, keď chodil na naše predstavenia a potom sme debatovali, vedel o tom veľmi zaujímavo rozprávať.“ Vďaka tomu sa podľa Jevgenija „v divadle vytvárala veľmi silná ,mafiánska skupina‘ Hudákovcov“. „Teda najstarší brat Saša, stredný Sergej a najmladší Michal, divadlo mohlo veľmi zle dopadnúť. Ešte chvalabohu, že sa porozchádzali,“ podpichol ich na diaľku.

Aj Michal Hudák s láskou spomínal na zlaté časy. „S Jevgenijom a nebohým bratom sme vymysleli iniciatívu s názvom Klub priateľov pokojného umenia. Znamenalo to, že na javisku sme robili len nevyhnutné. Ani pohyb navyše. Potom sme čakali, kedy si to režisér všimne. Predstavte si, že môj brat Serdžo má aj na náhrobnom kameni azbukou napísané - Sergej Hudák, člen Klubu priateľov pokojného umenia,“ prezradil.

Hanblivka

Práve pri Sergejovom hrobe sa pred pár dňami zišli spolužiaci z gymnázia z vyučovacím jazykom ukrajinským, ktoré bolo vtedy jediné v Československu. „Chodila som do jednej triedy s nebohým Sergejom a Michal bol na základnej škole, ktorá patrila pod gymnázium. Vždy pribehol do našej triedy a trávil s nami prestávky, lebo chcel byť so starším bratom. Oni boli takí odlišní...“ zalovila v pamäti jedna zo Sergejových spolužiačok Monika Soroková.

Na Sergeja si pamätá ako na pokojného až hanblivého chlapca, takmer ni­kdy sa nezamotal do hádok, ktoré medzi spolužiakmi vznikali. Ale mal aj zmysel pre recesiu. „Ako triedna dôverníčka som vedela o všetkom, čo sa deje. Prvý ročník nám Sergej spolu s niektorými spolužiakmi vraveli dedinčania a seba hrdo nazývali Prešovčania.“

Bývalá spolužiačka vytiahla aj ďalšiu historku, podľa ktorej Serdža za neviniatko označiť nemožno. „Boli sme tretiaci a mali sme sa poskladať na kvetinovú výzdobu pre štvrtákov, pripraviť im podmienky na maturitný deň. Vždy to robili tretiaci pre štvrtákov. My baby sme zdobili a Sergeja s ďalšími chlapcami sme poslali kúpiť kvety pre učiteľov, vedenie a ostatných, čo sa na maturitách podieľali. A tí naši chalani nešli do kvetinárstva, ale na cintorín a pozbierali všetky živé kvety, ktoré neboli zvädnuté. Neverili sme vlastným očiam, no už nebol čas na to, aby sa zháňali iné, a zvyšok spolužiakov sa tešil, že sa ušetrilo. Keď sme sa teraz znova stretli, cítila som, akoby sme boli opäť na gymnáziu. Len, žiaľ, bez nášho Sergeja,“ zosmutnela rovesníčka nebohého herca.

Nezabudnuteľná šatka

Na prešovský cintorín prišli Sergejovi konškoláci s kvetmi. Spolužiak, ktorý priletel z Austrálie, mu dal vyrobiť zmenšeninu maturitného tabla. „Na náhrobný kameň sme položili tiež  anjelika s červenou šatkou. Sergej bol ňou typický. Keď si pozriem fotky alebo privriem oči a predstavím si ho, vidím ho v dlhom pletenom svetri, rifliach a s červenou šatkou na krku. Pri pomníku sme na neho veľa spomínali a zapálili mu niekoľko sviečok. Zamrzelo nás, že nemôže byť s nami, pretože keď ešte žil, snažil sa chodiť na všetky stretnutia, ktoré sme po piatich rokoch pravidelne organizovali. Nech odpočíva v pokoji.“

FOTO hrobu brata Michala Hudáka nájdete v GALÉRII

Mohlo by vás zaujímať: