Je rodina viac ako politika? Jozef Banáš a Adela Vinceová v tom majú jasno

V tejto rodine víťazí zdravý rozum. Jozef Banáš a Adela Vinceová prezradili, ako na to idú

Jozef Banáš tvrdí, že najšťastnejší ľudia sú v Bhutáne. Ich ideu prenáša aj do svojej rodiny

Felícia Boronkayová

Napriek tomu ich mnohí obetovali na oltár pominuteľnosti, pretože strany a&nbsp;politici prichádzajú a&nbsp;odchádzajú. Dá sa to aj inak. „My volíme pokoj v&nbsp;rodine už dávno. Preto môžem so všetkou úctou a&nbsp;láskou k&nbsp;svojmu otcovi voliť inak ako on,“ napísala moderátorka Adela Vinczeová (43) v&nbsp;deň prezidentských volieb. A&nbsp;jej otec spisovateľ Jozef Banáš (75) tento status s&nbsp;láskou a&nbsp;úctou k&nbsp;dcére akceptoval.

Hoci sa známe tváre tejto rodiny ocitli na opačných póloch, kde svojimi názormi a&nbsp;presvedčením viac vytŕčal otec Banáš, zvládli aj ostatné voľby bez akýchkoľvek karambolov. Dodnes sa nie vo všetkom zhodnú, žiadna antická tragédia sa však nekonala a&nbsp;nekoná. „Otec nielenže volil iného kandidáta, ale stal sa verejným aktívnym podporovateľom v&nbsp;rozhovoroch a&nbsp;moderovaním diskusie s&nbsp;Babišom. To je veľký vklad. To som, pravdupovediac, nepovažovala za nutné, ale je to jeho rozhodnutie,“ otvorene hovorí Adela. „A, áno, otec je otec a&nbsp;bol ním aj pred kovidom a&nbsp;voľbami. Je skvelý otec a&nbsp;už aj skvelý starý otec a&nbsp;to je vždy priorita,“ naráža na pevné rodinné väzby. „Na to, aby ste rešpektovali toho druhého, musíte mať istú dávku sebavedomia, nie pýchy. Čo Adelka napísala, napísala veľmi dobre,“ pokračuje Banáš. „Pre nás je absolútna priorita v&nbsp;rodine spokojnosť, šťastie, vzájomná úcta, láska a&nbsp;rešpekt. Sme si vedomí toho, že politika je v&nbsp;našom živote marginálna,“ pokra­čuje muž, ktorý verejne podporil Petra Pellegriniho.

„Pamätám si časy, keď tu s&nbsp;nami v&nbsp;dome žili dvanásť rokov ženini rodičia,“ usmieva sa. „Vtedy vládol Vladimír Mečiar a&nbsp;rodiny boli podelené na mečiarovcov a&nbsp;nemečiarovcov. Neboli sme výnimkou, ale ani vtedy sme sa nehádali, hoci sme boli názorovo odlišní,“ načrie do minulosti. „Pamätám si na toto obdobie veľmi intenzívne. Trochu akoby sa to opakovalo, ale určite nie v&nbsp;takej miere. Tie mečiarovské momenty boli iracionálne a&nbsp;nepríjemne emotívne,“ zaironizuje Adela, volička Ivana Korčoka. „Diskutovali sme o&nbsp;tom, ale nikto nemal ambíciu presvedčiť toho druhého o&nbsp;svojej pravde,“ dokončí Jozef Banáš spomienku na svokrovcov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Východisko vidí v&nbsp;diskusii, ktorá chýba v&nbsp;našej politike, ale nie v&nbsp;ich rodine, a&nbsp;nebýva jednofarebná. „Naše dcéry sme vychovávali v&nbsp;tolerancii, rešpekte a&nbsp;úcte. Už od útlej mladosti sme sa s&nbsp;Máriou a&nbsp;Adelou nebavili spôsobom, že daj pokoj, nemáme čas,“ odkrýva spisovateľ princípy výchovy. „Hocikedy prišli, manželka aj ja sme si vždy pozorne vypočuli ich názor, nikdy sme sa nedostali do situácie, že by tu boli nejaké animózne vzťahy,“ dokončí. A&nbsp;Adela pokračuje: „Veľa sme sa o&nbsp;kadečom bavili. Skôr o&nbsp;umení a&nbsp;názoroch. Tie sme sa vždy učili formulovať. Ale časom som zistila, že kvalitné názory sa formujú na základe faktov a&nbsp;dát. Toto sme my, voľné duše v&nbsp;rodine, nie vždy riešili. I&nbsp;keď otec bol vždy encyklopédiou dejepisu a&nbsp;zemepisu. A&nbsp;keď píše biografie, je na fakty veľmi prísny,“ dodáva. „Preto sa dnes učím sebakriticky zhodnotiť, či len chcem, aby niečo bolo tak, ako hovorím, alebo či to mám aj niečím podložené. Takže nie vždy považujem ,mať názor‘ za nutné. U&nbsp;nás ľudia radi podliehajú dojmom,“ myslí si.

Na otázku, či si jemne skritizované rodinné zvyky preniesla aj do svojej rodiny, odpovedá znovu ako svojbytná dcéra. „Niektorí ľudia asi žijú v&nbsp;presvedčení, že život s&nbsp;človekom zo spravodajstva komerčnej televízie neprináša obohatenie. Ale Viktor je právnik a&nbsp;veľmi ctí fakty. Nepočula som ho vyjadrovať sa k&nbsp;niečomu, ak to nemal podložené. Tak­že, áno, debatujeme aj my doma. Aj u&nbsp;Vinczeovcov sa debatuje.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Banášovci a&nbsp;Vinczeovci sa, ako už odznelo, bavia aj o&nbsp;politike, ale nie je to u&nbsp;nich hlavná téma. „Niežeby sme sa nebavili o&nbsp;politike, ale hľadáme témy, ktoré nás spájajú, a&nbsp;nie také, ktoré nás rozdeľujú. My máme možno aj obrovské šťastie, že je tu ten vnúčik, ktorý je teraz suverénne najväčšia téma v&nbsp;našej rodine,“ prehovorí starý otec Banáš. „To dieťa je taký Boží posol, čiže sa bavíme o&nbsp;ňom, ideme s&nbsp;ním na výlet, včera sme boli zase na obede s&nbsp;Viktorom aj malým,“ uvedie príklady. „A&nbsp;hlavne sme si vedomí toho, že politici tu dnes sú a&nbsp;zajtra tu už nebudú,“ naznačí ďalšiu možnosť, ako mať odstup od menej podstatných a, povedzme si priamo, v&nbsp;iných rodinách až výbušných tém.

Neignorujú ani tie politické, ale berú ohľad aj na zaťovu prácu. Viktor Vincze je v&nbsp;politike pracovne „namočený“ celé dni a&nbsp;svokor má pocit, že je celkom rád, keď si od nej v&nbsp;súkromí na chvíľu oddýchne. „O&nbsp;politike sa bavíme čoraz menej. Ale v&nbsp;akejkoľvek debate je dôležité počúvať a&nbsp;nájsť niečo, čomu u&nbsp;toho druhého človeka naozaj rozumieme. Čo vieme ľudsky pochopiť. Potom celá debata prebieha úplne v&nbsp;inej energii,“ potvrdzuje Adela. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako podotkne jej otec, o&nbsp;politiku sa najviac zaujímajú mladí ľudia, študenti a&nbsp;dôchodcovia, lebo na ňu majú viac času. Práve z&nbsp;toho vznikajú rozdielne názory, keď sú deti či vnúčatá pripravené zatvárať pred voľbami rodičov a&nbsp;starých rodičov do pivníc. Rodiny, v&nbsp;ktorých chodia otec aj mama každý deň do práce a&nbsp;majú napríklad dve deti, pohlcujú iné starosti. Vyťažení moderátori Adela a&nbsp;Viktor Vinczeovci patria skôr k&nbsp;druhej skupine, hoci na istú angažovanosť si čas nájsť vedia. V&nbsp;jednej veci sa však s&nbsp;Jozefom Banášom zhodnú.

„Pre mňa je kľúčový môj život, moju loď života kormidlujem ja. Nie je dôležité, aký vietor fúka, dôležité je to, ako si nastavím plachty, ako pevne držím kormidlo vo svojich rukách,“ dostáva sa k&nbsp;svojim prioritám spisovateľ. „Podstatné je, že politici sa menia, zajtra už budú iní a&nbsp;pozajtra ďalší. Naďalej sa budú hádať a&nbsp;sporiť medzi sebou o&nbsp;iné hodnoty, ale my, naše rodiny, naše deti, vnúčatá, sme tu stále,“ zdôrazňuje. „Všetko vychádza z&nbsp;rodiny. Keby v&nbsp;nich bolo viac lásky a&nbsp;pohody, bolo by menej hádok. To, čo povedala Adelka, ´hoci s&nbsp;otcom nesúhlasím, mám ho rada´, platí aj z&nbsp;mojej strany. Nebudem predsa kritizovať dcéru len za to, že nesúhlasí s&nbsp;mojím politickým názorom.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pozrite si súkromné a pracovné FOTO Vinceovczov a Banášovcov

Áno, tak sa o&nbsp;nás hovorí. Je to však stále pravda? Alebo ani nebola? Keď sa vrátime do čias kovidu, keď si ľudia zatvorení doma na sociálnych sieťach nedarovali naozaj nič, zistíme, že tento stav pokračuje kontinuálne cez parlamentné voľby až po voľbu hlavy štátu. „Bohužiaľ, čo tu z&nbsp;našej histórie stále prevláda, je to, že sme boli väčšinou v&nbsp;našej vlastnej krajine až na druhom mieste, vždy sme tu mali nejakú vrchnosť,“ chopí sa slova Jozef Banáš. „Keď ste utláčaní, bojíte sa to pánovi povedať do očí, preto mu budete nadávať a&nbsp;preklínať ho poza chrbát, a&nbsp;to je dnešný Face­book a&nbsp;,diskusie‘ na sociálnych sieťach,“ hovorí s&nbsp;tým, že tak, ako zvulgárnel slovník politikov, zvulgárnel aj slovník „obyčajných“ ľudí. „Na jednej besede v&nbsp;Košiciach mi začal z&nbsp;hľadiska nadávať istý pán, vraj čo mám ja čo rozprávať o&nbsp;morálke. Hovorím mu, poďte sem, budeme o&nbsp;tom debatovať. On sa postavil a&nbsp;ušiel,“ zaspomína. „Tieto ,hejty‘ a&nbsp;ostré slová púšťajú zbabelci, ktorí sa boja diskutovať. Čím sebavedomejší národ, tým viac vecnej diskusie. Musíme sa to naučiť,“&nbsp;zdôrazňuje.

„Je to zložité, lebo sa hovorí o&nbsp;probléme s&nbsp;iným názorom. Ale hovoriť, že zem je plochá alebo že sa proti kovidu stačí otužovať, nie je názor, ale dezinformácia. A&nbsp;tak tu nemáme názorové brehy, ale motanicu, ktorá prerastá do rozpadu príčetnej spoločnosti. Preto je všetko o&nbsp;niečo vyhrotenejšie. Tá pravda nie je vždy uprostred a&nbsp;niektoré veci sú čierne a&nbsp;niektoré biele. Ťažko sa nám to občas priznáva,“ vráti sa k&nbsp;téme slovenskej „holubičatosti“ a&nbsp;hroteniu situácie Adela. Veľa hovoríme aj o&nbsp;demokracii, ale veľmi ju nerešpektujeme. Možno sme do nej preto, že sme boli dlho zavretí v&nbsp;socializme, ešte stále nedozreli? „Milan Kňažko, môj kamarát, skúsený chlap, v&nbsp;našej debate povie, že treba predčasné parlamentné voľby. Veď to je také nerešpektovanie demokratických princípov, že keď nebude po mojom, budeme ich opakovať dovtedy, kým to tak nebude? Aj tej demokracii sa musíme naučiť. Netvrdím, že väčšina je múdrejšia ako menšina, ale keď je princíp taký, že väčšina vyhráva, tak vyhráva a&nbsp;treba to rešpektovať,“ myslí si Jozef Banáš. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Upokojiť rozhádané strany sa po prezidentských voľbách pokúšala aj končiaca prezidentka Zuzana Čaputová. Nebolo už trochu neskoro? „Málo využila možnosť piatich rokov na to, aby ľudí zblížila,“ hovorí Jozef Banáš. „Je to asi aj veková neskúsenosť, veď je taká stará ako moja staršia dcéra, a&nbsp;bolo cítiť, že myslí istým spôsobom. V&nbsp;tom je veľkosť toho Masaryka, ktorý vládol v&nbsp;zložitejších časoch, ale v&nbsp;rámci možností sa snažil národ zjednocovať,“ pridá historický príklad.

„To je, samozrejme, chvályhodné a&nbsp;vždy som oceňovala kultivovanosť a&nbsp;zmierlivosť jej prejavu. Ale ďalej je dôležité nájsť mier v&nbsp;sebe. Uvedomiť si, prečo na nejakom presvedčení lipneme, čoho sa bojíme. Položiť si otázku, čo o&nbsp;danej téme vieme. Či nás príliš neriadi nenávisť. Nepotrebovať mať na všetko názor,“ ponúka pre zmenu prík­lad zo súčasnosti Adela. „Nuž, naše školstvo je v&nbsp;meraniach jedno z&nbsp;najhorších, kultúra je na okraji záujmu. A&nbsp;to všetko formuje našu spoločnosť. Nemáme sa teda čomu čudovať, že je tu stav, aký je.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Musíme si pomôcť vždy a&nbsp;v&nbsp;prvom rade sami. Ako sa teda zbytočne nehádať pre pominuteľnú politiku na úkor dobrých priateľských a&nbsp;rodinných vzťahov? „Predstaviť si seba, ale aj ostatných na smrteľnej posteli. Možno rovno v&nbsp;truhle. Dá to veciam inú perspektívu. A&nbsp;v&nbsp;debatách hľadať to, čo vieme ľudsky pochopiť, uznať to, počúvať,“ domnieva sa Adela.

„Na toto je jeden veľmi dobrý recept. Spoločné aktivity. Keď majú záhradu, nech tam idú spolu robiť. Lebo keď nemáte inú možnosť, hoci ste na seba ,naštvaní‘, musíte si pomôcť,“ vysvetľuje Jozef Banáš. „Ten veľký klát, ktorý v&nbsp;nej treba preložiť, unesiete viacerí ľahšie. Čiže ísť spolu do záhrady, na výlet, do kina, športovať. Ako píšem v&nbsp;knihe Kód 7, najšťastnejší ľudia sú v&nbsp;Bhutáne. Viete prečo? Žijú v&nbsp;ťažkých podmienkach v&nbsp;trojgeneračných rodinách, sú stále spolu, odkázaní jeden na druhého. Spolu varia, jedia, modlia sa a&nbsp;to ich zbližuje. Žijú prapodstatu rodiny.“

Je rodina viac ako politika? Jozef Banáš a Adela Vinceová v tom majú jasno

Felícia Boronkayová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Je rodina viac ako politika? Jozef Banáš a Adela Vinceová v tom majú jasno

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Muzikanti za katedrou 1. Na čom zašili študenti textára skupiny Tublatanka Martina Sarvaša?

Muzikanti za katedrou 2. Keď prišli s Iné Kafe o 150 koncertov, začal učiť na základnej škole

Renáta Názlerová zhodila 25 kíl, pritom cez víkendy vypeká ostošesť. Čo je toto za diéta?

Názlerová nás pustila do svojho kráľovstva: Nesmrteľný mlynček a toto že je súčasný kúsok?!

Nikodýmova vysnívaná záhrada: Moderátor si kúpil dom a takto ho vylepšuje FOTO

Zuzana Smatanová miluje staré šaty. Nevadí jej ani to, že sú deravé a nie vždy voňajú

Muzikanti za katedrou 3. Toľko poúčal svoju mamu, až ho poslala kadeľahšie a zmenila mu život

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás