Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Jej láska k maskám sa prebudila pri prvom pozretí filmu Harry Potter. Stanka Kohútková Ghergu mala asi desať rokov a podmanili si ju postavy trpaslíkov či obra z kultovej série o čarodejníckom učňovi. Čoraz viac času trávila pozeraním dévedéčok, najmä tých zo zákulisia filmu. Dychtivo sledovala prípravu masiek a zakrátko sa prvou obeťou jej detskej vášne stala mama, operná speváčka Adriana Kohútková. Z dievčenského sna sa však Stanka dodnes nezobudila. Práve naopak! Pracovala ako maskérka v Slovenskom národnom divadle, študovala na prestížnych kurzoch v zahraničí. „V Los Angeles som mala možnosť učiť sa od svojich maskérskych hrdinov, ktorých som videla len na DVD, a vytvárať masky v štúdiu, kde vznikali filmy ako Hellboy alebo Zamilovaný profesor,“ spomína. Dnes 32-ročná Slovenka pracuje ako maskérka v jednom z najznámejších a najdôležitejších operných domov na svete - v Royal Opera House v Londýne. Na tomto prestížnom mieste sa pod jej rukami ocitli aj také hviezdy operného neba ako Anna Netrebko či už zosnulý Dimitri Hvorostovsky, prezývaný Elvis opery.

Operná diva Adriana Kohútková nemala času nazvyš, ale malú dcéru si chcela užiť čo najviac. So zhovievavosťou prijala aj jej záujem o šminky, ktorých mala plné šuplíky a boli pre jej dievčatko ako magnet. „Niekedy, keď si ľahla, aby si oddýchla, namaľovala som ju všetkými farbami, čo som mala k dispozícii. Ešte som to doplnila svojimi gumičkami a sponkami do vlasov. Vždy to trvalo minimálne dve hodiny, ona si pospala a ja som mala o zábavu postarané,“ smeje sa mladá žena. Kým sa mama poumývala, padol malej slečne za obeť aj otec.

Samozrejme, na malé dievča silno zapôsobilo i divadelné prostredie. „Nie vždy vedeli rodičia vybaviť opatrovateľku, takže keď mala mama skúšku, strážili ma baby v maskérni. A tam sa to začalo. Skúšala som si parochne a šminky. Alebo sedela v hľadisku na skúške, niekedy aj na predstavení, a vždy sa mi páčili tie veľké kučeravé parochne a ligotavé šaty, čo nosila na javisku,“ spomína.

Svojej záľube sa rozhodla venovať aj na Strednej odbornej škole scénického výtvarníctva - maskérska tvorba. „Nebola som žiadny matematik a naivne som si myslela, že som si zvolila nejaké ľahšie štúdium. Mýlila som sa. Dovtedy som netušila, čo všetko musí maskér ovládať - od histórie cez perfektnú anatómiu až po matematiku a ekonómiu. Učila som sa vyrábať a upravovať parochne a vlasové doplnky ako príčesky, obočie, fúzy,“ vymenúva. Aj v Amerike im učitelia stále pripomínali, aké je poznanie anatómie pre maskéra nevyhnutné, hlavne ak sa venuje špeciálnym efektom. „Na jednej z lekcií o ranách a zraneniach nám učiteľ ako študijný materiál priniesol obrovskú knihu fotografií z nemocnice. Hneď sa mi skrížili oči, keď som to videla,“ priznáva.

V divadle vďaka svojej slávnej mame prežila kus detstva, ale cestu za snom si vyšliapala sama. „Hoci som mala šťastie, že ma vzali do Slovenského národného divadla ako maskérku, ľahké to určite nebolo. Niesla som známe meno a musela som naozaj tvrdo makať, aby som dokázala, že tam patrím. Ani mamina ako veľká perfekcionistka mi v maskérni nič nedarovala. To, že som jej dcéra, v tomto smere ostalo pred dverami divadla,“ opisuje. Stanka však veľmi rýchlo presvedčila svojím talentom a profesionalitou. Päť rokov v slovenskom divadle jej prinieslo cenné skúsenosti, ale zároveň si šetrila na kurz v Los Angeles. Mala dvadsaťštyri rokov, keď vycestovala za oceán. Spoznala svoje maskérske vzory a svoje krídla roztiahla ešte viac. Onedlho zakotvila v Londýne.

V Kráľovskej opere hľadali maskérku a mladá Slovenka sa okamžite chopila šance. „Je veľmi dobré, ak máte aj akreditovanú a rešpektovanú školu v krajne, preto som si zvolila kurz prostetických masiek. Zbalila som dva kufre a išla. Podarilo sa. Mohla som zúročiť všetky svoje nadobudnuté skúsenosti a pôsobím tu doteraz.“

Stanislava je presvedčená, že hoci sa človek ľahšie presadí v krajine, v ktorej vyrastal a má v nej zázemie, tí šikovnejší majú dvere otvorené kdekoľvek vo svete.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/jej-rukami-ocitli-aj-anna-netrebko-dimitri-hvorovstovsky-maskovala-aj-kona">FOTO V GALÉRII</a>

V Anglicku je mnoho divadiel aj filmových a televíznych štúdií. „Záleží na tom, aké má človek ambície, kam chce smerovať a kde sa mu viac páči žiť a pracovať,“ zamýšľa sa. Mladá Slovenka si pobyt v Londýne zamilovala. „Bývam necelých päťdesiat minút od divadla, čo je na slovenské pomery také, akoby som bývala v Nitre. Tu sa mi to však nezdá ďaleko. Pracovne som síce poriadne vyťažená, vždy sa však môžem niekde rýchlo a dobre najesť. Ale chýbajú mi naše nenahraditeľné rodinné a kamarátske grilovačky. Mamina, okrem toho, že je úžasná speváčka, je fantastická a kreatívna kuchárka. To jedlo, čo vie navariť niekedy na počkanie, by chýbalo asi každému,“ zasníva sa.

Absolvovala kurz filmového a televízneho maskérstva v Los Angeles na Cinema Make-up School a kurz prostetických masiek na Delamar Academy of Make-up v Londýne. Stanka tam stretla veľa zaujímavých ľudí. Medzi spolužiakmi mala takých, ktorí chceli zistiť, či ich práca maskéra naozaj bude baviť. Študovali tam aj režiséri, ktorí svoju prácu brali vážne, chceli spoznať prácu kolegov a naučiť sa rozoznať kvalitu od nekvality. Mnohí z absolventov týchto kurzov pracujú na prestížnych miestach alebo na vlastných projektoch. „Veľmi závisí od toho, na čo sa kto špecializuje. Som zameraná na divadlo a to je veľmi široká oblasť, lebo tam naozaj musíme robiť všetko,“ pripomína.

„Skoro v každom predstavení sa objaví nejaká krkolomná premena. Veľa režisérov si predstavuje, že sa niekto zázračne ako vo filme zrazu objaví v iných šatách, vlasoch a mejkape. Lenže to nie je také jednoduché! Naposledy sme mali rýchlu premenu, ktorá trvala necelú minútu a pol a to sme museli vymeniť celú parochňu, šaty, lodičky s prackou a ešte aj mejkap. Prvý raz sme to vôbec nestihli. Chvíľu trvá, kým si nájdete systém, čo, ako a kedy,“ spomína.

Jej rukami prešli hviezdy svetového operného neba. Líčila Annu Netrebko, ale aj ruského barytóna Dimitrija Hvorostovského, ktorý zomrel v roku 2017 na rakovinu mozgu. „Stretnutie s ním bol úžasný zážitok, hral Eugena Onegina,“ spomenie. Potešilo ju, keď do Kráľovskej opery zavítal aj jej rodák a kamarát Peter Kellner, sólista Viedenskej štátnej opery.

Maskér sa musí zžiť aj s umelcami, ktorí majú vlastné predstavy, ako chcú byť nalíčení. „Neraz majú požiadavky podľa toho, čo videli na internete - na Instagrame či Tik-Toku. Lenže nie všetko, čo sa tam objaví, je praktické, slušivé a hlavne sa mnohé rady nedajú uplatniť v našom divadelnom odvetví,“ upozorňuje Stanka. „Mali sme napríklad jednu speváčku, ktorá mala presnú predstavu, ako má vyzerať jej parochňa. Museli sme jej do nej pridať 27 menších príčeskov. Ale aj muži mávajú špecifické nároky, napríklad chcú mať vytieňovanú tvár tak, aby im viac vynikal nos,“ opisuje.

Na svoju prácu však nedá dopustiť. „Pre mňa je asi najzaujímavejšie, že nikdy neviete, koho budete maskovať a kde,“ reaguje. Vzápätí nás pobaví nezvyčajným zážitkom s exkluzívnym hosťujúcim tvorom na javiskových doskách. „Pripravovali sme Carmen, jednu z mojich prvých inscenácií v Covent Garden. Mali sme tam koňa a ešte niekoľko ďalších zvierat. Lenže chvíľu predtým tátošovi jeho spoločník v stajni odhryzol kus hrivy. Takže sme ju museli vyrobiť a na každú skúšku a predstavenie mu ju ísť pripnúť. Nebolo to vôbec jednoduché. Koňa sme totiž na bočné javisko nemohli priviesť priskoro. S kolegyňou, s ktorou sme to mali na starosti, sme tak mohli urobiť až po začatí predstavenia, lenže vtedy tam už bola tma. Takže sme balansovali s malou baterkou, aby sme čiernemu koňovi pripli v tme čierny príčesok, aby bol fešák. Masaker. Pri tejto práci teda máte možnosť pracovať s tými najnezvyčajnejšími umelcami,“ smeje sa mladá žena.

Filmové maskérstvo ju až tak neláka, ale rada by si ho občas vyskúšala. A, áno, profesionálna deformácia spôsobuje, že aj filmy analyzuje pozorným okom a vidí každý detail - či už umelé riasy, lajdácky urobenú parochňu.

Medzi efektmi na striebornom plátne má niekoľko favoritov. Napríklad tie, ktoré naznačujú odseknutú nohu či prepichnutú časť tela. „Jedna z mojich najobľúbenejších je maska Robbieho Williamsa v americkej komédii Otec v sukni, fantastická je aj maska Meryl Streepovej v mini seriáli Angels in America.“

A aké má úspešná Slovenska plány do budúcnosti? „Momentálne by som chcela získať trvalú zmluvu s Kráľovskou operou v Londýne ako interná maskérka. Som divadelné dieťa a ako hovorím, tam som sa narodila a chcem tam aj zostať. Ale človek nikdy nevie, kam ho vietor zaveje. S manželom si chceme založiť rodinu, takže aj tomu prispôsobujeme svoje plány.“