Hoci sa zdalo, že slovenský a český film sa z hlbokej krízy, ktorá ho zasiahla koncom deväťdesiatych rokov, nikdy nespamätá, dnes je všetko úplne inak. Po trhákoch, ktoré dosiahli aj medzinárodné úspechy, sa mimoriadnej pocty dočkal slovenský kameraman Martin Štrba (59). Vďaka filmom Šarlatán alebo Je třeba zabít Sekala dostal ponuku stať sa členom americkej Akadémie filmového umenia a vied, ktorá každoročne udeľuje ceny známe ako Oscar. Ocitol sa tak medzi takmer štyristo najvýznamnejšími umelcami sveta. „Veľmi ma to potešilo. Robím, čo viem, a keď si to niekto všimne aj na druhej strane mláky, mám pocit, že to nie je úplne márne. Amerika prišla za mnou, keďže som sa tam nevybral ja,“ vyjadril sa s nadhľadom rodák z Levíc pre PLUS 7 DNÍ.

Oscar online

Lepší darček k narodeninovému jubileu, ktoré Martin Štrba oslávi koncom augusta, ani nemohol dostať. „Toto sa mi prihodilo,“ skonštatoval spokojne počas nášho rozhovoru na margo významnej ponuky z Ameriky. Čo konkrétne ho teraz čaká, zatiaľ veľmi netuší. „O presných pokynoch ma ešte budú informovať. Je to prestížna ponuka, ktorú buď prijmete, alebo nie. Ja si ju veľmi vážim, pretože budem mať česť byť priamou súčasťou svetovej oslavy filmu. Svojím odborným názorom môžem poukázať na to najlepšie, čo sa vo filmovom umení vytvorilo,“ vraví.

Celá sláva bude pravdepodobne pre rôzne protiepidemické opatrenia aj najbližšie prebiehať online. „To by mi vyhovovalo, pretože mám rozpracovaných hneď niekoľko projektov a neviem si predstaviť, ako by som sa dokázal teraz odtrhnúť a cestovať do Los Angeles. Možno neskôr. Ale priznávam, ocitnúť sa v spoločnosti ‚anjelov‘ by bol celkom iste neopakovateľný zážitok,“ uvažuje.

Šarlatán aj Sekal

Zisťovali sme tiež, čo všetko musí mať filmár za sebou, aby sa dostal do pozornosti oscarovej akadémie. „Vyberajú si z ľudí, ktorí v minulosti dostali Oscara, alebo sledujú úspechy filmov na festivaloch. Pokiaľ viem, ja som zarezonoval hlavne Šarlatánom a Sekalom, ale spomínala sa aj moja spolupráca s Martinom Šulíkom, Vladimírom Michalkom a, samozrejme, veľkú váhu mali v tomto smere moje filmy s Agnieszkou Hollandovou,“ spomína poľskú režisérku, ktorej slovenská prezidentka Zuzana Čaputová nedávno udelila vysoké štátne vyznamenanie.

Martin Štrba sa narodil v Leviciach a na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave študoval fotografiu, no zo zdravotných dôvodov prešiel na katedru kamery, ktorú absolvoval v roku 1985 na pražskej FAMU. V polovici deväťdesiatych rokov sa natrvalo usadil v Prahe, kde si založil rodinu. „V Česku som už ostal, pretože po škole som tam mal veľa priateľov a s nimi aj silné pracovné kontakty. Ale vďaka českým a slovenským koprodukciám som zo­stal nohami rozkročený v oboch republikách,“ vysvetľuje.

Po desiatkach rokov skúseností reaguje aj na dohady o tom, že medzi českým a slovenským herectvom je veľký rozdiel. „Slovenskí herci sú naturálnejší, pracujú s intuíciou a emóciou. Česi si v tomto smere zakladajú skôr na precíznej príprave. Oni sú bližšie k Nemecku, my Slováci sme ovplyvnení zas Balkánom. Preto v sebe zrejme máme viac južanského temperamentu.“

Verný slovenčine

Obe republiky majú z radov filmových fanúšikov spoločných kritikov, ktorí nedajú dopustiť na niekdajšie legendy a tvrdia, že súčasní herci sa im nikdy nevyrovnajú. Martin si to však nemyslí. „Stále máme dosť úžasných mladých hercov. Mnohí majú presah okrem Česka aj do Rakúska, Poľska, Maďarska a iných krajín. Zažívam to veľmi často,“ tvrdí.

K tým najtalentovanejším patrí podľa neho Juraj Loj, ktorého sme dlho vnímali „len“ ako bežného seriálového herca. Svoj talent v plnom rozsahu dostal možnosť rozvinúť práve vďaka hlavnej úlohe vo filmovej dráme Agnieszky Hollandovej Šarlatán. „V Jurajovi je obrovský potenciál, no veľa závisí aj od toho, s akým režisérom sa stretne. Ak nemá rečovú bariéru, tak pre svoje herecké schopnosti a vizualitu môže uspieť v akomkoľvek teritóriu. Verím, že takí ako on budú na Slovensku neustále pribúdať,“ zhodnotil Štrba, ktorý vďaka Šarlatánovi získal svojho v poradí štvrtého Českého leva. Hoci za riekou Moravou žije už takmer štyridsať rokov, ostal verný slovenčine.

Pozrite si tiež GALÉRIU