V histórii sa objavuje dosť zvučných mien spisovateľov, ktorí sa rozhodli pre dobrovoľný odchod zo života. Aj keď žiadne štatistiky nehovoria o tom, že by títo ľudia boli náchylnejší na duševné choroby či sklony k samovražde, nazerajú na život inak než bežní ľudia.

Neuniesla depresie

Spisovateľka Virginia Woolfová sa narodila 25. januára 1882 v Londýne. Už v mladosti u nej prepukli vážne psychické problémy. Depresia sa stupňovala predovšetkým po tom, čo jej umrela matka, o pár rokov neskôr aj otec. Keď stratila brata Tobyho, psychicky sa zrútila a po prvýkrát sa pokúsila o samovraždu. Bojovala s duševnými trápeniami až do 28. marca 1941. Napísala svojmu mužovi list na rozlúčku: „Drahý, cítim, že zase šaliem. Viem, že už si takýmto obdobím prejsť znovu nemôžeme. Už sa z toho nespamätám…nemyslím si, že dvaja ľudia môžu byť spolu šťastnejší ako my.“ Naplnila si vrecká kameňmi a vošla do rieky Ouse.

Stroskotanec a alkoholik

Aj tak mnohí vnímajú najprekladanejšieho spisovateľa na svete Ernesta Hemingwaya, autora románu Starec a more. Narodil sa 21. júla 1899 v rodine chicagskeho lekára a speváčky. Slávny spisovateľ, laureát Nobelovej ceny, sa nikdy nespamätal z hrôz vojny. Svoje diela písal opitý a ráno, akonáhle vytriezvel, ich upravil, aby sa dali čítať. „Inteligentný človek je nútený občas sa opiť, aby mohol stráviť čas s bláznami naokolo," tvrdil. Kvôli depresiám bol hospitalizovaný v nemocnici liečili ho elektrickými šokmi, ale bez úspechu. Psychické problémy mali v rodine. Otec Ernesta sa zastrelil v roku 1928, samovraždu spáchali aj dvaja jeho súrodenci Ursula a Leicester. Spisovateľ sa pokúsil niekoľkokrát siahnuť na život, podarilo sa mu to až keď mal 61 rokov. Zastrelil sa v nedeľu ráno 2. júla 1961.

Závislý dobrodruh

Americký spisovateľ Jack London sa narodil 12. januára 1876. Najprv písal poviedky z aljašského prostredia, preslávil sa až vydaním románu Volanie divočiny (1903) a stal sa najúspešnejším spisovateľom svojej doby. Kúpil si statok a na núdzu sa nesťažoval. Pozlátko života boháčov rýchlo prekukol. Zatrpknutý sa utápal v alkohole, ku ktorému privoňal už v detstve. Táto závislosť mu zničila obličky a celkovo podlomila zdravie. Umrel v pivnici svojho domu 22. novembra 1916 ako 40-ročný na predávkovanie morfiom.

Priekopník detektívky a hororu

Autor legendárnej a najdiskutovanejšej básne Havran Edgar Allan Poe prišiel na svet 19. januára 1809. Svojim temným romantizmom a hororovým štýlom nadchýňa dodnes. Už ako trojročný sa stretol so smrťou, ktorá mu vzala najmilovanejšiu bytosť - mamu. Jeho mladá manželka Virginia tiež umrela na tuberkulózu ako matka. Poe trpel depresiami, čoraz viac upadal do šialenstva a podľahol závislosti na ópium. Pokúsil sa spáchať samovraždu. Neúspešne. Až kým ho jedného dňa nenašli ležať na chodníku pred hostincom v meste Baltimore.
Bol urýchlene hospitalizovaný, ale z kómy, do ktorej následne upadol, sa po celé štyri dni neprebral. Zomrel v ranných hodinách 7. októbra 1849.

Miloval alkohol a zbrane

„Nerád pred niekým obhajujem drogy, alkohol, násilie, alebo šialenstvo, ale u mňa vždy fungovali," vyhlasoval americký novinár a spisovateľ Hunter Stockton Thompson. Narodil sa 18. júla 1937 a po smrti otca prežil detstvo v chudobe. Namiesto štúdia vstúpil do armády, cestoval a písal reportáže. Preslávil sa svojim novým typom žurnalistiky a angažoval sa aj v politike. Hunter S. Thompson je autorom kultového románu Strach a hnus v Las Vegas z roku 1972. Kniha v roku 1998 poslúžila ako námet pre rovnomenný film v hlavnej úlohe s Johnnym Deppom. V nedeľu 20. februára 2005 sa smrteľne postrelil vo svojom dome v Aspene, štát Colorado. Podľa jeho želania bol jeho popol vystrelený z dela počas obradu, ktorý financoval jeho priateľ Johnny Depp.

Smutný Sloboda

Pozemskú púť dobrovoľne ukončili aj významní slovenskí autori. 
Prozaik, dramatik, scenárista, ale aj básnik Rudolf Sloboda
výrazne ovplyvnil modernú slovenskú literatúru a mnohí kritici ho považujú za najlepšieho slovenského spisovateľa. Narodil sa 16. apríla 1938 v Devínskej Novej Vsi. Jeho najznámejším a najčítanejším dielom je román Rozum. Po Nežnej revolúcii v 90. rokoch minulého storočia Sloboda napísal napríklad prózy Rubato (1990), Krv (1991) alebo Jeseň (1994). Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo ’90 vytvoril aj divadelné hry Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1994), ktoré zaznamenali divácky úspech. Žil slobodne a nezávisle od spoločenských konvencií, v malom záhradnom domčeku v Devínskej Novej Vsi s dcérou Evou a psychicky chorou manželkou, ktorá trpela schizofréniou. Písal si denníky, veľa pil a vedel aj poriadne vybuchnúť. Mal len 57 rokov, keď sa rozhodol pre slobodný odchod z tohto sveta - 6. októbra 1995 sa obesil sa na reťazi z bicykla. „Túžba tvoriť je silnejšia, ako túžba žiť,“ tvrdil.

FOTO V GALÉRII

Pišťanek aj Mitana

Peter Pišťanek, autor románovej trilógie Rivers of Babylon, ktorá bola aj sfilmovaná prišiel na svet 28. apríla 1960. Rodák z bratislavskej Devínskej Novej Vsi krátko pred smrťou prežíval plodné autorské obdobie. V roku 2014 mu vyšla kniha Rukojemník, podľa ktorej režisér Juraj Nvota natočil rovnomenný film s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe. Napriek tomu to tu „zabalil“! V nedeľu 22. marca 2015 sa predávkoval liekmi a nedokázali mu už pomôcť ani lekári v bratislavskej nemocnici na Antolskej, kam ho sanitka v bezvedomí priviezla. O pár hodín zomrel. Mal len 54 rokov.

Skokom z okna bratislavského paneláku ukončil 22. mája 2019 svoj život aj ďalší výnimočný slovenský spisovateľ Dušan Mitana. Rodák z Moravského Lieskového prežil v Podunajských Biskupiciach štyri desaťročia. Vyhovovala mu anonymita veľkomesta. Vo svojich dielach sa vedel priblížiť mladým, vyjadriť ich pocity z neslobody aj zo slobody, vytrhnúť ich z uniformity. Jeho hrdinovia majú často nezvyčajné správanie, Mitanova autorská fantázia bola plná bizarností aj hravosti vo fascinujúcom priestore.
Už vo svojej prvej novele Patagónia z roku 1972, kde je hlavným hrdinom nádejný spisovateľ Ivan Mráz, napísal: „Mám rád veľké mestá, hotely, krčmy, stanice - miesta prechodného pobytu. Možno to súvisí s pocitom, že mi stále niečo uniká. Hoci som vždy túžil po pokoji, spokojný som iba v ustavičnom zmätku a nepokoji.“