Bol blízky spolupracovník Daniela Lipšica a úradník na ministerstve vnútra. Dnes je poslanec za Sme rodina a hovorí, že s multi­oteckom a milionárom Borisom Kollárom majú na 95 percent rovnaké názory. Ako sa stal Milan Krajniak prezidentským kandidátom? Čo si myslí o vyšetrovaní vraždy novinára a jeho snúbenice? Aký pocit má z ministerky vnútra? Aký je kresťan a v čom nesúhlasí s pápežom? MILANA KRAJNIAKA (46) sa pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Pracovali ste na ministerstve vnútra, boli ste blízky exministra vnútra Daniela Lipšica. Ako vám vôbec napadlo vstúpiť do politiky s Borisom Kollárom, ktorý je na fotkách s mafiánmi?

Borisa Kollára som do leta 2015 nepoznal. Zaregistroval som však napríklad, že nikdy nebol ako záujmová osoba polície na takzvaných mafiánskych zoznamoch. Každý z nás s niekým vyrastal, s niekým sa pozná. Aj my dvaja sa už poznáme, máme spoločné fotky. Znamená to, že som novinár z PLUS 7 DNÍ? Určite nie. Na Borisovi ma zaujalo, že ako jediné elektronické médium umožnilo jeho Fun rádio organizátorom referenda za rodinu, aby odvysielali reklamu, ktorá vyzývala na účasť. To bolo prvé politické vyjadrenie Borisa Kollára, neskôr som si všímal jeho vyjadrenia k migračnej kríze. Keď sme sa v roku 2015 stretli, bol som vydavateľom webu Konzervatívny výber. Robili sme s ním rozhovor aj na politické témy a zistil som, že na 95 percent vecí máme podobné politické pohľady. Aj mňa to prekvapilo. Keď sa potom pán Kollár rozhodol založiť stranu Sme rodina a oslovil ma, či by som nekandidoval, prijal som to. Vzbudilo to kontroverzie v mojom okolí, lebo mám aj liberálnejšie orientovaných priateľov. Beriem to tak, že za svoje eurorealistické a národne orientované názory sa nehanbím a tí naozajstní priatelia, ktorí to dokázali rešpektovať, mi zostali.

Nikdy vám neprekážalo vulgárne, šťavnaté vyjadrovanie Borisa Kollára v jeho politických začiatkoch?

Možno ste si všimli, že štýly vyjadrovania Borisa Kollára a moje sú veľmi odlišné. Vyjadrujeme však tie isté myšlienky, ibaže ja som skôr človek s vecnejšími argumentmi pri presadzovaní našich postojov.

Čiže vy len krajšie a prijateľnejšie hovoríte to, čo si v hĺbke duše obaja myslíte.

Vo väčšine vecí máme rovnaké názory, inak by sme neboli spolu v jednom hnutí. Skôr by som to povedal tak, že som človek, ktorý sa snaží hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje. Radšej si zahryznem do jazyka, než by som mal ohroziť, aby sme mohli aj s ďalšími politickými partnermi presadiť to, čo pomôže ľuďom.

Nie je to paradox. Sociálne cítenie a ochota počúvať, vnímať ťažkú situáciu, v ktorej veľká časť Slovákov žije, to nie je záležitosť bohatstva, ale srdca.
Milan Krajniak

Dlho vás prosili kolegovia, aby ste kandidovali za prezidenta?

Začali so mnou o tom hovoriť pred rokom v zime, ale potom prišla vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice a túto tému sme neriešili. Priznám sa, že som to považoval za skončenú záležitosť a myslel som, že zrejme podporíme iného prezidentského kandidáta. Na prelome apríla a mája za mnou všetci kolegovia zo strany prišli a presviedčali ma, že by som mal kandidovať.

Prečo práve vy?

Po Borisovi Kollárovi som druhou najvýraznejšou postavou strany Sme rodina. Dokážem body, ktoré presadzujeme v politike, teda exekučnú amnestiu, daňovú spravodlivosť alebo rodičovský bonus, vniesť ako pozitívny program do prezidentskej kampane. Musíme využiť každú príležitosť, ako môžeme pomôcť ľuďom.

V poslaneckých laviciach: Krajniak si s Kollárom rozumejú skoro na sto percent.
V poslaneckých laviciach: Krajniak si s Kollárom rozumejú skoro na sto percent.
Zdroj: Marek IŠTÓK

Aký blízky ste si s Borisom Kollárom?

Nevedel by som robiť politiku iba ako čistú prácu. V zmysle, že o 19.00 sa skončí parlament a dovidenia, nemáme si viac čo povedať. Som rád, že v hnutí Sme rodina som našiel ľudí, tým myslím aj Borisa Kollára, s ktorými si máme čo povedať. Veľakrát sa nám stane, že v priebehu týždňa sa stretneme po práci a debatujeme. O umení, o filmoch, o tom, čo sa vo svete deje. Neznášam intrigy, nevedel by som fungovať v strane, kde je boj o moc, kde sa človek musí obzerať, či mu druhý nepichne nožík do chrbta.

Čiže v Sme rodina ste taká milá rodinka, nerobíte si prieky, nebojujete o funkcie? Nikdy neboli intrigy?

Práve naopak, nie že to nikdy tak nebolo, ale dokážeme sa stretávať a chceme sa stretávať, pretože máme spoločné názory a debatujeme spolu radi ako ľudia.

Stretávate sa ešte pravidelne a chcene s Danielom Lipšicom?

Stretávame sa ako susedia, ale aj v čase relaxu. Rád sa cez víkend stretávam s ľuďmi a pozeráme spolu anglickú futbalovú ligu. Každý má klub, ktorému fandí, ja napríklad Chelsea Londýn, tak sa občas pridá aj Daniel Lipšic. Stále je to človek, s ktorým si máme čo povedať.

Riešite spolu aj politiku?

Veľmi okrajovo. Pretože je teraz mimo nej, mám pocit, že mu to veľmi nechýba a že mu to aj vyhovuje.

Nepreberáte spolu témy, ako vyšetrovanie vraždy Kuciaka alebo názory na nového policajného prezidenta

Skôr sa spolu zhovárame o legislatíve alebo teraz o výbere ústavných sudcov.

Aký máte pocit zo zmien v polícii a z postupu vyšetrovania?

Keď nastúpil ako policajný prezident pán Lučanský, vyjadril som sa k nemu veľmi neutrálne. Povedal som, že si myslím, že ho neriadi nejaká finančná skupina v zákulisí a že to považujem za plus. Lebo ak bude chcieť, bude môcť robiť veci, ktoré ľuďom na Slovensku pomôžu. Vtedy ma kritizovali, že som ho hneď na prvú neskritizoval ako všetci ostatní. Ukázalo sa, že som mal trochu lepší odhad. Vykonávatelia vraždy pána Kuciaka skončili vo väzbe. Pán Kočner skončil vo väzbe. V ďalších prípadoch, s ktorými sa roky nehýbalo, policajti majú voľnejšie ruky a nezakazuje sa im vyšetrovať. Hýbe sa to lepším smerom. Ak niekto povie, že sú to len kozmetické zmeny… nuž, nech povie pán Kočner, či považuje za kozmetickú zmenu, že sa každý deň zobúdza v cele.

Chválite aj ministerku Sakovú?

Nemám ju za čo pochváliť, ale oceňujem, že na rozdiel od mnohých jej predchodcov neexistuje zásadná vec, za ktorú by som ju musel kritizovať. Minimálne nebráni policajným orgánom, aby robili svoju prácu. Každý minister by mal byť k práci polícii zdržanlivý. Zasahovať by mal len vtedy, ak vidí, že niekto svoje postavenie zneužíva alebo si nerobí svoju prácu. Otázniky vo mne vyvoláva oddelenie vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd pánov Šufliarskeho, Lipšica a Žilinku. Ak to budú dozorovať tí istí prokurátori, zatiaľ chcem veriť, že to bude pokračovať korektne.

Koho ste mali na mysli, keď ste povedali „mnohých jej predchodocov“?

Okrem Roberta Kaliňáka...Vieme si predstaviť pána Hudeka a Krajčiho, ktorí pracovali pri únose Michala Kováča mladšieho, aby zvrátili vyšetrovanie. Takže týchto troch.

Rozhovor s kandidá¡tom na prezidenta Milanom Krajnakom
Rozhovor s kandidá¡tom na prezidenta Milanom Krajnakom
Zdroj: Matej Jankovič

Ako by ste sa opísali ľuďom, ktorí vás neregistrujú ako kandidáta, ba dokonca ani ako poslanca?

Som človek, ktorý dokáže počúvať názory iných, aj keď sú kritické a iné, než mám ja. Hľadám pravdu a snažím sa v druhých nájsť to najlepšie, čo v nich je, a potom to v politike využiť na pomoc ľuďom. Nebaví ma rúcať, neustále kritizovať. Chcem robiť niečo pozitívne. Možno aj vtedy, keď by toho malo byť menej. Aj preto mám prezidentský program len s tromi prioritnými bodmi. Som človek, ktorý stojí za tým, čo raz povie.

Skôr som mala na mysli, aké bolo vaše pôvodné povolanie, kde ste vyrastali, váš osobný príbeh.

Moje pôvodné povolanie je politológ. História a politika ma bavili už ako malého chlapca, takže to beriem skôr tak, že som si štúdiom politológie plnil detský sen. Vždy som sa však profesijne zaoberal marketingom, public relations, komunikačnými kampaňami, takže skôr toto je moja domovská profesia. Venoval som sa tomu od jesene 1992. Dokážem oceniť na konkurentovi dobrý prejav, pripravenú kampaň.

Teda viete rozlíšiť dobrý prejav, ktorý má obsah a ktorý je vata?

To je môj problém. Neznášam vatu. Neznášam, keď niekto rozpráva pol hodiny o ničom. Radšej len minútu, ale treba povedať to podstatné. Viac si vážim ľudí, ktorí hovoria roky to isté a vždy argumentujú vecne, hoci s nimi nesúhlasím.

Napríklad kto?

Minister Kažimír. Pri prijímaní rozpočtu sme sa ostro pohádali, ale to neznamená, že na seba musíme osobne útočiť.

Neprekáža vám, že váš švagor robí prezidentskú kampaň vášmu konkurentovi?

Môj švagor má úplne iné politické názory ako ja, takže ma to vôbec neprekvapuje. A to je práve prípad toho, že spolu nesúhlasíme v politike, aj zásadne, ale ako ľudia sa dokážeme porozprávať a rešpektovať.

Voliť vás asi nebude.

Nepýtal som sa ho na to, ale predpokladám, že vzhľadom na jeho ľavicové názory ani nie. Nehnevám sa však na neho za to. Nie som zlatý peniaz, aby ma mali radi všetci.

Vy nemáte v sociálnej oblasti ľavicové názory?

Nie, moje názory sú sociálnokonzervatívne. Som veriaci človek a bol som pokrstený ako 27-ročný. Moje názory na sociálne otázky sú formulované sociálnymi encyklikami rôznych pápežov, napríklad encyklikou Centesimus Annus Jána Pavla II. Musí byť rovnováha medzi tými, ktorí podnikajú a generujú zisk, a medzi tými, ktorí žijú zo svojej práce.

Podnikatelia nežijú zo svojej práce?

Samozrejme, že áno. Mal som na mysli ľudí, ktorí žijú zo svojej mzdy. Na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí sa nie svojou vinou dostali do sociálnych problémov. Napríklad preto, že sa vzdali lukratívne platenej práce, aby sa postarali o chorého rodiča či dieťa. Neurobili žiadnu chybu, ba práve naopak. Týmto ľuďom by mal štát pomôcť.

Dokázali ste presvedčiť aspoň najbližšiu rodinu, aby vás volila?

Som rád, že manželka s dcérou sa mi snažia v priebehu kampane vychádzať v ústrety. Vážim si to. Moja manželka ma voliť bude, ale naša dcéra ešte nie je plnoletá, tak­že ma bude voliť až o päť rokov,
keď sa budem uchádzať o svoje znovozvolenie. (Smiech.)

Plánujete zapojiť do kampane manželku a dcéru? Na bilbordy alebo počas vašich stretnutí s občanmi?

Nie. Chránim si súkromie, svoje veci nevynášam na verejnosť. Nebudem žiadnym spôsobom manželku a dcéru zapájať do kampane. Samozrejme, v prípade úspechu si moja manželka bude plniť všetky oficiálne a protokolárne povinnosti, ktoré jej budú z úlohy prvej dámy vyplývať. Manželka sa inak venuje rovnakej oblasti, akej som sa venoval ja, teda komunikácii a public relations, tak sme sa spoznali.

Mali ste blog Posledný križiak. Prečo križiak?

Džentlmenstvo je možno anglický pojem. U nás tomu súboru vlastností hovoríme rytierskosť, galantnosť. Také veci by mali platiť v politike aj vo verejnom živote. Pre mňa to znamená robiť to, čo hovorím, podpisovať sa pod to, čo hovorím, hovoriť veci otvorene. Stáť si za svojím slovom a rešpektovať oponenta by malo byť aktuálne aj dnes. Chlap má mať svoju česť. Bol som na vojne u výsadkárov. To je jednotka armády, ktorá si zakladá na cti a hrdosti. Snažím sa to v živote zachovávať.

To nás vo vašom profile zaujalo tiež. Píšete, že ste slúžili v elitnom 5. pluku špeciálneho určenia. Podľa našich informácií ste tam boli len na povinnej vojenčine a nie v profesionálnej armáde, kde treba robiť pri vstupe ťažké testy.Nezavádzate touto informáciou?

Nie. V 90. rokoch väčšina mojich rovesníkov požiadala o takzvanú civilnú službu, aby nemusela narukovať. Ja som bol vtedy na vysokej škole a zo začiatku som o to požiadal tiež. Potom som si uvedomil, že považujem za správne, keď človek ide slúžiť vlasti aspoň tak, že odslúži povinnú vojenčinu. Absolvoval som ešte v civile výsadkársky kurz a narukoval som k 5. pluku špeciálneho určenia. Samozrejme, v tom čase ešte neexistovala profesionálna armáda. Nemyslím si, že som bol najšpičkovejší vojak, ale s dobrým prospechom som zvládol dôstojnícke skúšky.

Takže stojíte si za tým, že sa môžete porovnať s príslušníkmi elitného pluku?

Neporovnávam sa. Pred dvadsiatimi rokmi útvar pôsobil inak. V tom čase bola väčšina vojakov, ktorí tam slúžili, vojakmi základnej služby. Dnes je to čisto profesionálny útvar, teda priemerná úroveň je, samozrejme, vyššia, ako bola vtedy, keď som tam slúžil ja.

Rozhovor s kandidátom na prezidenta Milanom Krajnakom
Rozhovor s kandidátom na prezidenta Milanom Krajnakom
Zdroj: Matej Jankovič

Aký ste kresťan?

Bol som pokrstený ako dospelý v roku 2000. Do kostola chodím pravidelne, najčastejšie ku kapucínom a do UPC. Viete, čo je pre mňa zá­kladom kresťanstva? Uvedomiť si, že som hriešnik. Je veľa vecí, ktoré by som mal na sebe a na svojom živote vylepšiť. Keď sa ma pýtajú, či Sme rodina je konzervatívna strana, odpovedám, že sme strana hriešnikov, ktorí sa chcú polepšiť.

Ide cirkev za tohto pápeža dobrým smerom? Aké pocity máte napríklad, keď počujete o škandáloch spojených s pedofíliou?

Myslím, že jeho rázny postoj k pedofílii je veľmi správny. V každom štáte, kde sa to stane, by mali prísť silné opatrenia. Som rád, že na Slovensku sa už dokonca preventívne zaviedli pravidlá, že kňazi v súkromí sa nemôžu stretávať s deťmi. Čo sa týka politických názorov pápeža, tie nie sú dogmou viery. Sú aj také, s ktorými nesúhlasím. Napríklad odmietam masovú migráciu a pápež František sa k nej stavia zmierlivejšie. Politické názory majú ľudia, ktorí sú veriaci, rôzne a odlišné. To je v poriadku.

Funguje ešte vaša kaviareň v centre Bratislavy U Krajniaka?

Už funguje iba ako klub, stretáva sa tam naša futbalová partia, chodíme tam s priateľmi diskutovať. V podstate to funguje ako moja neoficiálna poslanecká kancelária. Nepreplácam si ju z poslaneckých peňazí, ale tam si dohadujem pracovné stretnutia s občanmi, porady s kolegami.

Vo vašej strane sa bojuje za sociálne slabých, vaša kolegyňa Krištúf­ková za matky v ťažkostiach. Nie je paradox, že vy máte dva byty v centre Bratislavy, ona sa vozí na drahých autách?

Nie je to paradox. Sociálne cítenie a ochota počúvať, vnímať ťažkú situáciu, v ktorej veľká časť Slovákov žije, to nie je záležitosť bohatstva, ale srdca.

Bojujete za daňovú spravodlivosť. Dnes máme na Slovensku rovnú daň z platov a zdravotné, sociálne odvody sa odvádzajú podľa jej výšky. Čo môže byť spravodlivejšie?

Poviem vám, čo považujem za hlboko nespravodlivé. To, že domáci malí a strední podnikatelia aj zamestnanci platia rovnakú sadzbu dane ako veľké korporáty, banky, energetické monopoly, ktoré navyše svoje zisky vyvezú do zahraničia. Nenesú podnikateľské riziko, sú len prevádzkari. Ich zisky platia ľudia na poplatkoch.

Tvrdíte, že ako prezident by ste chceli riešiť konkrétne problémy ľudí. Ako, keď prezident zákony nenavrhuje, iba podpisuje a vetuje?

Jednoducho. Prezident je jediný, kto podľa ústavy rozhoduje o novom predsedovi vlády. Prezident Kiska túto právomoc využil, keď odmietol vymenovať za premiéra Petra Pellegriniho, kým neurobil poriadky na ministerstve vnútra. Ak získam dôveru občanov, za predsedu vlády vymenujem len toho, čieho vládna väčšina vopred, pred jeho menovaním, schváli v parlamente tri zákony - exekučnú amnestiu, zákon o daňovej spravodlivosti a o rodičovskom bonuse, teda za každé pracujúce dieťa 50 eur mesačne bonus k penzii.

Ktorý prezident Slovenska bol podľa vás doteraz na Slovensku najlepší?

Najviac si vážim Michala Kováča, lebo napriek tomu, že mu uniesli syna, vystupoval tak, aby šíril dobré meno Slovenskej republiky. Nesťažoval sa na to, čo mu urobili. Ako mladík som bol na prijatí u Michala Kováča spolu s mladými z celej Európy. Bolo to v tom kritickom období, teda sa ho prirodzene pýtali aj na to, čo si myslí o Mečiarovi a únose. Čakali, že sa bude sťažovať. Dodnes si pamätám, čo im odpovedal. „Zapamätajte si jednu vec - Slovensko je civilizovaná krajina, ktorá patrí do EÚ. Svoje problémy si vyriešime.“

Povedali ste, že ako prezident by ste odmietli rezidenciu, súčasný prezident Kiska rozdáva svoj plat. To majú politici priveľa výhod, že je moderné chcieť sa ich vzdávať?

Nie, ja by som chcel zostať hlavne normálnym človekom.

S ochrankou a limuzínou…

Tomu sa vyhnúť nedá. Ani nejde o to, že by som sa nejako bál ako prezident o svoj život, ale najvyšší ústavní činitelia musia byť chránení, aby štát nemohol byť vydieraný, keby sa im niečo stalo, niekto by ich napríklad uniesol. Určite by som si chcel uchovať zdravý kontakt s realitou.

Povedzte, aký je váš názor na etické témy, ktoré u mnohých vyvolávajú vášne - interrupcie, eutanázia, registrované partner­stvá homosexuálov a výchova detí týmito pármi.

Som za ochranu života. Nie som za zákaz interrupcií v prípade, že k tehotenstvu došlo následkom trestného činu, napríklad incestu alebo znásilnenia. Samozrejme, aj v prípade, ak by išlo o zdravotné ohrozenie života matky alebo ťažké postihnutie plodu. Som proti eutanázii, ale povedzme si, čo to eutanázia je. Podľa mňa umelé ukončenie života s úmyslom, nazvime to, dopomôcť k samovražde. Považujem však za právo každého človeka odmietnuť liečbu.

Takže odpojenie od prístrojov je v poriadku?

Ak sa tak pacient rozhodne, áno.

A ak je pacient v kóme a rozhodnúť musí rodina?

To je sporné eticky, ale na západ od našich hraníc je bežné, že ľudia podpíšu u notára vyhlásenie, v ktorom vopred vyjadria svoju vôľu pre prípad takejto situácie.

Registrované partnerstvá?

Som proti nim aj proti adop­ciám detí pármi rovnakého pohlavia. Všetky témy, ktoré sa týkajú spoločného spolužitia, ako prístup k zdravotnej dokumentácii, dedičské práva a podobne, sa dajú riešiť inštitútom spoločnej domácnosti. Máme ho v zákonoch. Štát vtedy nemusí zaujímať, či ide o dvoch homosexuálov, alebo o druha, družku, či synovca, ktorý sa stará o svoju tetu.

Takže práva im uznávate, ale oslavu lásky už nie? Prečo ste teda proti registrovaným partnerstvám?

Lebo všade v západnej Európe najskôr prišla požiadavka registrovaných partnerstiev.

Takže sa bojíte, že je to prvý krok?

Všade to bol prvý krok a potom prišli ďalšie požiadavky - manželstvo a adopcia detí. Aj podľa európskych súdov platí, že keď štát uzná registrované partnerstvá, musí uznať aj adop­ciu. Príkladom je prípad Rakúsko vs Európsky súd pre ľudské práva. Som za to, aby sa uľahčil život ľuďom v spoločnej domácnosti, ale nie za inštitút registrovaného partnerstva. Každé dieťa má právo na prostredie so vzorom otca a matky, to je najlepšie pre zdravý vývoj dieťaťa. Štát by mal podporovať tento model spolužitia.

V akom prípade by ste sa vzdali kandidatúry? A ak, v čí prospech?

Nevzdal by som sa kandidatúry, lebo výsadkári a dobrí prezidenti nikdy nekapitulujú. Dostal som podpisy vyše 25-tisíc ľudí, nebudem s touto dôverou politicky obchodovať, tak­že budem kandidovať až do konca.

Hnevá vás, že musíte vysvetľovať, v čom ste iný ako Harabin a Kotleba.

Musím? Nepamätám sa, že by som na to niekedy musel odpovedať. Myslím si, že ľuďom je to zrejmé. Rozdiel je v tom, že necítim potrebu vyvolávať konfrontáciu ani problémy. Naopak, čo prezident stelesňuje, to potom prirodzene vtláča do spoločnosti. Ja sa snažím o pokoj, vecné argumenty a dostredivé sily.