Skôr ako sa herecká ikona Eva Krížiková (†85) odobrala na večnosť, PLUS 7 DNÍ prezradila, kto je podľa nej najlepšia slovenská herečka súčasnosti. S typickým humorom si tiež zaspomínala na svoje začiatky a zážitky s najväčšími divadelníkmi. Náš rozhovor sa uskutočnil ešte v roku 2012, v čase, keď brázdila Slovensko so zájazdovým programom Vtipnejší vyhráva a my sme jej počas ciest robili spoločnosť.

Hrala aj v súkromí

Herečka, ktorá vždy mala na srdci to, čo na jazyku, neraz pred nami vybavovala telefonáty spôsobom, že nemôže rozprávať, pretože maľuje byt. Raz sme boli dokonca svedkami brilantného hereckého výkonu, keď v telefóne priškrteným hlasom riaditeľovi istého divadla tvrdila, že je chorá, takže nemôže prísť na predstavenie, ktoré sa malo začať už o pár minút.

„Krížička“, ako ju Slováci žoviálne volali, patrila k šťastným ľuďom, ktorí mali odvahu hovoriť a robiť len to, čo pre ňu malo zmysel, a nezaťažovať sa možnými následkami. Nie s každým kolegom udržiavala priateľský vzťah, ale keď na javisku odviedol dobrý výkon, rada ho pochválila.

Nie je žiadnym tajomstvom, že antipatie prechovávala napríklad k Zdene Studenkovej. Aj tú však vedela oceniť. „Niekedy na ňu brblem, lebo občas hrá ako strýc Patočka, ale videla som jednu hru, v ktorej bola vynikajúca. Už si nespomeniem, ako sa to volalo, ale Milka Vášáryová hrala starú herečku a Zdena mladú a neschopnú herečku. Ona tú postavu vytvorila tak dobre, že klobúk dole. Bola v tom fakt mimoriadna. Otvorila pusu a ja som sa furt chechtala. Aj Milka a Magálka v tom boli skvelé, ale Studenková výnimočná. Už keď nastúpila do Národného, bola výborná,“ nešetrila ódami na Zdenu.

Koleníka podcenila   

Krátko pred naším rozhovorom bola herecká legenda plná dojmov z komédie Vejár, ktorú si bola pozrieť ako divák. „My sme toto predstavenie premiérovali v roku 1961 a potom sme ho hrali desať rokov v kuse. Teraz to bolo úplne, úplne iné ako naše, ale tiež veľmi dobre naštudované. A tá Didi Mórová! Tá je v tom famózna,“ nechala sa unášať dojmami pri poťahovaní z cigarety.

Vzápätí nám vysvetlila, prečo sa nikdy pri hodnotiacich úsudkoch nemýlila. „Som naivná ako dieťa, preto mám veľmi dobrý inštinkt. Deti, zvieratá a len niektorí dospelí sa tým môžu pochváliť. A ja som medzi nimi. Preto vám môžem povedať, že Didi Mórová je najlepšia slovenská herečka. Tá je naozaj výnimočná a úžasne pravdivá, zahrá všetko,“zhodnotila ju a pustila sa do „rozoberania“ ďalších kolegov.

„V tom Vejári hral aj taký mladý, vysoký. Ten je tiež vynikajúci. Koleník? Dobre hovorím? Tak sa volá?“ zobrala si Eva Krížiková na paškál Jána Koleníka. „Keď som ho videla pred časom v Karenine, hovorila som si, ejne, ejne! Ale to ejne sa už zmenilo a teraz som z neho bola úplne unesená. Keby chcel, mohol by byť komediant par excel­lence,“ dodala.

Najviac sa však podľa vlastných slov zabávala pri záverečnej klaňačke. „Pani režisérová tam mala malinkú rolu s tromi vetami a napriek tomu sa klaňala v strede. To som sa musela veľmi smiať. Stála tam ako matka pluku. Postavil si ju do stredu. Bolo to veľmi humorné,“zadúšala sa smiechom aj pred nami pri pomyslení na režiséra predstavenia Petra Mikulíka a jeho manželku, herečku Zuzanu Kocúrikovú.

Praštená Krížička

My sme sa zas zabávali pri spomínaní na Krížikovej detstvo, dospievanie aj vylomeniny s kolegami. Vrátila sa pri tom do čias, keď ešte nebola na svete. „Keď bola moja mamička asi v šiestom mesiaci tehotenstva, prišlo jej zle. Rýchlo ju vzali do nemocnice, kde môjho vystrašeného otca gynekológ utešoval: Nebojte sa, pán Krížik, bude to chlapec ako buk. Buk sa narodil, ale bolo to dievča. Už som mala rok, no stále mi hovorili v mužskom rode. Keď som bola staršia, dokonca ma učil biť sa. V Rači boli odjakživa boje horného konca proti dolnému koncu. A ja som bola veliteľom horného konca,“pochválila sa významne.

Už ako malá v sebe nezaprela driemajúcu herečku, ktorá sa rada predvádza. „Mala som takú zábavu, že som sa hrala na to, čo nie som. Keď som chcela byť kráľovná, po dedine som chodila vo vysokých opätkoch a v závoji z mamičkinej svadby, ktorý si odložila na pamiatku. Mala som aj obdobie, keď som chcela byť ako tetka Rezi, ktorá prala vonku vo dvore, tak som si obliekla sedliacke šaty. Volali ma praštená Krížička a to mi ostalo do konca života. Na tom trvám,“ prízvukovala nám so svojským humorom, ktorý sme u nej vždy obdivovali.

Začínala dažďom

Na konzervatóriu bola Eva Krížiková spolužiačka s Hanou Hegerovou. „Spolu sme končili, potom sa naše cesty rozišli. Ona išla do Žiliny a ja do Martina,“ hovorí.

V miestnom Armádnom divadle však vydržala len jednu sezónu a v roku 1954 nastúpila do Slovenského národného divadla, kde zotrvala do konca života.

Prvú filmovačku zažila už na konzervatóriu a hneď s Paľom Bielikom. „Vybral si ma on sám. Bola som celá preč, že idem filmovať. Dopadlo to však tak, že som len púšťala rádio. Potom mi povedal: Eva, ty si najlepšia, keď nič nehovoríš. Toto mne povedal Bielik,“ zasmiala sa.

Najružovejšie nezačala kariéru ani v Slovenskom národnom divadle. „Moja prvá úloha bola v ázijskej hre Dievča s bielymi vlasmi. S ostatnými sme tlieskali a to bol akože dážď. Hlavnú úlohu tam hral Mikuláš Huba,“ zaspomínala si.

Obdobie, keď zrazu stála a hrala na jednom javisku so svojimi niekdajšími pedagógmi Chudíkom, Záborským i Budským, si veľmi neužívala. „Predstava, že hrám so svojím profesorom, mi vždy naháňala stres. Raz som stála na javisku s Vilom Záborským, ktorý sa ma mal spýtať, ako sa volám. Lenže on to na mňa tak zvreskol, že som sa zľakla a pohotovo som odvetila: Eva Krížiková! Ale to, čo som si od neho potom vypočula, vám neprezradím,“ smiala sa.

Živú ma nedostanú   

Eva Krížiková patrila k herečkám, ktoré zahrali všetko, no najviac sme ju milovali v komediálnych postavách prostých slovenských žien. Geniálna bola aj ako cholerická jazyčnica Klásková v Jiráskovej hre Lampáš, kde si postavu Mlynára zahral Michal Dočolomanský. „V tom čase sme si obaja kúpili pletacie stroje. On bol na rozdiel odo mňa zručný, ja som nikdy nič neuplietla. Počas môjho monológu na javisku sa ku mne nahol a pýta sa: Už si niečo uplietla? Na okamih som sa zastavila, ale podarilo sa mi hneď chytiť a mlela som ďalej. A on na to: Vymyslel som fantastický vzor. Touto vetou ma už úplne odstrihol a nevedela som pokračovať. Bezradne som sa ho spýtala: A teraz čo? On len pokýval hlavou a odišiel. Bol tam ešte Duško Jamrich. Otočila som sa teda k nemu: A teraz čo? Aj on odišiel. Bola som úplne hotová. Išla som teda nenápadne za šepkárkou Magduškou Rajniakovou, manželkou Ivana Rajniaka, ktorá bola akurát po poľovníckom plese. Hovorím jej: Magda, ako to ide? A ona, že výborne,“ opísala nám neuveriteľné chvíle, ktoré sa odohrali na našej  prvej scéne.

Ako je známe, Eva Krížiková bola manželkou rovnako slávneho herca Františka Zvaríka. Do súkromia vily, ktorú mali neďaleko Bratislavského hradu, sa však snažili svoje povolanie nevnášať. „Keby sme ešte aj doma hovorili o divadle, asi by sa to zle skončilo,“ uvažovala a tému radšej opäť odviedla na vtipné okamihy. „Keď už sme pri mojom manželovi, mal úžasný hlas, takže v Hamletovi robil na začiatku Ducha. Režisér ho posadil na balkón do hľadiska, lenže tam bolo vždy najviac ľudí, pretože tam boli najlacnejšie lístky. Predstavenie sa začalo a zrazu on medzi tými nič netušiacimi divákmi začal vydávať kadejaké pazvuky. Nebolo mu to po vôli, neraz povedal, že sa mu tam nechce, no musel. Človek musí v takých chvíľach na všetko zabudnúť a ísť,“ opísala hereckú rehoľu.

Ikonická umelkyňa, ktorej čerstvý odchod stále bolí, musela často čeliť otázke, ako si dokáže neustále udržiavať dobrú náladu. Aj na to mala odpoveď. „Nie som veselá. Je to tvrdo vydretý stav. Keď sa človeku veľmi nedarí, musí ukázať druhú stranu svojej tváre a veriť, že bude lepšie. Živú ma nedostanú,“ končila priam revolučne naše rozprávanie.

Diana Mórová: Cítila som, že ma má rada

Informáciou o tom, kto bol pre Evu Krížikovú najlepšou herečkou, sme Dianu Mórovú poriadne zaskočili. „Jeeeeej,“ zareagovala spontánne, keď sme jej sprostredkovali slová, ktoré o nej povedala. „Z prístupu voči mne som cítila, že ma má rada, ale aj tak ma to veľmi príjemne prekvapilo,“ vyznala sa potešená Diana.

V myšlienkach sa vrátila o dvadsať rokov dozadu, keď ešte na Malej scéne hrávala nielen s Evou Krížikovou, ale aj s jej manželom Františkom Zvaríkom. „S Jankom Kronerom sme ich oboch neskutočne radi počúvali. Mali toľko krásnych zážitkov. Nielen oni dvaja, ale celá ich herecká generácia. Bola to úplne iná doba a pre nás neuveriteľné zážitky. Som veľmi šťastná, že som si mohla zahrať s takými veľkými divami, ako bola pani Evička,“ povedala nám Diana. 

Pozrite si špeciálnu GALÉRIU záberov ikonickej umelkyne, aké sa dnes už nerodia. Takto išiel čas s Evou Krížikovou. 

Prečítajte si tiež: