Televízny projekt opisoval hrôzostrašné činy sériového vraha a nekrofilného kanibala Jeffreyho Dahmera. Kým diváci sledovali so zatajeným dychom príbeh muža, ktorý za šestnásť vrážd dostal v Spojených štátoch šestnásť doživotných trestov, príbuzná jednej z obetí nezostala ticho. Zopakuje sa história aj v slovenskom prípade?

Inšpirácia Kajínkom?

Rita Isbellová, ktorej Dahmer zavraždil iba devätnásťročného brata Errola, obvinila Netflix z bezohľadnej túžby po peniazoch. Muky vraj prežívala najmä v momente, keď v seriáli uvidela samu seba. „Keby som nevedela, myslela by som si, že som to ja. Mala rovnaké vlasy, rovnaké oblečenie. Mala som pocit, že to prežívam znova. Vrátili sa mi všetky emócie, ktoré som vtedy cítila,“ povedala emotívne Isbellová, ktorá dielo nevládala dopozerať do konca. Naštval ju najmä fakt, že nikto z produkcie ju pred sfilmovaním nekontaktoval. Od „chamtivého“ Netflixu preto žiadala finančnú kompenzáciu.

MONŠTRUM (SERIÁL) Netflix nakrútil seriál o Jeffreym Dahmerovi. Príbuzná jednej z jeho obetí ho nevládala dopozerať.
Zdroj: NETFLIX
MONŠTRUM (REALITA) Netflix nakrútil seriál o Jeffreym Dahmerovi. Príbuzná jednej z jeho obetí ho nevládala dopozerať.
Zdroj: ARCHÍV NMH

V našich zemepisných šírkach môžeme film Jakuba Kronera s názvom Miki porovnať hádam len s Kajínkom. Kriminálny triler o prvom českom nájomnom vrahovi nakrútil v roku 2010 režisér Petr Jákl a musel prekonávať viacero prekážok. Z právnych dôvodov scenáristi - na filme sa ich vystriedalo údajne až osem - upravili mená zúčastnených osôb. Predpokladá sa, že snímka zodpovedala realite zo sedemdesiatich percent, no sedem rokov po realizácii filmu vyšiel skutočný Kajínek z basy ako celebrita.

Volajú si kedykoľvek

Kajínek s českými filmármi komunikoval, no do scenára vraj nezasahoval a korigoval len niektoré technické detaily z väznice. Slovenskí tvorcovia sa netaja, že ich scenárista Miro Šifra strávil na telefóne s mafiánskym bosom „desiatky hodín“.

„Väzeň má povolený zoznam piatich telefónnych čísel, na ktoré môže zavolať. Černák môže volať mame, svojej priateľke, producentovi filmu a mne. Časy nie sú zásadne obmedzené, môže mi volať kedykoľvek. Pred karanténou som za ním chodil aj osobne do Leopoldova. Väčšinou sa rozprávame hodinu až hodinu a pol, kým vedľa nás sedí niekto z väzenskej stráže,“ povedal Šifra ešte v roku 2020 pre regiacivitas.sk a vyjadril aj názor na Černáka. „Nie je to žiaden dedinský svalovec s polovicou mozgu, ale inteligentný charizmatický muž. A charizma priťahuje ľudí bez ohľadu na morálku a jeho skutky.“

Dnes už o pripravovanom filme scenárista rozprávať nechce - rovnako ako všetci ostatní tvorcovia, ktorí sa zrejme rozhovoria až v máji 2024, keď snímka príde do kín. Podľa Šifrových slov z čias, keď na nový film ešte len zbieral materiál, sa mu ozývali aj pribuzní Černákových obetí a zaujímali sa, ako budú vo filme vyobrazení.

„Nechcem, aby boli Černákove obete figúrky, ktoré padnú mŕtve na zem a divák sa má radovať, že hrdina vyhral. Toto nie je fiktívny Rambo. Uvedomujem si, že si musím dať pozor na zobrazenie obetí, aj to má potenciál ublížiť, hoci ani tie neboli vždy anjeli,“ dodal scenárista.

Facebook Mikiho zrušil

Podľa zdroja zo štábu sa s Černákom dohodli, že výslednú podobu scenárov s ním prejdú a prípadné pripomienky prediskutujú. „Napokon ich bolo zopár a neboli zásadné. Komunikácia s Mikulášom Černákom bola dôležitá aj preto, aby dal tvorcom slobodu. Lebo len tak môže vzniknúť dobrý film,“ povedala nám producentka filmu Zuzana Mistríková.

No hoci slovenskí tvorcovia vykazujú všetky znaky profesionálnej príčetnosti, netreba zabúdať, že Černák mal do roku 2022 na Facebooku 55-tisíc fanúšikov, ktorí mu tam nechávali odkazy typu „Miki, drž sa“. Zasiahnuť musel až vlastník sociálnej siete spoločnosť Meta, ktorá fanpage mafiánskeho bosa vlani v súlade so zásadami svojich platforiem zrušila.

Neboja sa tvorcovia, že nech sa budú snažiť akokoľvek, predsa len prispejú ku kultu mafiánskeho bosa? „Ten film nijakým spôsobom neospravedlňuje činy Mikuláša Černáka ani z neho nerobí hrdinu. Naopak, považujeme za dôležité rozprávať príbeh o tom, ako ‚zlu‘ vytvára nevídaný priestor politická korupcia a kultúra ‚privierania očí‘ nad porušovaním pravidiel,“ doplnila Mistríková.

FOTO v GALÉRII