"Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa to," tvrdieval vždy s úsmevom Milan Lasica († 81) a vyťahoval argumenty, ktoré jeho životný štýl ospravedlňovali.

 

"Povráva sa, že Milo Urban napísal román Živý bič v kaviarni Astória, tá bola na Suchom mýte, tam, kde oveľa neskoršie bývalo divadlo Astorka, ktoré tam tiež už nie je, pretože kaviarne miznú, ale otvárajú sa nové. Mnohí básnici, nielen slovenskí, písali verše v kaviarni, mnohí študenti sa v kaviarni pripravovali na skúšky, mnohí politici tam spriadali plány a zakladali strany. Mnoho politických zoskupení vzniklo v kaviarni. Okrem NSDAP, tú založili v pivárni," vykladal humorista v jednom zo svojich starších článkov. Život kaviarenského povaľača opisoval z vlastnej skúsenosti. "Sadnete si, prečítate si noviny, vypijete kávičku a ak si neprisadne nijaký iný povaľač, poberiete sa ďalej. A takto to ide deň čo deň. Ako vraveli starí Viedenčania – najlepšie je v kaviarni, lebo to nie je ani doma, ani v prírode."

V Bratislave mal Milan Lasica jednu svoju kaviareň, len čo si tam sadol na svoje obľúbené miesto, čašníci mu pokladali stále tú istú otázku: "Ako vždy?" Chodil do nej takmer každý deň, posedel s básnikom Tomášom Janovicom, spevákom Petrom Lipom či ďalšími priateľmi, ale dohadoval si tam aj pracovné stretnutia. Alebo len tak kávičkoval sám a prečítal si pritom noviny.

V kaviarni bratislavského hotela na nábreží Dunaj tak začiatkom týždňa zavládol obrovský žiaľ. "Slzy v očiach máme od rána," priznala nám deň po maestrovej smrti obľúbená čašníčka Milana Lasicu. „Vždy povedal: Sonička, to vaše kapučínko, prosím! Pán doktor by nebol nadšený, ale dám si len jedno. Naposledy sa zastavil v piatok, pýtal sa, či tu v pondelok budem. Ale už som ho nestihla. Neskutočný pocit, že už nikdy si sem nesadne, že už nikdy nebude kývať peňaženkou ako vo filme Vrchní, prchni!“ dodala Soňa rozcíteným hlasom.

FOTO z obľúbenej bratislavskej kavierne Milana Lasicu, kde nám poskytol aj posledný rozhovor, nájdete v GALÉRII >>>