Slúžku ste prezentovali na niekoľkých festivaloch v zahraničí. Pýtali sa vás niekde na vraždu pred Teplárňou, kde vinou extrémistu skonali dvaja muži, a či ste svojím filmom chceli upozorniť na túto udalosť?
Na Islande sa v skutočnosti čudovali, prečo Slúžka vzbudzuje vášne tohto druhu. Oni lesbickú tematiku vôbec nepovažujú za niečo, nad čím treba zalamovať ruky. Tie treba zalamovať nad chrapúnskymi reakciami vybraných indivíduí po tej otrasnej udalosti.
Lesbický vzťah ste do Slúžky zakomponovali po rade od Milana Lasicu. Prekvapilo vás, keď s týmto nápadom vyrukoval?
Prekvapilo ma, ako ma to potešilo. Kniha Hany Lasicovej, ktorá bola predlohou tohto filmu, patrí k tomu najlepšiemu, čo si v súčasnej literatúre môžete prečítať. No film využíva iný spôsob narácie. Zatiaľ čo kniha opisuje, film ukazuje. Od Hany bolo nesmierne veľkorysé, že otcovu radu bez váhania prijala, opustila pôvodný knižný príbeh a spolu sme začali budovať inú slúžku Anku.
Boli ste hneď naklonená tejto myšlienke?
Nezaváhala som ani sekundu.
Myslíte si, že aj táto dejová línia pomohla k úspechu?
Keď začínate pracovať na filme, vôbec neviete odhadnúť, ako a či vôbec niekoho zasiahne. Je to niekoľkoročný proces, okrem iného závislý od objemu financií, ktoré producenti dokážu zabezpečiť. K úspechu Slúžky prispeli všetci, ktorí film so mnou nakrúcali. Každý jeden tvorca a každý herec.
Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Pôsobivé zábery z filmu SlúžkaHana Lasicová písala scenár dlhé roky, potom ste jej ho ešte priamo počas filmovania menili. Neprotestovala?
Scenár sme písali spolu, trvalo to asi tri roky. Keď bol literárny scenár uzavretý, začali vznikať režisérske verzie, ktoré zohľadňovali konkrétne lokácie, rekvizity, kostýmy a najmä hercov.
