Na posledné stretnutie s tatom Lucia Magyarová nikdy nezabudne. Ako zvyčajne sa naň tešila. Netušila, že sa s ňou chce Vladimír Krčméry, ktorý ju považoval za vlastnú, rozlúčiť. „Vyviezol nás autom hore nad Kramáre, až na krížovú cestu. Pri parkovaní narazil do stromu, ale nevenoval tomu pozornosť. Povedal, že je to len auto. Ako vždy ho nezamkol a išli sme sa prejsť,“ spomína tmavovláska na unaveného lekára.
Posledné objatie
Keď Vladimír Krčméry na rovinu povedal, že zomiera a prišiel sa rozlúčiť, Luciu oblial pot. „Videla som, že ledva chodí, je zadychčaný, no podarilo sa mu vyjsť až na kopec. Dlho predtým sa sťažoval na bolesti krížov, srdca a všetkého možného. Viem, že sa niekedy aj dva dni nevedel vôbec pohnúť a bol na injekciách. Strašne bol unavený a keď mu pred domom protestovali ľudia, mal obrovský strach o svoju rodinu. Aj preto sa neskôr presťahovali do Rakúska. Ale smrť?! Netušila som, že je na tom až tak zle,“ vraví Lucia.
Ponáhľal sa za Ježišom
Keď sa rozplakala, Krčméry nezaprel v sebe presvedčeného kresťana. „Povedal mi, že tu už nechce byť. A že cíti, že už ani dlho nebude. Vraj mám byť silná a nemám plakať, pretože on bude na pokoji s Ježišom v Božom kráľovstve a veľmi sa na to teší. Vysvetľoval mi, že smrť čaká každého z nás a nejde s ňou bojovať. Mám si vraj pamätať, že vyhrať môžeme len nad utrpením ľudí, ktorých trápia choroby, ktoré sa dajú liečiť,“ zreprodukovala Lucia Krčméryho slová.
Zábery Krčméryho so ženou, ktorá ho oslovovala tato, vo FOTO GALÉRII
Keď ju objal a povedal, aby sa spolu nahlas pomodlili, išlo jej puknúť od žiaľu srdce. „Cestou domov mi v aute ešte povedal, že poprosil kamaráta, profesora Rasťa Hochmana, s ktorým pomáhali migrantom a bezdomovcom, aby na mňa občas dohliadol,“ ukončila Lucia svoju spoveď.
