Dnes má 41 rokov a žije so svojím adoptívnym otcom Michalom (77) a psom Fredom v trojizbovom byte v Žiari nad Hronom. Práve tam ho navštívil denník Plus JEDEN DEŇ, ktorému poskytol rozhovor.

Po návrate z Ameriky, kde ste sa cítili naozaj šťastný, pretože ste odišli za svojou láskou, ste prestali piť a mali zamestnanie. Doma ste sa zamestnať neskúšali?

Joj, na túto otázku som veľmi citlivý, pretože ja som muzikant a chcem robiť muziku. Lepšia je už iba "A čo? Spievaš ešte ?“ ... Akoby mi niekto vytrhol kus existencie. Preto som počas kovidu trpel tak ako všetci umelci, nebolo kde hrať. Je to šok, myslím, že som viacnásobne absolvoval traumu zo straty zamestnania, sociálnych istôt. Tri roky dozadu som chvíľu roznášal obedy pre Červený kríž.

Prečo ste prestali?

Skončilo to hlavne  na chronickom zdravotnom stave, nohy mi odišli. Cez rok som bol na maródke. Padli mi priečne klenby v chodidlách. Genetika. A už som to nedával ani na hlavu. Bol som mimo, chaosil, nepodával výkon a absentoval. Tie nohy to doklepli. V horšie dni prejdem 500 či 1 000 metrov a bolí to. Keď sa rozchodím, rád prejdem so psom aj 5 kilometrov, lebo si na to zvyknem. Keď si ľahnem, zaspím, to sa rozleží, stuhne a potom ráno rozmýšľam, či pôjdem na wecko raz alebo dvakrát, lebo kým zleziem z tých schodov... Ani pravý palec nezohnem, hádže farby už cez rok, mal som ho narazený...

O inú prácu ste sa nezaujímali?

Ale áno, koncom leta som objavil inzerát, že sa v mestskom kultúrnom cente bude meniť zvukár a podal som si žiadosť. Počas osobného pohovoru mi jeho šéfka, a veľmi si to cením, na rovinu povedala, že ľudia so mnou nie sú ochotní pracovať, lebo mi preplo a chovám sa ako idiot.

Vy síce nechodíte ďaleko po slová, ale z čoho konkrétne vzišlo toto rozhodnutie?

Asi sa mi to nechce pitvať to dopodrobna. Proste udialo sa pár situácií, kedy som sa nakoniec neovládol a povedal pár ľuďom od zvuku svoje a za mnohým si dodnes stojím. Podobne to dopadlo s kapelou, to sú také spleti nevymysliteľného, ale zažitého. Budú o tom všakovaké pikantné, rozum zastavujúce, tvrdé i úsmevné výstupy, poviedky, skladby ešte, ale v širšom rozmere, no kopnem si aj sám do seba, nehanbím sa za to, ako žijem. Musím to ešte rozdýchať a s odstupom spracovať. Potom nastalo také zvláštne ticho. Priepasť sa prehlbovala už len pohľadmi, čokoľvek urobiť či hovoriť už bolo zbytočné. Dostal som červenú súdiac ma iba mojimi prešľapmi. Nas*al som si do vlastného.  

Nedávno ste začali koncertovať sám po malých prevádzkach...

Všetko to vychádzalo z toho, že celý môj život sa točí okolo hudby. Prestalo ma zaujímať, o čom sa ľudia bavia, politika, čokoľvek, často mám pocit, že veľa rečí je… Aj kde už niet o čom. Pustím si do uší muziku, chcel som hrať, nič iné, len cvičiť a hrať a cvičiť a hrať do blba. Tak som sa po dvoch rokoch kovidu a depresií sám seba spýtal – kde začať zase? Ideš od začiatku a prídeš na to, že je to niečo, čo si robil, robil si to bežne v nejakom New Yorku alebo kde, tak ku*va, prečo sa to nedá tu? Miestami aj viem prečo a zúfalo neviem, čo s tým. Ľudia spovrchneli, skutočná podstata vecí a poznania uniká. Aj tým, že už 10 rokov nepijem, mám to v hlave ako tak a viac  upratané. Ale tu viem, kde je sever, aj keď k nemu práve nekráčam. Občas to mám po svojom, nevyhovujem tejto spoločnosti, nevyhovujem ľuďom...

Aktuálne teda robíte čo?

Mám niekoľko rozpracovaných projektov ešte z čias pred koronou, len sa k tomu systematicky vrátiť a rozhýbať celok, čo mal byť kedysi NED Production creative haus s viacerými zložkami a vzájomne sa podporujúcimi aktivitami. Rádio, YTkanal, Miklovica , Online show a škola hudby.  Mám napríklad  vybratých niekoľko svetových skladieb, ktoré chcem precízne otextovať, prebásniť tak, aby som čiastočne zachoval aj zvukomaľbu originálu a dodržal aj obsah v kvalitnej básni, texte. Tak, ako to kedysi riešil Gott so Štaidlom, aj ja chcem takto spraviť pár vychytených songov. Tak aj na tom robím teraz. Chcem to spraviť s ľuďmi, ktorých budem napríklad učiť či zas promovať v Miklovici... Špecialitkou budú unplugged koncerty, live za jedinečných podmienok a atmosféry, ale to si ešte nechám pre seba. Dnes je mnoho vykrádačov, čo sa ľúbia potom tváriť premúdro autorsky.

Koho budete učiť v hudobnej škole a čo? 

Hru na gitare, bicích a môžem aj klavír. Pokojne aj v anglickej konverzácii k tomu. Koho? Kto sa prihlási. Už mám dve žiačky. Ale môžem učiť klavír, gitaru, basu, spev nie. Sú to dospelé baby, ja im dám taký systém, že o mesiac ma nebudú potrebovať, iba ak si spolu zahrať.

Aspoň ste sa z tých svojich vypľutí a ich následkov poučili? Pretože teraz z nich beriete úroky...

Chvíľu som prudko nebral, potom keď sa ego vyplače a vybolí, pýtam sa, bože, kde som spravil chybu? Potom nájdeš tie chyby a potom ťa se*ie,  prečo som to neurobil inak, veď ja som mal byť ten múdry, čo zažil sveta…

Ako sa Robo Mikla zmenil a ako býva? Pozrite si GALÉRIU.

A nebol. Čo malo byť inak?

Asi to ego, som si myslel zrazu, že chcem od ľudí očakávať niečo, čo oni ani nevedia, že to majú spraviť. Pretože som im to zle vysvetlil, alebo nevysvetlil, proste som bol ko*ot, že nepoviem teraz na seba a rozpútal som zbytočné vojny.

Koľko a komu Robo Mikla dlhuje? Čítajte ďalej.>>>