Gréta Klimkovská

Nikdy sa netajil tým, že by každému svojmu dieťaťu doprial vlastnú matku. Český herec a&nbsp;humorista Bolek Polívka (73) sa preslávil nielen prácou, ale aj pestrým rodinným a&nbsp;predovšetkým partnerským životom. Napokon sa mu podarilo splodiť až šesť potomkov - so štyrmi rozdielnymi ženami. Prvorodená je dcéra Kamila Polívková (47), dnes vyhľadávaná režisérka a&nbsp;kostýmová výtvarníčka. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;súrodencov sa v&nbsp;spoločnosti takmer vôbec neukazuje a&nbsp;my sme na&nbsp;ňu natrafili v&nbsp;Slovenskom národnom divadle. Výraznú blondínu, ktorá sa živí ako divadelná kostymérka aj režisérka, sa na&nbsp;chodbách činohry nedalo nevšimnúť. S&nbsp;úsmevom od&nbsp;ucha k&nbsp;uchu pre PLUS 7 DNÍ prezradila, čo ju priviedlo do&nbsp;nášho hlavného mesta, aké je byť dcérou legendárneho herca a&nbsp;porozprávala o&nbsp;vzťahoch s&nbsp;nevlastnými súrodencami.

Dcéru Kamilu splodil Bolek Polívka s&nbsp;prvou manželkou Stanislavou. O&nbsp;status jedináčika prišla ako štvorročná, keď sa jej po&nbsp;otcovom vášnivom romániku s&nbsp;herečkou Evelynou Steimarovou narodila nevlastná sestra Anna, dnes takisto herečka. Po&nbsp;dvoch dcérach sa herec dočkal syna Vladimíra. Ten sa narodil do&nbsp;Bolkovho druhého manželstva, keď bol ženatý s&nbsp;francúzskou herečkou Chantal Poullainovou. Vladimír gény zaprieť nemohol a&nbsp;takisto sa dal na&nbsp;hereckú dráhu. Aj keď sa Polívka so Chantal rozviedol, na&nbsp;ocot neostal. Našiel si spriaznenú dušu Marcelu Černú, ktorá so svetom múz nemala nič spoločné. Pracovala ako servírka či realitná maklérka a&nbsp;Polívka s&nbsp;ňou má troch potomkov - synov Jana, Františka Antonína a&nbsp;dcéru Marianu, Pred dvoma rokmi si štvrtú matku svojich detí zobral za&nbsp;manželku, áno si povedali na&nbsp;radnici v&nbsp;Brne.

Vráťme sa však k&nbsp;najstaršej Kamile. Niekoľkokrát nás uisťovala, že mať toľko bratov a&nbsp;setier nie je na&nbsp;zahodenie. „Je skvelý pocit mať veľkú rodinu. Lebo nevlastnými súrodencami sa to nekončí. Všetci majú ďalšie rodiny, takže nás je skutočne veľa. Je známe, normálne a&nbsp;logické, že sme spolu nevyrastali, no napriek tomu máme výborné vzťahy, čo je podľa mňa veľmi vzácne. Na&nbsp;všetkých mi záleží a&nbsp;všetci v&nbsp;mojom živote pre mňa veľa znamenajú. Stretávame sa pomerne často, no určite by nikto nenamietal, ak by to bolo častejšie. Nie je však jednoduché sa zladiť, keďže sme pracovne vyťažení a&nbsp;rozlietaní.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/ma-sest-deti-styrmi-zenami-dcera-bolka-polivku-otvorila-trinastu-komnatu-ich-velkej-rodiny/1">FOTO jeho najstaršej dcéry Kamily nájdete v GALÉRII</a>

Okolo Bolka Polívku bolo celé roky rušno, nielen pre zoznam jeho žien a&nbsp;detí. Mnoho sa toho popísalo aj o&nbsp;problémoch s&nbsp;financiami či alkoholom. Otcovu pozitívnu či negatívnu medializáciu brala Kamila ťažšie zrejme preto, že bola zo súrodencov najstaršia.

„V&nbsp;detstve a&nbsp;hlavne počas dospievania na&nbsp;mňa prílišný záujem o&nbsp;môjho otca i&nbsp;našu rodinu vplýval zvláštne. S&nbsp;toľkou pozornosťou by mal čo robiť hocikto iný,“ spomína s&nbsp;tým, že s&nbsp;pribúdajúcimi rokmi sa na&nbsp;všetko pozerá inak. „Dnes, keď mám vlastnú cestu a&nbsp;môžem sa sama o&nbsp;seba oprieť, s&nbsp;tým už nemám problém. Naopak, otcovu prácu i&nbsp;život rešpektujem, podporujem a&nbsp;mám pocit, že to je vzájomné.“

Kamilu Polívkovú sme v&nbsp;Bratislave stretli preto, že si v&nbsp;SND plnila pracovné povinnosti. Režírovala inscenáciu Koncert na&nbsp;želanie, predstavenie, ktoré bolo výzvou pre všetkých, čo sa na&nbsp;jeho vzniku podieľali. Počas vyše hodinovej hry totiž herečky Jana Oľhová, Monika Hilmerová a&nbsp;Ingrid Timková nepovedia jediné slovíčko. Na&nbsp;javisku odznievajú maximálne povzdychy,&nbsp;celý príbeh vytvárajú pohyby herečiek a&nbsp;ich kulís.

Navyše téma osamelých večerov je podľa režisérky náročná a&nbsp;smutná, no ona tvrdí, že do&nbsp;divadla sa človek nemusí chodiť len zasmiať. „Divadlo je aj o&nbsp;zamyslení nad pozitívnymi či negatívnymi vecami. Ústrednou postavou je slečna Raschová. Nejde o&nbsp;to, že by pocitom osamelosti a&nbsp;izolácie netrpeli aj muži. Žena je však od&nbsp;určitého veku preukázateľne omnoho zraniteľnejšia v&nbsp;spoločnosti zameranej na&nbsp;výkon, úspech, produktivitu a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade i&nbsp;vzhľad. Dnes už na&nbsp;to existuje množstvo štúdií i&nbsp;štatistiky. Ženy samoživiteľky a&nbsp;ženy nad päťdesiat rokov sú podľa nich jednou z&nbsp;najohrozenejších skupín,“ vysvetlila, na&nbsp;čo chceli inscenáciou poukázať.

Česká režisérka priznala, že aj oná má ťažšie dni, vtedy jej zväčša pomáha samota. Ak nezaberá, na&nbsp;rade sú jej najbližší. „Je pravda, že žijeme ťažkú dobu. Pandémia, vojna a&nbsp;stále niečo. No ja som povaha, ktorá sa snaží neprepadávať panike. Ak viem, že s&nbsp;niektorými vecami nedokážem nič spraviť, ostáva mi len žiť, fungovať a&nbsp;pracovať. Ak som z&nbsp;niečoho smutná, som rada aj sama. Zaleží na&nbsp;situácii. Nie som asi typ ženy, ktorá svoj smútok a&nbsp;trápenie potrebuje nutne znášať s&nbsp;niekým iným. Je však pravda, že zo smutnej nálady ma často dostane stretnutie s&nbsp;mojou početnou rodinou.“

Na&nbsp;otázku, čo Kamilu, naopak, robí šťastnou, odpovedala bez zaváhania. „Myslím, že je veľmi dôležité veriť, že môžete svoj život ovplyvniť. To nám umožňuje vnímať nádej, formovať si víziu, a&nbsp;teda niekam smerovať. Nemyslím tým lepšie zajtrajšky alebo romantickú predstavu budúcnosti. Len jednoduché vedomie, že existuje možnosť, že to, čo je teraz, nie je trvalé a&nbsp;dá sa to zmeniť.“