Karlom Gottom (†80) sa to skončilo v Česku a Milanom Lasicom (†81) na Slovensku, písalo sa minulý týždeň u našich západných susedov. Akoby „československej“ kultúre zazvonil definitívne umieračik. „To sú také kategorické vyhlásenia. Nedá sa nič robiť, život ide ďalej. Všetkých nás to skôr či neskôr čaká, ale svet sa nekončí,“ miernila pred nami pesimistické úvahy bratov Čechov glosátorka Oľga Feldeková. Bohužiaľ, jej kamaráta a dlhoročného kolegu Milanu Lasicu pochovali tajne len tri dni po smrti a ona na poslednú rozlúčku pozvanie nedostala. Podobne ako mnohí iní, s ktorými maestro úzko spolupracoval. „Nič rozumnejšie a elegantnejšie, ako sa rozlúčiť so svojím milovaným v úzkom kruhu, nemohla rodina urobiť. Taký žiaľ nepotrebuje obdivovateľov. A on mal toľko priateľov a ľudí, ktorí ho mali radi, že inak sa to fyzicky zvládnuť nedalo,“ zhodnotila Feldeková situáciu za všetkých.
V bratislavskom krematóriu sa tak zišla len hŕstka smútiacich. Okrem najbližšej rodiny český herec Bolek Polívka, ktorý bol na Slovensku kvôli premiére filmu Gump, riaditeľ Štúdia L+S Pavol Danišovič či šéf festivalu Pohoda Michal Kaščák. No ak by nebola korona, na pohrebe by dozaista nechýbal herec Ľubo Roman (77), ktorý s Milanom Lasicom a Julom Satinským vyrastal na jednej ulici. Nielenže boli blízkymi priateľmi, ale Roman mal možnosť vidieť v priamom prenose, ako sa zrodila veľká láska medzi nebohým hercom a hviezdnou Magdou Vášáryovou (72).
Chlapci z Dunajskej
„My sme sa poznali od chlapčenských čias. Zoznámili sme sa na súťaži Hviezdoslavov Kubín. Milan tam recitoval Krvavé sonety od Hviezdoslavova a v kategórii poézia zvíťazil. Spomínam si, že tam bol ešte aj Julo Satinský, ktorý vyhral v próze,“ vrátil sa Ľubo Roman v spomienkach na miesto, kde vzniklo veľké priateľstvo medzi Lasicom a Satinským. Zo súťaže sa budúci komici vracali vlakom do Bratislavy spoločne a v kupé vraj zabávali všetkých cestujúcich. „Odvtedy sa s Milanom poznáme, no a s Julom sme sa kamarátili dlhšie, lebo on býval na Dunajskej ulici len o tri domy ďalej ako ja. Takže nám hovorili chlapci z Dunajskej. Neskôr sa do bytu Satinských prisťahoval aj Milan a tam si nažívali s Julovým otcom. To je však už tak dávno... A tak rýchlo to ubehlo,“ povzdychol si herec a spresnil, že hovoríme o roku 1957.
Milan Lasica potom vyštudoval na bratislavskej VŠMU dramaturgiu, no neskôr aj hral, spieval, písal či režíroval. Ľubo Roman sa s ním mimoriadne rád stretával najmä na javisku. „S ním bola veľká zábava, keď sa skúšalo. Lebo rád pozoroval a celé to komentoval, ale neskutočne vtipným spôsobom. Pri ľuďoch, ktorých poznal menej, sa správal neprístupnejšie. Najprv si každého zmapoval, aby vedel, kde je hranica a koľko si môže s vtipkovaním dovoliť,“ približuje herec kamarátovu introvertnú povahu. „Mám na neho len príjemne spomienky a tým, že sme boli od detstva priatelia, tak sme si mohli hocičo povedať,“ skonštatoval s úsmevom.
Stál v tme a pozoroval ju
Herec nezabudne na okamihy, keď Milan Lasica v čase komunistického dištancu začal hrať na Novej scéne. Účinkovala tam aj herečka Magda Vášáryová, po ktorej začal pokukovať. „Milan tvrdí, že mi nadbiehal, ale ja som si to, bohužiaľ, nevšimla. Mne to ani na rozum neprišlo. Museli mi to povedať druhí ľudia,“ zradila na manžela Magda v dokumentárnom filme Neobyčajné životy. Aj podľa Ľuba Romana to s oboma prežívali viacerí v divadle. „Na ich príbeh lásky sa nedá zabudnúť, pretože ja som mal možnosť vidieť ich počiatočnú zaľúbenosť. To sa nedalo nevšimnúť,“ povedal nám.
„Milan bol do Magdy taký zaľúbený, ale veď niet sa čo čudovať, keďže ona bola vtedy veľká hviezda z filmov a bola naozaj krásne dievča. My ostatní sme ich pozorovali, akí sú roztomilí. Napríklad, keď Magda išla na javisko, Milan sa skryl do portálu, to je také ukryté miesto na boku javiska, a v tme tam stál a sledoval ju. Bolo medzi nimi cítiť ‚zaláskované‘ napätie. Vedeli sme viacerí, že spolu ‚válčia‘, a držali sme Milanovi palce, aby ju zbalil a dobre to dopadlo. Veľmi sme mu to priali, keďže po rozvode so Zorou Kolínskou (jeho študentskou láskou - pozn. red.) žil sám,“ zaspomínal si Roman na začiatky veľkej lásky, ktorá napokon vydržala až štyridsaťjeden rokov. Z manželstva pochádzajú aj dve dcéry, Hana a Žofia.
Iskril na javisku
Nielen Milan Lasica rád tajne pozoroval svoju polovičku, pozície si neskôr vymenili. „Občas, keď sme mali problémy, chodievala som sa na neho pozerať do divadla. Milan o tom nevedel. Lebo on je taký strieborný, na javisku sa vždy trblieta, čo sa mi vždy veľmi páčilo,“ rozhovorila sa neskôr Magda, ktorej nevyčerpateľná pozitívna energia manžela vždy udivovala. Ba čo viac, občas mala bývalá politička dojem, že ho privádza do šialenstva. „Moja žena, keď sa ráno prebudí, tak sa hneď usmieva. Má skrátka dobrú náladu, absolútne bez príčiny. A tak to je stále. Mne sa zdá, že by som mal prebrať ten jej pocit, ale nejako to nejde,“ hodnotil Lasica vo vzácnych chvíľach svoju manželku. Jediná partnerská kríza, o ktorej sa vie, súvisela s pracovnými odchodmi Magdy Vášáryovej z domu. Keď sa stala veľvyslankyňou v Rakúsku a neskôr v Poľsku, humorista sa odmietal vzdať života v Bratislave. „Myslím si, že moju kariéru znášal zle. Dosť svojím spôsobom protestoval. To znamená, že keď prišiel za mnou do Viedne, zotrval celý víkend v pyžame a podobne. A len raz ma bol pozrieť vo Varšave. Mám pocit, že sa aj tajne usiloval, aby som sa nejakým spôsobom vrátila k hraniu,“ priznala Vášáryová.
Sám by to nezvládol
Aj keď bol Milan Lasica veľmi aktívny a pôsobil vitálne, v posledných rokoch ho okrem cukrovky potrápili ďalšie zdravotné problémy. V roku 2015 ho previezli do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde mu voperovali trojitý bajpas. O dva roky neskôr sa podrobil operácii hrubého čreva. Ľubo Roman, ktorý je od Lasicu o štyri roky mladší, si nevie predstaviť, že by zvládal také vysoké pracovné nasadenie ako nebohý herec. „Čudoval som sa, že pri jeho zdravotnom stave ešte vládal toľko robiť. Lebo aj tie debaty, ktoré mal s Vacvalovou, sú námaha, či chcete, alebo nie. A ešte spieval a viedol divadlo, teda nie celkom, ale držal ho nad vodou. Mal toho dosť a pri jeho zdravotných ťažkostiach by som to ja určite nezvládol,“ skonštatoval kolega.
GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>
Zamyslel sa tiež nad bájnou smrťou na javisku, v štýle veľkého Moliéra. „Medzi hercami sa hovorí, že toľko budem hrať, až umriem na javisku. I keď všetci hovoria, že to je taká krásna smrť, smrť nie je krásna. Skôr sa zamýšľam, či by pre mňa nebolo krajšie držať niekoho blízkeho za ruku, ako umrieť na javisku. A hlavne, podľa mňa si to Milan ani nestihol uvedomiť, aj keď javisko miloval. No, hlavne nech už odpočíva v pokoji,“ uzavrel Ľubo Roman.
