Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Victor Ibara (25) v nemocničnom seriáli Druhá šanca stvárňuje medika Gabriela, no medikom je aj v civilnom živote. Hoci si na televíznej obrazovke získal nemalú popularitu, tvrdí, že herectvo je pre neho len príjemným výstrelkom. Pre tmavú pleť, ktorú zdedil po otcovi, pôsobí exoticky, no prízvukuje, že je Slovák ako repa.

Detstvo prežil s&nbsp;tromi súrodencami pri jazerách alebo na&nbsp;basketbalovom ihrisku v&nbsp;Senci. Domov tam Ibarovci našli po&nbsp;tom, čo Victorov otec prišiel v&nbsp;roku 1983 na&nbsp;Slovensko z&nbsp;konžského mesta Brazzaville a&nbsp;založil si u&nbsp;nás rodinu s&nbsp;mladou zdravotnou sestrou Máriou. Aj keď dodnes zažívajú prejavy rasizmu či ponižovania, nikdy im nenapadlo odsťahovať sa. „Rasizmus je všade na&nbsp;svete. Treba si dávať pozor. Je napríklad vylúčené, aby som v&nbsp;noci cestoval električkou. Vždy si pre istotu zavolám taxík,“ priznal Ibara mladší obavy o&nbsp;svoju bezpečnosť.

Tmavšia pleť je pre Victora Ibaru výhodou aj prekliatím. Ataky s&nbsp;rasistickým podtónom mu kompenzujú zaujímavé pracovné ponuky. Ako exotický zjav ho Dominika Mirgová ako sedemnásťročného obsadila do&nbsp;svojho videoklipu, pochváliť sa môže menšou postavou v&nbsp;hre Slovenského národného divadla s&nbsp;názvom Štvorec aj modelingovou kariérou. Najväčšiu mediálnu slávu si však získal v&nbsp;seriáli Druhá šanca. „Vnímam, že ma na&nbsp;ulici spoznávajú, dostávam aj viac správ na&nbsp;sociálne siete. Ale je to len výsledok práce všetkých ľudí v&nbsp;seriáli,“ bagatelizuje svoju súčasnú slávu. „Snažím sa, aby som medzi profíkmi nebol úplne od&nbsp;veci, a&nbsp;nasávam od&nbsp;nich všetko ako špongia. Neraz Janko Koleník alebo aj iní, keď vidia, že by mi niečo uľahčilo prácu, prídu za&nbsp;mnou a&nbsp;poradia mi.”

Aj keď si Victor účinkovanie pred kamerami pochvaľuje a&nbsp;ľudia jeho postavu milujú, herectvo by za&nbsp;medicínu, ktorú študuje, vraj v&nbsp;žiadnom prípade nevymenil. „Vnímam to ako skvelú príležitosť, ale medicína je silnejšia. Pre mňa je vyslovene radosťou zo života a&nbsp;cestou, ktorá ma baví. A, ako sa hovorí, práca prestáva byť prácou, keď ju milujeme. Je to aj môj prípad,“ vyznáva sa.

Lásku k&nbsp;lekárskemu prostrediu zdedil Victor Ibara po&nbsp;otcovi, ktorý sa z&nbsp;Konga presunul na&nbsp;Slovensko, aby tu vyštudoval medicínu. Stalo sa tak ešte počas hlbokého socializmu. „Najprv v&nbsp;Afrike študoval prírodné vedy. Môj dedo bol na&nbsp;neho veľmi tvrdý, chcel, aby sa vzdelával. Keď som sa otca raz pýtal, od&nbsp;čoho má jazvu na&nbsp;ruke, povedal mi, že raz po&nbsp;škole chcel ísť s&nbsp;kamarátmi na&nbsp;babete von, no nechceli mu to dovoliť, tak od&nbsp;jedu rozbil fľašu.“

Keď Ibara starší dostal ponuku vycestovať do&nbsp;vtedy ešte československej Bratislavy, chopil sa šance. „Mal veľkú motiváciu niečo dokázať, chcel sa do&nbsp;svojej dediny vrátiť ako vzdelaný doktor,“ vysvetľuje Victor a&nbsp;poukazuje na&nbsp;zaujímavú paralelu so seriálom. „Príbeh môjho otca korešponduje s&nbsp;príbehom seriálového Gabriela, pretože aj on uvažuje, či má po&nbsp;škole odísť späť do&nbsp;Afriky. Na&nbsp;štúdiá sa mu totiž vyzbierala celá dedina. U&nbsp;môjho otca to nebola dedina, ale veľká túžba jeho otca. Chcel jemu, sebe aj ľuďom v&nbsp;Kongu dokázať, že na&nbsp;to má.“

Situácia sa vyvinula napokon tak, že Ibara starší sa po&nbsp;získaní červeného diplomu už domov natrvalo nevrátil. Zamiloval sa do&nbsp;krásnej zdravotnej sestričky a&nbsp;usadil sa na&nbsp;Slovensku. Dnes je z&nbsp;neho vychýrený špecialista na&nbsp;nefrológiu, známy aj príjemne žoviálnou povahou. Pacientky by sa asi zhodli aj v&nbsp;tom, že medzi slovenskými mužmi je málo takých džentlmenov ako on. „Otec má ľudí rád a&nbsp;ordinuje aj smiechom a&nbsp;s&nbsp;charizmou. Hovorí, že keď on niekomu pomôže, verí, že sa mu to v&nbsp;dobrom vráti. Špeciálne sa teší, keď za&nbsp;ním do&nbsp;ordinácie príde niekto z&nbsp;Blatného, susednej dediny, odkiaľ pochádza moja mamina a&nbsp;kde istý čas spolu žili,“ prezrádza jeho syn.

Victorovi rodičia sa po&nbsp;svadbe pôvodne usadili v&nbsp;Bratislave. Po&nbsp;čase usúdili, že je to pre nich príliš nebezpečné mesto. „Keď raz išiel otec von s&nbsp;mojím starším bratom, došlo k&nbsp;istej udalosti, po&nbsp;ktorej vyhlásil, že je najvyšší čas presťahovať sa do&nbsp;menšieho mesta. Chcel pre nás čo najväčší pokoj a&nbsp;bezpečie. Odvtedy bývame v&nbsp;Senci a&nbsp;je nám tu super,“ tvrdí.

Rodičia sú mu obrovským vzorom aj pre rodinnú súdržnosť. Victor má staršieho brata Mateja, mladšieho Romana a&nbsp;najmladšiu sestru Máriu. Pri náročnom otcovi, ktorý pokračuje v&nbsp;rodinnej tradícii a&nbsp;vyžaduje od&nbsp;detí maximum, to jednoduché nemali. „Veľmi si navzájom pomáhame. Mamina, aby sa o&nbsp;nás čo najlepšie postarala, bola dvanásť rokov na&nbsp;materskej dovolenke. Dnes pracuje ako vychovávateľka v&nbsp;školskej družine.“

Lekárske prostredie fascinovalo Victora už v&nbsp;detstve, keď sa ako malý premával po&nbsp;chodbách „otcovej“ nemocnice. Napokon však odišiel do&nbsp;Dánska, kde študoval grafický dizajn. „Keď som tam končil bakalára, po&nbsp;úraze ma hospitalizovali v&nbsp;nemocnici. Telefonoval som mame, že sa o&nbsp;mňa stará jeden fantastický lekár. Sám sebe som si povedal, že by som mohol byť pokojne ako on. Vrátilo ma to k&nbsp;detskému snu stať sa doktorom. Mama ma podporila, no domov som sa vrátil až po&nbsp;tom, čo som si tam prešiel celú biológiu. Keď som otcovi prezradil svoj zámer ísť na&nbsp;medicínu, bol šťastný-prešťastný,“ vracia sa jeho syn v&nbsp;spomienkach.

Až s&nbsp;odstupom času zistil, ako veľmi otec túžil, aby ho nasledoval. „Osobne mi to nikdy nepovedal, podporoval ma aj v&nbsp;dizajne. Dozvedal som sa to až neskôr od&nbsp;známych. Napríklad čašníčka v&nbsp;jeho obľúbenej kaviarni mi povedala, že vždy smutne konštatoval, že Victorko nebude lekárom,“ hovorí.

Victor vyrastal v&nbsp;slovenskej kultúre a&nbsp;prostredí, no veľmi blízko má aj k&nbsp;rodine zo strany otca, s&nbsp;ktorou je pravidelne v&nbsp;kontakte. „Mám tam tety aj uja, práve dnes sme si písali a&nbsp;posielali nejaké fotky,“ hovorí. Osobne navštívil Afriku len raz. „Mal som asi trinásť rokov, keď ma tam otec vzal zoznámiť sa a&nbsp;zároveň rozlúčiť so starým otcom, pretože mal rakovinu prostaty. Boli to pekné tri týždne. Až na&nbsp;posledný deň, keď som vedel, že starého otca vidím poslednýkrát v&nbsp;živote. Keď sme odchádzali, z&nbsp;auta som trikrát vyskočil, aby som s&nbsp;ním ešte chvíľu bol.“

Pre dobrosrdečnú povahu Ibarovcov nemajú v&nbsp;bezprostrednom okolí nepriateľov, no pre tmavú pokožku nie sú nikde priehladnuteľní. „Najhoršie ataky prežíval kedysi otec. Keď ho mama priviedla do&nbsp;malej dediny, ľudia nevedeli, čo si majú myslieť. Komentáre neboli najpozitívnejšie. Jeho začiatky boli veľmi ťažké, ľudia v&nbsp;socializme na&nbsp;niečo také ešte neboli pripravení. Dnes ho, naopak, všetci v&nbsp;dedine majú radi. A&nbsp;nielen najbližší susedia,“ hovorí.

Jednoduché to pre inakosť nemali ani deti Ibarovcov. Victor sa rokmi naučil rasizmus ospravedlňovať a&nbsp;nazývať ho mininepochopeniami. „Rasizmus je veľmi tvrdé slovo, ale je pravda, že v&nbsp;detstve, keď sme išli zo školy na&nbsp;prechádzku, nikto sa so mnou nechcel držať za&nbsp;ruku, tak som išiel sám. Poviete si, že to je také detské, ale ono toho bolo viac. Kamienok za&nbsp;kamienkom spravili veľkú kopu,“ hovorí.

Z pamäti sa mu vynára zážitok mladšej sestry Márie, ktorá sa ako dieťa prechádzala v škole po chodbe. „Zrazu sa otvorili dvere, niekto zakričal: ,Negerka,‘ a&nbsp;vzápätí zabuchol. Riešila to plačom a&nbsp;nechcela chodiť do&nbsp;školy. Našťastie bol vtedy na&nbsp;základnej aj môj mladší brat, tak nad ňou rozprestrel ochranné krídla,“ spomína Victor aj dnes s&nbsp;trpkosťou.

Vzápätí vyťahuje zážitok zo súčasnosti. „Keď som s&nbsp;modelkou Terezkou Bizikovou fotil svadobné šaty, prišli mi dve anonymné správy. Vraj, čo si to dovoľujem fotiť sa so slovenskými ženami a&nbsp;mám ísť domov. Ono sa to deje a&nbsp;bude diať stále. Nie je to tragické ako kedysi, no aj tak sa snažím vyhýbať situáciám, pri ktorých by sa mohlo stať niečo nepríjemné. Určite sa v&nbsp;noci netúlam po&nbsp;baroch ani diskotékach.“

Podľa Victora Ibaru sa nevšedné prejavy netýkajú len Slovenska. „Keď som v&nbsp;Dánsku študoval na&nbsp;medzinárodnej škole, prvá otázka učiteľa bola, odkiaľ pochádzajú moji rodičia. Takisto riešil, že v&nbsp;triede plnej belochov má mulata,“ hovorí a&nbsp;pozornosť upriamuje aj na&nbsp;krajiny, ktoré o&nbsp;sebe hlásajú, že sú liberálne. „Konflikt belosi verzus černosi v&nbsp;Amerike prechádza v&nbsp;niektorých bodoch až do&nbsp;agresie. Francúzi zas neriešia rasu, ale svoj nacionalizmus. Človek túži, potrebuje byť na&nbsp;niečo hrdý a&nbsp;mať niečo svoje. Keď to dosiahne, nechce do&nbsp;toho pustiť nič iné, a&nbsp;keď áno, tak len veľmi ťažko. Ak vôbec,“ pripomína vysoký nezadaný herec a&nbsp;medik.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/magnet-pre-slovenky-tento-chlap-lezi-nasim-muzom-zaludku-pisu-mu-nema-fotit-ich" target="_blank" rel="noopener">FOTO Victora Ibaru z modelingovej kariéry v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Partnerku v&nbsp;súčasnosti nemá pre zaneprázdnenosť, no keby vraj stretol peknú a&nbsp;milú brunetu, vraj by si dal povedať. „Ale nepohrdol by som ani blondínkou,“ odkázal prípadným nápadníčkam.

Magnet pre Slovenky: Tento chlap leží našim mužom v žalúdku. Píšu mu, že sa nemá fotiť s ich...

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Magnet pre Slovenky: Tento chlap leží našim mužom v žalúdku. Píšu mu, že sa nemá fotiť s ich...

Erik Kollárik

Súvisiace články

Zúfalá Nora Kabrheľová: Jej Šáriku dohrýzli vlčiaci. „Práve čakám políciu, pomstím ju,“ tvrdí

Adam Pavlovčin zo SuperStar o svojej gay orientácii a biologickom otcovi: Môj ocino je inde

Gottov bubeník Jan Žižka a milenec Gottovej a Gombitovej v umelom spánku: Očkovací problém!

Odhalenie: Dcéra milionára z Bonaparte plánovala porno video a jej otec? Kšefty s Bašternákom!

Finančná zbierka pre Mariana Kotlebu: Neuveríte, za čo dostane tisíce eur. Totálny výsmech!

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás