O svoj život máme v Iraku obavu permanentne, na fronte sme jediní bieli cudzinci, môžeme sa spoľahnúť len na seba. Strach tam je každý deň, každú minútu, každú sekundu. Sú tam budovy, do ktorých nevstupujeme z dôvodu umiestnených nastražených výbušných systémov, - vysvetľuje Matej (26) a Oliver (26), ktorí sa rozhodli ako zdravotníci pomáhať na frontových líniách v Iraku.

Zdemolované mesto: Za fanatikmi z Islamského štátu ostávajú mŕtvi a zničené budovy.
Zdemolované mesto: Za fanatikmi z Islamského štátu ostávajú mŕtvi a zničené budovy.
Zdroj: OZ AEM

Zdemolované mesto: Za fanatikmi z IS zostávajú mŕtvi aj zdemolované budovy. Foto: OZ AEM

Pred tým, ako odišli do krajiny zmietanej vojnou, pracovali pre Záchrannú zdravotnú službu v Bratislave. Pri odchode do vojnového pásma Kurdistanu za sebou zanechali svoje rodiny a život na Slovensku.

Frustrácia zo systému

Na Slovensku slúžili bez prestávok dlhé hodiny, víkendy, sviatky. Pracovali na jednej z najvyťaženejších staníc, kde sa denne stretávali so smrťou, ale aj s laxnosťou a so zneužívaním zdravotného systému zo strany pacientov.

Zákopová vojna: Pozemné boje sú v Kurdistane na dennom poriadku.
Zákopová vojna: Pozemné boje sú v Kurdistane na dennom poriadku.
Zdroj: OZ AEM

Zákopová vojna: Pozemné bje sú v Kurdistane na dennom poriadku. Foto: OZ AEM

„Raz nám zavolala pani, že jej je nevoľno. Na výjazde sme zistili, že stála na parkovisku pred ružinovskou nemocnicou a vedela, že po príchode sanitky bude mať na centrálnom príjme prednosť,“ spomína Matej. To všetko za šesťsto eur mesačne.

Slovenský zdravotnícky systém podľa ich slov nefunguje tak, ako by mal. „Sú tam systémové problémy od samotnej záchranky cez operačné stredisko až po urgentné príjmy a zdravotné poisťovne,“ hovorí Oliver. To, že v každej sanitke musí na výjazd chodiť lekár, je podľa mladých zdravotníkov prežitok komunizmu. Na Západe to už tak nefunguje.

Znechutení zle fungujúcim zdravotníckym systémom popri práci založili občianske združenie Akadémia urgentnej medicíny - Academy of Emergency Medicine -, aby zvyšovali zdravotné povedomie občanov. Zastrešovali športové a kultúrne podujatia, organizovali prednášky a kurzy, kde vzdelávali v oblasti prvej pomoci.

Bytostne si však uvedomovali, že sú na svete miesta, kde ľudia potrebujú pomoc akútnejšie. Tak to bolo, aj keď vypukol rusko-ukrajinský konflikt na Kryme. Oficiálnou cestou kontaktovali ukrajinskú stranu s ponukou pomoci. Chceli trénovať a školiť zdravotníkov, ktorí pomáhali priamo v konfliktných zónach. Tamojšia vláda ich ponuku odmietla.

Praktická výučba: Civilisti a vojaci sa od slovenských zdravotníkov učia, ako podať prvú pomoc.
Praktická výučba: Civilisti a vojaci sa od slovenských zdravotníkov učia, ako podať prvú pomoc.
Zdroj: OZ AEM

Praktická výučba: Civilisti a vojaci sa od slovenských zdravotníkov učia, ako správne podať prvú pomoc. Foto: OZ AEM

Zdôraznila však, že je veľmi vďačná za ponúkanú pomoc, pretože mnohí Česi a Slováci sa pridali na stranu proruských separatistov.

Polievka z detí

Zdravotníci s adekvátnym vzdelaním a dlhoročnou praxou založili občianske združenie aj preto, lebo chcú poskytovať pomoc tam, kde ju ľudia skutočne potrebujú. Za svoje momentálne pôsobisko si vybrali jednu z najnebezpečnejších vojnových oblastí na svete, iracký Kurdistan, čo je autonómny región Kurdov, na ktorých od roku 2014 aktívne útočí hnutie Islamský štát (ISIS).

Pôsobia aj v Sinjare, niekoľkostotisícovom meste, ktoré fanatici z Islamského štátu vyhladili. V meste zostalo tristo civilistov a niekoľkotisíc vojakov, ktorí oblasť bránia. Zničená metropola, kde islamskí teroristi uplatnili stratégiu „spálenej zeme“, sa zmenila na jednu veľkú vojenskú základňu s nedostatkom pitnej vody, jedla, základnej zdravotnej starostlivosti a vybavenia.

Obyvatelia mesta, teda tí, ktorí prežili, sa skrývajú vysoko v horách alebo v utečeneckých táboroch. Smrť tam cítiť na každom kroku a takmer z každého človeka. „V súčasnej situácii ide o pozičnú vojnu. Pôsobíme priamo na frontoch, na slnku je občas viac ako 50 stupňov, spíme na strechách a v zákopoch zasypaní pieskom a prachom,“ hovorí Oliver. Spolu s Matejom si teraz na niekoľko dní odskočili do Bratislavy.

Masový hrob.
Masový hrob.
Zdroj: OZ AEM

Masový hrob. Foto: OZ AEM

Ako dodáva, žalúdočné problémy a hnačky sú v Iraku samozrejmé. Ale zďaleka to nie je to najhoršie. Dejú sa tam veci, ktoré si ľudia na pokojnom Slovensku sotva dokážu predstaviť. „Stretol som sa s mužom, ktorý nám ukazoval fotku svojej netere. Povedal nám, že k nim domov v noci vpadli ozbrojenci, zabili mu matku a malú neter rozkrájali a uvarili z nej polievku. Pozostalú rodinu prinútili zjesť ju,“ prehovoril Matej o osudoch tamojších vojakov.

Jednou z taktík Islamského štátu bolo dokonca využívanie detí ako živých bômb, ktoré posielali na kurdské pozície. Ich telá následne roztrhal výbuch alebo ich vojaci v strachu o svoj život a so slzami v očiach boli nútení zabiť.

Pozitívne i negatívne

Okrem silných ľudských príbehov, s ktorými sa stretávajú, prežívajú zdravotníci vojnovú atmosféru naplno. Pracujú vo fyzicky aj psychicky náročných podmienkach. Ale práca je práca.

„Nemôžem sa v strede frontu rozplakať a rezignovať, keď mi pod rukami umiera človek. Filtrujeme sa až večer, keď je po všetkom. Veľmi nám pomáha rozprávať sa o veciach a zážitkoch, dostať to zo seba von. Aby sme mohli na ďalší deň vstať a opäť pracovať,“ hovorí Oliver. Keď sa nebojuje, na vojenských základniach a pozíciách vládne pomerne dobrá nálada.

Všetci spolu nažívajú, stretávajú sa pri jedle, alkohol a drogy však medzi vojakmi nenájdete. „Je to určite aj preto, že sú ortodoxní moslimovia. Ale všetci si tak rodinne nažívajú. Keď však zavelí veliteľ, v sekunde sú v pozore. Pivo v ruke by im neprešlo,“ približujú prostredie, v ktorom sú každý deň. Asi najsilnejší emotívny moment doteraz bol, keď priniesli ľuďom ukrytým v horách jedlo a deťom hračky, ktoré vyzbierali vďaka internetovej zbierke na Slovensku.

„Podával som deťom nejaké pečivo. Začali plakať. To ma naozaj dostalo,“ vraví Matej. Z vlastného presvedčenia: Záchranári zo Slovenska pracujú v oblasti, ktorá je považovaná za frontové vojnové pásmo. Počas ofenzív a bojov sa presúvajú s frontovou líniou a poskytujú neodkladnú prednemocničnú starostlivosť zraneným civilistom a vojakom.

Deti v horách: Rodiny, ktoré unikli pred ISIS, sa skrývajú ďaleko za mestom alebo v utečeneckých táboroch.
Deti v horách: Rodiny, ktoré unikli pred ISIS, sa skrývajú ďaleko za mestom alebo v utečeneckých táboroch.
Zdroj: OZ AEM

Deti v horách: Rodiny, ktoré unikli pred IS sa skrývajú ďaleko za mestom alebo v utečeneckých táboroch. Foto: OZ AEM

Práve s týmto je v oblasti, kde Kurdi musia dennodenne čeliť útokom, najväčší problém. „Ostatné mimovládne zdravotnícke zložky zo sveta nechcú pomáhať vojakom. Dokonca ani Lekári bez hraníc. Vládne taký vnútorný stereotyp, že keby pomohli zraneným vojakom z jednej alebo z druhej strany, automaticky by ich spájali s bojujúcimi militantnými skupinami a so stranami ozbrojeného konfliktu,“ hovorí Matej, ktorý bol svedkom toho, že pod nohami lekára krvácal zranený vojak.

Zdravotník mu práve pre tieto domnienky nepomohol. V Iraku pôsobia chlapci s troma Američanmi, s ktorými organizujú prednášky a školenia pre všetkých, ktorí sa prihlásia a chcú sa naučiť základné kroky na záchranu života.

Vyškolili desiatky ľudí

Základný výcvik trvá tri dni. Prvý deň preberajú teóriu, ktorú im pomáha tlmočiť prekladateľ. „Dorozumievame sa rukami- nohami, keď sa naučíme zopár slov v ich jazyku, miestni sa z toho tešia. Ale nejaké siahodlhé debaty nie sú bez prekladateľa možné,“ približujú jazykové bariéry. Druhý deň si účastníci kurzu na sebe navzájom skúšajú, ako stabilizovať človeka, ako mu ošetriť zranenia.

Čítajte viac:

Izraelský veľvyslanec na Slovensku: Nezavrite sa doma kvôli terorizmu. Treba ži

„Nejde ani tak o tie pomôcky, aj prvá pomoc je dosť improvizovaná. Ľudia chcú vedieť, ako zastaviť krvácanie kusom látky či opaskom, so zdravotníckym odborným materiálom je to tam veľmi zlé,“ rozhovoril sa Matej. V oblasti majú dostupné aj sanitky a iné zariadenia, ktoré im poskytli vládne zložky a neziskové organizácie, ich prístrojové vybavenie však môžu používať len sporadicky, keďže tam nie je elektrina a batérie nemožno dobíjať.

Tretí deň školenia sa simulujú rôzne modelové situácie ako oheň, dym, výbuch, krik či streľba, aby naučili vojakov a civilistov reagovať a pracovať pod stresom. Na výcviku sa zúčastňujú maximálne 15-20-členné skupiny, aby sa im zdravotníci mohli osobitne venovať a každý si všetko vyskúšal.

Čítajte viac:

Zverstvá v Islamskom štáte: Popravy sú verejné, homosexuálov zhadzujú z budov

„Neseparujeme ideologicky, koho naučíme poskytovať prvú pomoc. Je nám jedno, či sú to moslimovia, jezídi, kresťania, vojaci. Za tie týždne, ktoré sme doteraz v Iraku strávili, sme vyškolili okolo sto ľudí,“ hovorí Matej.

Problémové peniaze

Chlapci hradia všetky náklady z peňazí, ktoré zarobili ako občianske združenie na Slovensku a z vlastných úspor. „Tešíme sa z každej podpory, ale ľudí na Slovensku veľmi nezaujímajú veci, ktoré sa dejú inde vo svete. Pustia si večer sentimentálny seriál a idú pokojne spať. Je im jedno, že niekde bojujú muži aj za to, aby sme my na Slovensku mohli chodiť pokojne na kávu či s deťmi na ihrisko. Keby nebolo Kurdov a ostatných silových zložiek, bojovníci ISIS by už teraz boli niekde v Bulharsku. Je to dobre organizovaná skupina, ktorá má aj slaboduchých krvilačných zabijakov, ale aj veľmi múdrych, organizačne schopných vodcov. Týka sa to celého sveta, čo sa deje na Blízkom východe. Je to smutné, ale Európanom je jedno, že sú v nejakom Kurdistane masové hroby, že tu boli genocídy a boje sú na dennom poriadku. Tu sú ľudia, ktorým treba skutočne pomôcť,“ zhodujú sa mladí zdravotníci.

Ich cieľom je v Kurdistane vybudovať mobilný výcvikový a zdravotnícky tím, ten by vykonával zdravotný výcvik a počas ofenzív poskytoval neodkladnú prednemocničnú starostlivosť bezprostredne po zranení a transportovali by zranených do nemocníc či iných zdravotníckych zariadení. Na jednej strane to je reálny sen, na druhej to záleží na finančných prostriedkoch, ktoré sú obmedzené.

Keď sa vracajú na Slovensko a pokračujú so svojím občianskym združením s prednáškami a kurzmi, snažia sa aplikovať skúsenosti z vojnových oblastí. Prakticky a modelovo vyučovať prvú pomoc, nielen štýlom, ako si to pamätáme z autoškôl či rýchlokurzov zo základnej školy.