Vyštudovala Fakultu masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Začínala písaním o slovenskom futbale, postupne prešla na šoubiznisové témy, ktorým sa venuje takmer dvadsať rokov.

Alena Kvasnicová

<h3>Aké je byť dcérou Borisa Kollára?</h3>
<p>„Je to môj otec a&nbsp;ja ho ľúbim. Ľúbim ho takého, aký je. Nemám typickú rodinu a&nbsp;typický život, ale je to jeho rozhodnutie, ja asi takú veľkú rodinu mať nikdy nebudem. Vnímam to úplne v&nbsp;pohode. Keď sa vie o&nbsp;deti postarať a&nbsp;zariadiť im pekný život, nech si robí, čo chce.“</p>
<h3>Nikdy vás nezamrzelo, keď ste sa dozvedeli z&nbsp;novín, že do&nbsp;rodiny pribudne ďalší súrodenec?</h3>
<p>„Nie, vôbec. Beriem to tak, že keď ma niekto naštve, budem mať okolo seba veľa súrodencov.“</p>
<h3>Poznáte sa so všetkými sestrami aj bratmi?</h3>
<p>„Poznám. Videla som ich všetkých, ale nestretávame sa so všetkými pravidelne, pretože niektoré deti sú ešte malé. A nemám ani toľko času. Ale keď máme rodinnú akciu, samozrejme, že ich vidím. Najlepší vzťah mám s&nbsp;Ester (dcéra Petry Krištúf­kovej - pozn. red.), pretože s&nbsp;ňou trávim dosť veľa času.“</p>
<h3>Zažili ste v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vašou rodinou od&nbsp;spolužiakov či okolia nejaké posmešky?</h3>
<p>„Nezažila, lebo mám normálnych spolužiakov. Ja za&nbsp;to predsa nemôžem. Ak sa aj niekto posmieval, nebol to môj kamarát, a&nbsp;to úplne ignorujem a&nbsp;neriešim.“</p>
<h3>Ste veľká rodina. Nie je to náročné na&nbsp;logistiku, aby ste sa toľkí súrodenci zladili, keď sa chcete stretnúť?</h3>
<p>„Ani nie. My starší sa vieme zladiť sami a&nbsp;s&nbsp;mladšími sa vždy oco nejako dohodne, takže to nie je náročné.</p>
<h3>Zmenil sa váš otec v&nbsp;politike?</h3>
<p>„Je taký istý. Jediné, čo som si všimla, že má menej času. To mi je ľúto, aj keď tomu rozumiem, je to jeho robota. Ale napriek tomu sa snaží čas si na&nbsp;nás nájsť.“</p>
<h3>Čo vám najviac na&nbsp;ňom prekáža a&nbsp;naopak?</h3>
<p>„Asi to, že je veľa na&nbsp;telefóne. Najradšej mám na&nbsp;ňom, že je veľmi pozitívny človek s&nbsp;obrovskou charizmou a&nbsp;vždy vie hocikoho rozveseliť, urobiť náladu.“</p>
<h3>Máte iné priezvisko ako otec, prekážalo vám to niekedy?</h3>
<p>„Nie, vôbec mi to nevadí, pretože väčšina ľudí súdi hneď, keď niekto povie meno Kollár. Takže to mám skôr také krytie. Človek ma najskôr spozná, až potom sa dozvie, kto som. Podľa mňa je to takto lepšie.“</p>
<h3>A&nbsp;na&nbsp;koho sa viac podobáte?</h3>
<p>„Joj, výzorom som celý otec, kompletne sa na&nbsp;neho podobám aj z&nbsp;profilu, možno aj najviac z&nbsp;jeho detí. Ale v&nbsp;správaní som viac mamina, asi preto, že som s&nbsp;ňou žila.“</p>
<h3>Už ste dospelá, mnohé deti sa chcú od&nbsp;rodičov osamostatniť. Ako je to s&nbsp;vami?</h3>
<p>„Momentálne som doštudovala strednú školu a&nbsp;stále žijem s&nbsp;maminou a&nbsp;dvomi sestrami, tam mi je najlepšie, zatiaľ. Uvidíme, čo bude, keď nastúpim na&nbsp;vysokú školu.“</p>
<h3>Vyskúšali ste už aj nejakú pracovnú brigádu? Alebo sa skôr spoliehate na&nbsp;vreckové?</h3>
<p>„Vreckové som nikdy nemala. Väčšinou som sa s&nbsp;rodičmi dohodla, keď som niečo potrebovala. Ale brigádovala som pri koňoch ako ošetrovateľka. Zarobila som si vlastné peniaze, aj keď som predvádzala ako modelka alebo som mala fotenie. Chcem dokončiť aj pár obrazov a&nbsp;tie predať. Rada by som urobila vernisáž s&nbsp;dražbou, kde by časť výťažku išla aj na&nbsp;charitu.“</p>
<h3>FOTO v GALÉRII</h3>
<h3>Chýbal vám niekedy v&nbsp;živote ako otec?</h3>
<p>„Určite nie, lebo žil v&nbsp;Bratislave. Hocikedy som chcela, šla som k&nbsp;nemu. Aj teraz sa len tak zoberieme a&nbsp;ideme spolu na&nbsp;obed alebo u&nbsp;neho prespím, mám u&nbsp;neho izbu. Často nás brával na&nbsp;dovolenky. Navyše sa o&nbsp;​mňa staral aj nevlastný otec.“</p>
<p>&nbsp;</p>