Legendárny, všestranný umelec Milan Lasica (†81) zomrel v polovici júla, no stále nie je známe posledné miesto jeho odpočinku. Rýchlo a tajne, bez účasti jeho blízkych priateľov, prebehol už pohreb a s najväčšou pravdepodobnosťou vložia urnu s jeho popolom do zeme v rovnakom štýle. Na akom cintoríne a kedy, jeho rodina stále oficiálne neoznámila. Inokedy výrečná humoristova manželka Magda Vášáryová (73) sa v tejto súvislosti rozhodla nepodávať žiadne informácie. Všetko však nasvedčuje tomu, že Milana Lasicu pochovajú na Ondrejskom cintoríne v absolútnom centre Bratislavy, kde odpočíva množstvo jeho blízkych priateľov vrátane Júliusa Satinského (†61). Jednoduché to však nebude.

Za Julom chodil bez manželky

Tak, ako Emília Vášáryová (79) pochovávala manžela Milana Čorbu (†72) dlhé tri roky, ani jej sestra Magda Vášáryová nechce evidentne nič podceniť. Telo Milana Lasicu je spopolnené už niekoľko týždňov, no hrobové miesto stále nemá. Veľa času trvá návrh a vyhotovenie reprezentatívneho pomníka, jednoduché nie je ani vybavenie hrobového miesta. Zvlášť ak si rodina želá, aby zosnulý odpočíval na pres­tížnom Ondrejskom cintoríne. V prípade Milana Lasicu sa vlastne iná možnosť neponúka, bol by tam v blízkosti blízkych priateľov Júliusa Satinského, Mariá­na Labudu, Stana Dančiaka či Jany Kocianovej. Navyše humorista odmalička až do staroby žil v blízkom okolí - v detstve býval v prvom bratislavskom mrakodrape, zvanom Manderlák, a keď sa ako tínedžer spriatelil so Satinským, na rok sa nasťahoval k nemu do bytu na Dunajskej ulici. Posledné desaťročia žil Milan Lasica v byte na Dostojovského rade, odkiaľ to mal na Ondrejský cintorín len desať minút cesty chôdzou.

Správcovia tohto pietneho miesta nám ešte počas života Milana Lasicu neraz potvrdili, že ho počas „Dušičiek“ zahliadli so sviečkou v ruke pri hrobe priateľov. „Prichádza sem sám, bez manželky,“ povedali nám.

Prijali by ho

Ak sa pán Lasica niekedy s manželkou rozprával o tom, kde by chcel po skončení života skončiť, zrejme si ako starý Bratislavčan vybral práve Ondrejský cintorín z roku 1784, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrob si tu nekúpite za žiadne peniaze sveta, pochovajú vás tu len za mimoriadne zásluhy. Schvaľovací proces trvá týždne a nie je zaručené, že s uspokojivým záverom.

Neuveriteľnú tortúru plnú byrokratických postupov musel podstúpiť aj vdovec po speváčke Jane Kocianovej, Josef Škvařil. „Najprv treba ísť na blumentálsku faru a oznámiť im záujem o hrobové miesto, buď urnové, alebo rakvové. Schváliť ho následne musí arcibiskupská konferencia. Potom treba doložiť na správu cintorínov architektonický návrh pomníka. Ak ho povolia, idete so zriadencom priamo na cintorín, kde vám už ponúknu miesto, ktoré vám vyhovuje,“ prezradil nám Josef Škvařil.

GALÉRIU k článku si pozrite TU >>>

O tom, že by na starobylom cintoríne mal ležať Milan Lasica, zatiaľ nevedia ani zriadenci cintorína. „Prideľovanie hrobových miest je tu čoraz prísnejšie. Ale ešte ich je pár voľných. Označili sme ich červenými kolíkmi v zemi. Milan Lasica bol však taká veľká osobnosť, navyše bytostne spojená s Bratislavou, že schvaľovanie v jeho prípade určite bude len formalitou. Pred pár dňami sme tu pochovávali aj pána profesora onkológie Ivana Kozu. Pozrite, ešte má na hrobe čerstvé kvety,“ upozornili nás zriadenci.