venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Nový šéf rezortu obrany nie je ľuďom zatiaľ veľmi známy. Poznajú ho skôr vojaci, keďže roky nosil uniformu a dopracoval sa až ku generálskej hodnosti. V súkromí je však bežný chlap, ktorý má rád, keď mu manželka navarí obľúbené jedlá.

Päťdesiatsedemročný Peter Gajdoš s manželkou sa stretli počas postgraduálneho štúdia na Vojenskej akadémii M. V. Frunzeho v Moskve. Jelena je o šesť rokov mladšia a pochádza z Moskvy. „Máme spolu dve dcéry, 22-ročnú Patríciu a 18-ročnú Nikolu,“ prezrádza minister. Staršia dcéra študuje na vysokej škole, mladšia končí posledný ročník gymnázia.

Gajdošovci bývajú v Bernolákove vo veľkom rodinnom dome, ktorý zrekonštruovali. Ten je postavený na 214 štvorcových metroch a patrí k nemu záhrada s rozlohou 632 štvorcových metrov a záhradný prístrešok. Podľa listu vlastníctva rekonštrukciu dokončili v apríli minulého roka.

Dcéry Nikola a Patrícia: Ministrovi robia radosť. Foto: archív P.G.

Veľkosť domu asi nie je náhodná. Jelena Gajdošová sa totiž naplno venuje starostlivosti o svoju 76-ročnú mamu. Okrem toho však s manželom radi trávia čas napríklad čítaním. „Je to naša spoločná záľuba, rovnako ako lyžovanie, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. V lete zas radi cestujeme na dovolenky k moru alebo pracujeme v záhradke,“ hovorí minister.

Ako prezrádza, najradšej má, keď mu žena uvarí jeho najobľúbenejšie jedlá. „Boršč a lazane,“ hovorí. Aj on sám rád varí, ale tak klasicky, po chlapsky. Divinový guláš v kotlíku v prírode. Je totiž poľovník. Túto záľubu mu vraj manželka už roky toleruje.

Hoci majú Gajdošovci obrovskú záhradu, chýba v nej strážny pes. Ich rodinný miláčik Winner pred pár rokmi zomrel. Keď manželka Jelena s dcérkami priniesli Winnera domov, mal bernský salašnícky pes tri mesiace a Gajdošovci bývali ešte v trojizbovom byte. „Bol to veľmi zlatý psík, nemohol som ho odmietnuť, pretože, ako sa hovorí, kto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí,“ vraví minister.

Psík sa tak stal ďalším členom rodiny a spoločníkom. „Cestoval s nami aj do Bruselu, keď som tam pôsobil ako vojenský predstaviteľ pri Vojenskom výbore NATO. Žiaľ, tam aj zomrel,“ spomína Gajdoš.

Psík Winner: Manželka Jelena a dcéry postavili Gajdoša pred hotovú vec, keď bernského salašníckeho psa doniesli domov. Foto: archív P.G.

Gajdošovci spolu radi cestujú po Slovensku. Na dovolenky k moru zas chodievajú, tak ako väčšina Slovákov, do Chorvátska. O práci sa však doma nerozprávajú. „Zásadne nie, dodržiavam ochranu utajovaných skutočností,“ tvrdí minister, ktorý s tým má skúsenosti.

Ako vysokopostavený trojhviezdičkový generál s utajovanými informáciami prichádza do styku už dlho. Prakticky hneď po absolvovaní Vojenskej akadémie vo Vyškove sa stal veliteľom roty 8. mechanizovaného pluku v Bratislave a potom už len stúpal po rebríčku vojenských hodností.

V rokoch 1995 až 1998 bol osobným tajomníkom ministra obrany Jána Siteka z SNS. Aj jeho do funkcie nominovala táto strana. Vybral si ho priamo predseda Andrej Danko, ktorý ho poznal z tých čias. Podľa Denníka N má aj pre spoluprácu so Sitekom, aj pre štúdium na vojenskej akadémii v Moskve povesť rusofila. Slovensko vtedy totiž vypadlo z prvej vlny rozširovania NATO a Sitek podpísal petíciu za neutralitu.

Podľa Gajdoša je realita úplne iná a tvrdenie, že je rusofil, striktne odmieta. Počas uvedenia do funkcie pred médiami potvrdil proeurópske a protransatlantické smerovanie Slovenska. Napokon, ako sme už spomínali, v rokoch 2010 až 2013 pôsobil ako zástupca Slovenska pri Vojenskom výbore NATO v Bruseli.

Minister obrany, ktorý pred prijatím funkcie odišiel do civilu, má údajne stále armádne metódy práce. Používa svoj zvučný hlas a aj v obleku pôsobí, akoby mal oblečenú uniformu. Pred pár dňami ukázal, že je ako správny vojak stále vo forme.

Pri návšteve športovcov vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica si vyskúšal súboj v karate, ktoré začal trénovať ešte ako študent Vojenského gymnázia v Banskej Bystrici, kde so spolužiakmi založili oddiel. Bez kimona, iba v obleku a s bojovými rukavicami, dokázal, že nezabudol, ako správne kopať či udierať. Dnes sa však už tomuto japonskému bojovému umeniu nevenuje.