Plus 7 dní

Veľmi rád sa vraciam do bratislavského Pálffyho paláca na výstavu Miroslav Cipár Maľba, - priznal nedávno pre náš týždenník mecenáš umenia a významný zberateľ Jan Kukal.

Ostrieľaný manažér Kukal, ktorý spolupracoval na viac ako tridsiatich výstavách na Slovensku, v Česku, ale aj v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku, vraví: „Cipárova Maľba patrí k mojim najobľúbenejším. Som rád, že som sa mohol podieľať aj na jej realizácii. Aj preto, že pána Cipára mám rád nielen ako maliara. Viete, u neho totiž presne platí - aký je človek, taká je aj jeho tvorba. A on je človek úžasný!“ konštatuje s neskrývaným obdivom Kukal, ktorý unikátnu prehliadku Cipárových malieb pripravil spolu s kurátorom Ivanom Jančárom.

Významnou mierou sa na organizácii tohto podujatia podieľalo vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, ktorej, mimochodom, patria viaceré zapožičané Cipárove diela, a Nadácia Orange.

Kukalova spokojnosť a hrdosť sú namieste. Exkluzívna výstava vyše stovky malieb významného slovenského výtvarníka, jedného z našich najvšestrannejších výtvarných umelcov vôbec, je totiž naozaj skutočnou lahôdkou.

Nielen preto, že mnohé z Cipárových diel sú verejne vystavené prvý raz - zo svojich zbierok ich Galérii mesta Bratislavy na túto príležitosť zapožičali súkromní zberatelia -, ale aj preto, že po prvý raz sa maliarska tvorba Miroslava Cipára predstavuje v takom veľkom rozsahu.

Na tomto mieste treba podotknúť, že napriek monumentálnosti nemôže byť ani reči o únave z veľkého počtu vystavených diel. Miroslav Cipár má totiž jednu ohromnú prednosť - jeho diela sú také rôznorodé, že máte pocit, akoby ste neboli na výstave jedného, ale najmenej piatich výtvarníkov.

Potvrdzuje to aj pôvabná historka. „Nedávno sme mali na návšteve dobrého známeho z Viedne, bankára Kurta Prosenbauera, ktorý má veľmi rád výtvarné umenie, a tak som ho zobral aj na Cipárovu výstavu,“ rozpráva Jan Kukal.

„Keď sme si ju prezreli, skonštatoval: ,Expozícia je úžasná, ale, vieš, nemám rád kolektívne výstavy!‘ Môj milý Kurt doteraz nepoznal tvorbu žiadneho slovenského výtvarníka, a tak si myslel, že je na nejakej spoločnej výstave viacerých slovenských umelcov. Musel som sa smiať, veľmi ma to pobavilo,“ hovorí zberateľ so smiechom.

„Naozaj ťažko som ho presviedčal, že je to práca len jediného veľmi usilovného maliara,“ hovorí Kukal, podľa ktorého je Cipárov neuveriteľne široký záber „vlastne prehliadkou takmer všetkých výtvarných štýlov konca dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia“. „Nájdete tam abstrakciu, informel, minimalizmus a, samozrejme, lettrizmus, keďže písmo je Cipárovi nesmierne blízke,“ vypočítava.

Nečudo, veď hoci Miroslav Cipár má sedemdesiatosem rokov, maľuje takmer denne - mnohé z jeho obrazov sú pritom veľkorozmerné - a je nesmierne plodný. „Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre,“ prezradil sám autor v rozhovore pre magazín Šarm.

Ako dodal, pravidelne „maľuje“ dokonca aj v noci. „Moja žena sa vždy zabáva, keď jej ráno hovorím, že som oťapený, lebo som v noci asi tri hodiny maľoval - ale so zavretými očami,“ smeje sa sympatický výtvarník, ktorý tvrdí, že jeho najlepšie veci ešte len prídu.

Vráťme sa však ešte do útulnej kaviarničky na prízemí Pálffyho paláca, k Janovi Kukalovi a jeho prominentnému kamarátovi. „Keď sme tam debatovali o tom, čo sme práve videli, môj hosť sa ma - stále ešte nedôverčivo - spýtal: ,Dobre teda, a koľko má ten výtvarný multitalent asistentov?‘ A tak som mu porozprával o neveľkom, ale útulnom ateliéri v Horskom parku v Bratislave, kde všetky Cipárove diela s neuveriteľným fyzickým a duševným nasadením vznikajú,“ opisuje Kukal.

„A to ste mali vidieť ten údiv, keď som mu vysvetlil, že okrem maľovania je Cipár aj svetovo uznávaný ilustrátor, grafik a sochár. Ale musím povedať, že úplne som ho nepresvedčil, že to všetko nie je tímová práca. To teda naozaj nie!“ smeje sa Kukal, ktorý sa so svojím hosťom zhodol na tom, že by bolo skvelé, keby táto výstava dostala túlavé topánky západným smerom do Mníchova. Alebo ešte ďalej. Až do 2. marca si ju však môžu všetci milovníci umenia prezrieť v slovenskej metropole.

A Miroslav Cipár? Ten už dnes spriada plány na to, ako zmysluplne zaplniť prázdny priestor vo svojom ateliéri. A netají, že aj na to, ako pripraviť veci na ďalšiu výstavu. „Už sa blíži moje jubileum,“ objasní.

Na otázku, či to bude opäť niečo monumentálne, však pokrúti hlavou. „Práve naopak. Tá výstava bude menšia a monotematická. Ba možno až monochromatická,“ prezrádza, no vzápätí jedným dychom dodáva: „Ale neviem, či to tak dopadne. No nevadí, lebo dôležité je iné. Milan Lasica raz pri káve povedal: ,Spokojnosť je predsa len lepšia ako šťastie.‘ Viete, a to je veľmi zaujímavý postreh.

Moja mama mi to hovorievala vždy, keď som prichádzal domov a vzrušený som jej chcel povedať všetko, čo je nové, čo teraz robím, ako sa mi darí, aké mám plány... Ona sa na mňa pozerala, pokyvovala hlavou a napokon povedala - Len buď spokojný. Len buď spokojný. Tak ako ten Lasica. Čiže, nemusíš byť šťastný, buď spokojný. Veď to je dosť.“

V Cipárových obrazoch je vždy niečo pod niečím a niečo za niečím. A vnímavejší cítia, že ešte aj niečo medzi tým - píše vo výpravnej monografii, ktorá vyšla v deň vernisáže výstavy Maľba pod rovnakým názvom a je akýmsi exkluzívnym sprievodcom umelcovej maliarskej tvorby i samotnej expozície, jej autor Ivan Jančár.

Takmer na 270 stranách ponúka prierez Cipárovým umeleckým životom cez text Ivana Jančára, ale predovšetkým maliarskou tvorbou prostredníctvom reprodukcií, z ktorých mnohé - podobne ako na výstave - uvidí verejnosť vôbec po prvý raz. A podobne ako na výstave, i po prezretí knihy budú čitatelia prekvapení, kde sa doteraz tento talentovaný maliar, ktorého mnohé diela pokojne znesú porovnanie s jeho svetovo uznávanými vzormi, skrýval.