Stal sa hviezdou ešte v socialistickom Československu, kde patril k prvým celebritám s nálepkou sexsymbol. „Keď ma raz takto pomenovali aj na titulke jedného časopisu a ja som to významne doma ukázal manželke, zasmiala sa a poslala ma vyniesť smeti,“ prehodil Jan Rosák (74) počas rozhovoru pre PLUS 7 DNÍ.

Moderátor ikonickej televíznej relácie Videostop je vo svojej krajine dodnes veľmi populárny. Nedávno oslávil päťdesiat rokov kariéry, no energie má podľa vlastných slov na rozdávanie. „Pre pracujúcich dôchodcov u nás máme pekné nové slovo ,prdúch‘. Stále aktívne športujem a pracujem, až sa moji vrstovníci čudujú, že ma to ešte baví,“ tvrdí Ján Rosák.

Už aj herec

S päťnásobným víťazom cien TýTý, ktoré sú obdobou našich ocenení OTO, sme sa rozprávali presne v deň štyridsiateho štvrtého výročia jeho svadby s Jiřinou Rosákovou. Hoci by mohli s manželkou už len oddychovať, nerobiť nič by bolo pre moderátora a príležitostného herca, ktorý účinkuje v Divadle Radka Brzobohatého a objavuje sa aj v českých seriáloch, veľmi nepríjemné. Keď bol lockdown a musel sedieť doma, cítil sa nesvoj.

„Nevedel som, do čoho pichnúť. Mal som rozbehnutý život, ktorý sa mi zrazu zúžil na čítanie kníh a sledovanie televízie. Prestal som športovať, natáčať pre televíziu, nehral som divadlo a skončili sa aj zájazdové predstavenia. Teraz sa to začína zlepšovať. Už hrám pravidelne dvakrát do týždňa golf aj tenis a dnes cestujem napríklad na besedu so seniormi,“ vyratúva svoje aktivity.

Najväčší kamarát Žbirka

Suverénne najväčšiu slávu zažil Rosák v televíznom programe Videostop, ktorý vznikol už v roku 1985 a s prestávkami sa vysielal až do roku 2002. Diváci vo finále prežívali obrovské napätie, keď sa súťažilo vtedy o veľmi exkluzívne ceny, napríklad mixér, holiaci strojček alebo dokonca značkový televízor Tesla. „Scenáre mi písala manželka, s ktorou spolupracujem dodnes,“ prezrádza a netají nostalgiu.

„Keď sme pripravovali knihu Baví ma baviť, k päťdesiatim rokom v brandži, objavil som mnoho krásnych fotiek aj z čias Videostopu. Niekoľkokrát som s týmto programom bol aj na Slovensku a bolo to úžasné. Najradšej si spomínam na naše tatranské turné. So spevákom Karlom Zichom, hercom Karlom Fialom, ktorý hral legendárneho Limonádového Joea, a moderátorom Petrom Novotným sme sa ubytovali v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ sme cestovali do rôznych miest. Ale mali sme aj dosť času na bežkovanie na Štrbskom Plese. A ako milovníci slovenskej gastronómie sme vymetali koliby, kde sme si pochutnávali na haluškách,“ spomína.

So smútkom dodáva, že priatelia Zich a Fiala sú po smrti a Novotného kvária veľké zdravotné problémy. „Je mi to tak ľúto. Petr je pritom môj ročník,“ povzdychne si. K jeho najväčším a dlhoročným kamarátom patril aj spevák Miroslav Žbirka. „Stratil som niekoľko priateľov, ťažko sa s tým zmierujem, ale to, čo ma fakt zasiahlo, je smrť Mekyho. To nebol len fantastický spevák, ale aj vynikajúci človek a kamarát. Spoznali sme sa vo futbalovom klube Amfora. Mám s ním jednu príhodu, na ktorú som veľmi pyšný a ktorú mi už nikto nevezme. Raz sme išli spolu do Ostravy na nejaké vystúpenie a celú cestu sme v aute počúvali Beatles. On do toho s nimi začal spievať a ja som mu to pekne kazil. Ale bol som prešťastný, pretože som ho považoval za piateho ,beatla‘. Zážitky nad zážitky,“ pripomína významne.

Päťdesiat pohárov

Hoci sa Rosákove súčasné aktivity neviažu k Slovensku, stále tu má podľa vlastných slov veľa priateľov a fanúšikov. „Jedna z mojich najväčších fanúšičiek je z Banskej Bystrice. Volá sa Hanka Kútiková a je to dokonca kolegyňa, moderátorka. Ni­kdy sme sa nestreli, ale píšeme si. Poslal som jej aj svoju knihu,“ hovorí. K dobru pridáva ďalší zážitok z podniku v centre Bratislavy. „Hrali sme divadlo a po skončení sme išli ešte na kávičku a vínko. Už bola noc, keď sa tam zjavili dvaja urastení mládenci. Prešli okolo nás, zrazu sa jeden z nich vrátil, pozrel sa na mňa zblízka a zvolal: ,Boha jeho, Rosák! Mama zomrie.‘ Povedal mi, že sa volá Juraj Jánošík. Uznal som, že je to dobrý fór. No on vytiahol občiansky preukaz a naozaj sa tak volal. Takže som v Bratislave objavil Juraja Jánošíka. Mám rád takéto zážitky,“ zhrnul.

Rád spomína aj na obdobie, keď sa hrial na výslní absolútnej popularity. „Čo si budeme hovoriť, tie ceny som dostával, keď som mal v televízii populárny program. Videostop, Bingo, Riskuj… Hovoril som si, aké je úžasné byť v jednej kategórii s takými ohromnými ľuďmi ako Oldřich Kaiser, Karel Šíp alebo Bolek Polívka a ešte aj zvíťaziť. V roku 1991 som bol absolútny víťaz, porazil som aj Karla Gotta.“ Nikdy nezabudne ani na zážitkovú cenu, ktorú vtedy získal. „Sponzor mi venoval zájazd na filmový festival do Cannes. Neskôr sa ukázalo, že to bolo len na jeho akciu a aj ubytovanie som mal veľmi skromné. Keby to vyhral Karel, neviem, čo by im na to povedal. Ja som v tom čase bol rád, že môžem niekam vycestovať,“ smeje sa.

Ceny Jan Rosák nezískaval len za moderátorskú prácu. „Nedávno mi vnučka z mojej pracovne zakričala, že tam mám asi päťdesiat pohárov. Vysvetlil som jej, že niektoré sú aj za tenisové turnaje a automobilové preteky,“ podotkne. Honba za adrenalínom za volantom ho však vraj už dávno prešla. „Vybláznil som sa, keď som pretekal. Preto si už teraz nemusím nič dokazovať. Keď okolo mňa svištia pneumatiky rôznych šialencov, ktorí musia byť niekde o päť sekúnd skôr ako ja, len sa usmievam a idem po diaľnici svojich obvyklých stodvadsať,“ hovorí.

Dedo učiteľ

Zvlášť veľký pozor si moderátor dáva, keď má v aute svoje tri vnúčatá. „Jeden z najkrajších pocitov je, keď sedím v obývačke, ozve sa zvonček, otvoria sa dvere a ja počujem: ,Je tu dedo?‘ A už sa mi vrhnú do náručia. Tak toto nemôže nahradiť nič.“ Netají, že svoje vnúčatá vedome rozmaznáva. „Môžem si to dovoliť, pretože sa o ne nestarám každý deň. S manželkou ich dostaneme napríklad na víkend, tak pre ne vymýšľam rôzne šibalstvá. Nedávno sme boli na prechádzke v lese a určovali sme názvy stromov, kvetov, rastlín alebo sme sa učili, kde je sever. Snažíme sa ich vzdelávať zábavným spôsobom. Vnučku som naučil hodiny a teraz sa tým každému chváli. Na Vianoce som im kúpil veľa kníh. Samozrejme, majú rady skôr iPady, ale verím, že si nájdu cestu aj k čítaniu. Keď som bol malý ja, bažil som po knihách.“

Zobral si nadriadenú

V deň, keď sme Jana Rosáka spovedali, si pripomínal výročie svadby, uvedomil si to však až po tom, keď sme sondovali, ako dlho je ženatý. „Dobre, že ste sa spýtali, takmer som zabudol,“ zvolal. S manželkou Jiřinou sa zoznámili v roku 1977 v útrobách Československého rozhlasu v Prahe, kde on pracoval ako hlásateľ a ona bola jeho nadriadenou. Brali sa po trojmesačnej známosti, 2. decembra.

„Bolo to narýchlo, ale nie preto, že by sme čakali dieťa. Mnohí si to mysleli, ale pravda bola iná. Ženil som sa z ťažkých finančných dôvodov a priznávam, zištne. Chceli sme totiž využiť novomanželskú pôžičku, ktorú človek mohol dostať len do dovŕšenia tridsiatich rokov. Neskôr už nie. Tak som sa kvôli tým prachom rýchlo oženil,“ priznal bez okolkov. Ani jeden z nich nemal pocit, že niečo riskuje, pretože svoju lásku považovali za nezničiteľnú. „Vedeli sme, že k sebe patríme a že skôr či neskôr by sme sa aj tak vzali,“ vysvetľuje.

Takto išiel ťas s Janom Rosákom. Viac záberov v GALÉRII

Pred dvadsiatimi rokmi sa z Prahy presťahoval do menšieho mesta Mníšek pod Brdmi, kde majú Rosákovci uprostred prírody veľký dom so záhradou. „Práve teraz sledujem kŕmidlo, ktoré je plné sýkoriek. Teraz priletela sojka, ktorá vyháňa straku. Je to nádherný pohľad. Takúto scenériu tu mám zadarmo. Trochu ako National Geographic,“ uzatvoril naše rozprávanie.

Mohlo by vás zaujímať: