Popíjať začal ako dieťa, už na zá­kladnej škole. Aby ho starší spolužiaci brali. V puberte, ako rovesníci, rebeloval. Chodil na dedinské zábavy, kde kradli zo stolov poháriky. V štrnástich už pil pravidelne. „Začalo sa to ‚poprávkami‘,“spomína kedysi úspešný herec a moderátor Ján Peťko (49), prezývaný Johny. Na vysokej škole už chľastal prvú ligu. Každý deň odbehol do krčmy na rýchle poldeci. V dvadsiatich štyroch absolvoval prvé liečenie.  Nepomohlo ani druhé, ani tretie. Opakovane sa k fľaške vrátil. Pri posteli musela byť vždy pripravená. Trikrát sa pokúsil siahnuť si na život. „Vždy ma niekto vrátil do života. Poslednýkrát som kričal na doktorov, prečo ma zas zachránili. Neskôr som sa im ospravedlnil,“ spomína abstinujúci alkoholik Johny.

Otvorila mu oči

O päť minút dvanásť, keď nad ním už všetci zlomili palicu, si uvedomil, že musí žiť pre svoju desaťročnú dcéru. Aby neostala bez rodiča a celý život ju neprenasledovali reči, akého mala otca stroskotanca. „Stále by jej to podsúvali. Tvoj otec bol ožran,“povzdychol si. Dnes sa snaží pomáhať rovnako chorým. Píše knižky, aby vysvetlil, čo je závislosť. Je to choroba. „Rodičia nechápu, čo sa v hlave ich detí odohráva. Nevedia si rady a idú na to zle. Trestaním. Alebo sa tvária, že sa nič nedeje a prejde to,“konštatuje o štádiu, keď sa všetko začína.

Ďalší problém nastáva, keď sa závislý dostane z problému a nevie, čo ďalej. „Abstinent často nevie zohnať prácu, pritom to je pre nás najväčšia spása. Nikto nás nechce zamestnať, iba komentujú - ten aj tak zase začne chľastať. Ihneď nás vyhodia a odsudzujú. Paradoxne, nie je pre nás nič lepšie, ako byť zamestnaný a nemyslieť na hlúposti. Pracovať a byť pochválený. Ale potom je na scéne taký Braňo z Pereša a ukazuje nás v tom najhoršom svetle. Že sme len povaľači a úplní primitívi. Mňa osobne sa to dotklo,“povzdychol si bývalý umelec.

UČILA HO Božidara Turzonovová mu pokrstila druhý diel knihy.
UČILA HO Božidara Turzonovová mu pokrstila druhý diel knihy.
Zdroj: Archív J.P.

Bezmocní

Johny ako herec mal angažmán v martinskom aj žilinskom divadle. Ako moderátor pôsobil tri roky vo Fun rádiu. S Oľgou Záblackou vysielali prvú erotickú reláciu. Koncert na ležanie. Dnes už by to bol len ľahký odvar, vtedy však mali obrovský úspech. Moderoval aj akcie, plesy, zábavy, ale všetci sa ho postupne zbavovali. „Oľga toľkokrát plakala a prosila ma, aby som prestal, že ma vykopnú. A ja som sľúbil, že prestanem,“ spomína.  Od nikoho si nedal povedať, iba sľuboval a popíjal ďalej. „Do alkoholika môžete hučať, koľko chcete. Plakať, prosiť, kým mu to nedôjde v hlave, nedá si od nikoho povedať. Je to psychická choroba.“V tom podľa neho robia chybu aj rodičia, ktorí už vedia, že ich dieťa má problém. „Nepomôže, keď ho doma zamknú, dajú do polepšovne, nedajú peniaze a vyhrážajú sa. Ten človek to nechápe. Tí, ktorí nám zakazujú alkohol, sú nepriatelia, a tí, ktorí si s nami vypijú, sú kamaráti. Vnímame to opačne.“

Z vlastnej skúsenosti Peťko hovorí, že rodičia sú viac-menej bezmocní. „V prvom rade sa musí povedať všetko otvorene. Čím viac informácií budú mať, tým viac svojmu dieťaťu porozumejú. Inak nemajú šancu. A hlavne to nie je hanba. Schovávajú to, veď čo si pomyslí sused. Ale susedia nie sú slepí,“dopĺňa Johny.  On sám má s rodičmi dlhodobo pošramotené vzťahy a nevychádza s nimi. Najmä preto, že sa v ňom mnohokrát sklamali. Nie sú nadšení ani z toho, že svoje skúsenosti dal na papier a vydal už druhú knižku. „Nepáči sa im to. Predsa len žijú na dedine. Berú to inak, že o nich budú rozprávať. Ale tým, čo robím, chcem iba pomôcť,“vysvetľuje, prečo sa rozhodol na kosť odhaliť svoje súkromie.

Kvalitné liečenie

Dnes sú staré praktiky liečenia chemikáliami v úzadí. Lekári vraj konečne pochopili, že treba pracovať so psychikou, nie priviesť organizmus na pokraj trápenia. „Lieči slovo, nie chémia. Zažil som klasickú antabusovú liečbu. Dali nám to týždeň piť a potom sme si museli vybrať borovičku, víno alebo fľašku piva a vypiť. Nasledovali ťažké stavy. Kŕče, vracanie. Sestrička pri nás sedela s pripraveným kyslíkom. Mysleli si, že strach zo smrti človeka odnaučí piť. Lenže my závislí nemáme strach zo smrti. Kopa ľudí na to, samozrejme, zomrela. Ambulantnú liečbu skoro všetci klamali. Ženy nútili chlapov ráno ísť na kliniku vypiť antabus. Tí doniesli domov pečiatku, že tam boli. Ale predtým si šupli ocot, ktorý antabus eliminoval, a pili ďalej. Opäť som pri tom istom. Je to v hlave.“

V LEOPOLDOVE Väzňom robil besedy.
V LEOPOLDOVE Väzňom robil besedy.
Zdroj: Archív J.P.

Bývalému moderátorovi a hercovi trvalo desiatky rokov, kým sa prepracoval k tomu, že sa chce naozaj vyliečiť. Najprv bol hladinkový alkoholik. Musel každý deň vypiť svoju dávku vína či pálenky, aby fungoval.  Potom bol takzvaný kvartálny. Tri mesiace denne pil dva litre tvrdého alkoholu, až mu skolabovalo telo. Pár mesiacov abstinoval a zas do toho spadol. Trvalo to roky.

Nezabil sa len náhodou

Keď sa zdalo, že už má vyhraté a dvanásť rokov abstinoval, prišla vážna recidíva. „Je to choroba na celý život. Nikdy nemáte vyhraté. Dnes môžem byť v pohode, posedieť pri káve, pôjdem na vlak a treskne mi v hlave. Dám poldecák, ani neviem prečo. Tak sa to stalo naposledy. Mal som pracovný úraz, súdil som sa o dcéru, bolo to ťažké obdobie. Videl som všade popadané ovocie. Nič lepšie mi nenapadlo, ako to ísť vypáliť. Pomyslel som si, že to zakopem a moja dcéra bude mať na svadbu. Ale preskočilo mi. Veď keď už sa s tým toľko trápim, musím ochutnať. A už som sa viezol,“spomína.

Ako alkoholik sa Johny Peťko opäť zacyklil a nevedel nájsť cestu von. Tretíkrát sa rozhodol siahnuť si na život. „Prvýkrát som zapil lieky alkoholom. Našli ma. Potom som si k tomu pustil plyn, aby som to poistil. Zacítili to susedia. Naposledy som sa zamkol v byte a podrezal si žily. Zdalo sa mi ako večnosť, keď som ležal v tej vani... Dostal som chuť na nikotín a vyplazil som sa po cigaretu. Ako som sa vracal do vane, zavadil som o telefónny kábel. Vtedy neboli mobily. Niečo mi blesklo hlavou, že zavolám svojej priateľke a rozlúčim sa. Keďže vedela o predchádzajúcich pokusoch, zalarmovala políciu a hasičov. Chcel som to ukončiť, aby som už svoju rodinu netrápil.“

Kamarátka, manželka herca Ľuba Pavloviča, do neho potom toľko hučala, že sa opäť podujal na liečenie. Tam ho lekárka odpisovala, nedávala mu žiadnu šancu. Paradoxne, práve to ho nakoplo. Dodnes abstinuje. „Je to neustály boj. Beriem aj antidepresíva, lebo sa mi po toľkých rokoch už nevytvára sérotonín. Neviem reálne povedať, či mi pomáhajú, ale beriem ich ako poistku. Chodím pravidelne k psychiatričke. Venujem sa besedám a píšem.“Abstinenčné príznaky a triaška prichádzajú stále, aj keď nepije. Hrozné sú najmä noci. „Mávam ťažké sny ako všetci alkoholici. V tom sne chľastáte, je to úplne reálne. Človek sa zobudí v strašnej panike. Že zlyhal. Tieto stavy prichádzajú aj po rokoch,“ opisuje Johny Peťko celoživotné následky.