Hoci moderátorka Miriam Kalisová (33) pôsobí na obraze stroho, vďaka svojim nápadom a odhodlaniu si vlastnoručne zmenila bývanie. Aj vďaka krízam a ťažšiemu obdobiu, napríklad počas rozvodu s Martinom Šmahelom, v sebe objavila talent, o ktorom dlhé roky netušila. Schopnosť maľovať. A nie sú to len čarbanice, ale hotové diela. „Nechodila som na žiadnu umeleckú školu, som samouk a milujem to.

Maľovanie mi veľmi pomohlo, keď mi bolo psychicky naozaj zle. Keď som mala ťažké obdobie, povedala som si, že s tým musím niečo urobiť, a tak som skúsila maľovať. Aj keby som si len čmárala. Nikdy som nevedela, čo to bude. Potrebovala som zo seba hlavne dostať emócie. Niekedy bolo plátno len čierne, inokedy veselé,“ hovorí moderátorka.

Skrytá umelkyňa

Jeden z prvých obrazov, ktoré pred dvoma rokmi namaľovala, bol ružový. Pod mesiacom sedela víla. „Vtedy som si povedala - Vau, ide z neho pokoj, už som na tom dobre,“ vraví Kalisová a spomenie prípad, ktorý sa naozaj stal. Kamarátke, ktorá nemohla otehotnieť, namaľovala obraz so symbolmi plodnosti a pol roka nato otehotnela.
Keď Miriam začala maľovať, chýbala jej trpezlivosť. Nebola spokojná, kým obraz nebol hotový, preto sedela pred plátnom do rána. „Radšej som bola do piatej hore, ale musela som ho dokončiť.“ Až časom sa naučila maľovať postupne. Aj teraz má dva obrazy rozmaľované. Pokračuje v tom, na ktorý má chuť. A niekedy tvorí jeden obraz aj mesiac, dva.

„Zo začiatku som obrazy schovávala, nech ich nikto nevidí. Trvalo mi dlho, kým som ich niekomu ukázala. Nemala som pocit, že by sa niekomu mohli páčiť, ale potom, keď mi ľudia začali písať, že majú dušu a chcú si moje obrazy dokonca kupovať, a nielen zo Slovenska, nabrala som trošku viac odvahy. Dokonca mi kamarát, akademický maliar, stále hovorí, že raz urobíme výstavu,“nadšene rozpráva Kalisová. Svoje obrazy doma vystavuje, má už vlastnú galériu. Ako však dodáva, nepredáva ich. „Sú to najvzácnejšie, čo doma mám. Veľmi si ich cením a mám k nim silný citový vzťah, lebo nesú moje emócie,“ prekvapuje Miriam, hoci vie relaxovať aj inak ako maľovaním.

„Vždy som sa chcela naučiť štrikovať, a tak štrikujem. Miuška (moderátorkina päťročná dcéra - pozn. red.) sa teší, že bude mať šál. Ale okrem toho po večeroch rada kreslím ceruzkou či píšem básne, ale na to, aby som ich zverejnila, som ešte nenabrala odvahu,“vysvetľuje nám zručná Kalisová, ktorá napriek tomu, že pracuje v televízii, ju nepozerá. „Reálne si nepamätám, kedy naposledy som niečo sledovala. Asi na Vianoce, keď som bola u svojich rodičov. Doma si s Miou maximálne sem-tam pustíme nejaké rozprávky z DVD. Ja reálne, aj keby som chcela, nemám čas. Večer skôr čítam knihu alebo počúvam audioknihu. Alebo maľujem...“

Magický gauč: Na ňom si číta, kreslí. Na stene visia jej obrazy.
Magický gauč: Na ňom si číta, kreslí. Na stene visia jej obrazy.
Zdroj: Archív M.K.

Najdôležitejšia? Kuchyňa

Inak Miriam pracuje, aj keď nie je v televízii. Buď má moderovačky alebo pracovné stretnutia. Zároveň robí na svojej druhej kuchárskej knihe - dookola varí a inšpirácie čerpá aj z knihy, ktorá pochádza z devätnásteho storočia. „Po dvoch rokoch som zase vo variacom kolobehu experimentovania,“ vraví Kalisová. Takú dlhú prestávku si vysvetľuje tým, že si potrebovala oddýchnuť. „Po tom, čo som dokončila prvú knihu, som asi trištvrte roka nebola schopná variť. Bola som úplne vyhorená,“ spomína na únavné, ale zároveň kreatívne obdobie. „Keď Miuška o deviatej večer zaspala, začala som variť a písať, bola som do tretej-štvrtej ráno hore. A takto som nespala asi rok. V kuse som varila, po nociach, cez deň, stále, stále, stále... Každý recept som opakovala aj päťkrát, aby som si bola úplne istá, že som ho opísala správne a gramáže sedia na sto percent. Musela som mať istotu, že ktokoľvek chytí moju knihu, bude vedieť upiecť moje koláče s ľahkosťou. Po dokončení knihy som si povedala dosť, musím si oddýchnuť a po­čkať na moment, keď ma varenie začne opäť baviť.“

Miriam varila a piekla od mala. Mama jej dávala robiť pomocné práce, čo nemala veľmi rada, chcela hneď variť ako dospeláčka. Rovnako ako jej dcéra Mia teraz. Zrejme aj preto je kuchyňa pre ňu najpodstatnejšou miestnosťou v byte. Vraj v byte na život nič iné nepotrebuje - iba obrovský priestor na varenie. „Kuchyňa bola prvá, ktorú som riešila. Ako dvadsaťjedenročná som zariaďovala svoj prvý byt, čiže som nemala skúsenosti, čo kde a ako má byť. Viem, že dnes by som veľa vecí urobila inak, ale aj tak som spokojná. Najdôležitejšia vec v kuchyni bola pre mňa ostrovček.“

A čo tam pripravuje najradšej? „Miuška miluje šúľance s makom a ja slivkové gule,“ vraví Kalisová v kuchyni, ktorú si zariaďovala sama. „Najskôr bola čierna, ale po siedmich rokoch prišiel zlom. Necítila som sa tam už dobre. Začala som hľadať a vyberať novú kuchyňu, ale žiadna nebola taká, akú som si predstavovala. Tak som si ju prerobila sama,“ vraví Miriam, ktorá si dala odmontovať dvierka a vybrúsila ich. „Natrela som ich slonovinovou farbou, potom  ošmirgľovala rohy, aby vyzerali ako ošúchané, a nakoniec som namontovala nové úchytky. Zo starej kuchyne mám úplne novú,“ teší sa zručná blondínka.

Magický gauč

Okrem kuchyne Miriam rada trávi čas v obývačke. Má tam „magický gauč“, na ktorom sa znamenite oddychuje. „Musí tam byť nejaká dobrá energia alebo čo, lebo aj návštevy si ho pochvaľujú, že sa na ňom dobre spí,“ prezrádza moderátorka, ktorá aj túto miestnosť zariaďovala intuitívne. „Potrebujem mať z vecí dobrý pocit. Kedysi ma zaujímalo feng šuej, ale dnes už viem, že ide hlavne o to, aby sa človek doma cítil dobre. Zo Srí Lanky som si priniesla sošky Budhu, ochranné oko zas z Turecka. Okrem nich mám na poličke Ježiša, kríž od rodičov, anjela či vílu,“ opisuje drobnosti, ktoré by mali prinášať šťastie a pohodu do bytu. Ten bol kedysi poriadne farebný.

„Steny v obývačke boli výrazne fialové a hráškovozelené. K tomu zlato-oranžové závesy. V čiernej kuchyni som mala pomarančové steny. Bola to divočina. Teraz kuchyňa aj obývačka sú ladené do biela s levanduľovými stenami. Za tie roky som sa asi upokojila,“ prezrádza s úsmevom Miriam, ktorá je s bývaním spokojná a žiadne veľké zmeny vraj neplánuje.

Výtvarník Brogyányi ohodnotil Kalisovej diela
Výtvarník Brogyányi ohodnotil Kalisovej diela
Zdroj: Archív M.K.

Motivovaná Japonkou

Čo sa zatiaľ v byte nevyužíva úplne, je detská izba malej Mie. „Lebo večer, keď dočítame rozprávku, rada zaspáva v mojom náručí. Ale chodí sa tam hrať, čo je pokrok... Už nemám hračky v obývačke,“ netají pobavene markizáčka, ktorá detskú izbu zariaďovala vo vysokom štádiu tehotenstva. „S veľkým bruchom na rebríku som maľovala strom, oblaky a víly. Doteraz to vydržalo a je to pekné.“Neskôr prišlo obdobie, keď využila na domáce práce gazdinú.

„Asi dvakrát som si objednala výpomoc. Keď mala Mia pol roka, povedala som si, že ju potrebujem prvý raz. Trvalo to asi tak dva mesiace, čo mi pomáhala študentka. Potom sa jej začala škola, nestíhala a ja som si nevedela nájsť za ňu nikoho, s kým by sme si sadli. Vlani som mala gazdinú asi na tri mesiace. Za to obdobie som si zvykla, že nemusím upratovať, a nebolo príjemné potom sa do toho opäť dostať. Ale začala som to brať ako druh relaxu. Čítala som veľmi inšpiratívnu knižku o upratovaní od jednej Japonky, ktorá má motivovala,“ prezradila Miriam, ktorá vďaka sušičke vôbec nežehlí.

Najviac peňazí však aj tak míňa na jedlo. „Mám ho rada kvalitné, hlavne v biokvalite. Keďže teraz veľa varím, skúšam a kombinujem, na potraviny míňam určite najviac okrem cestovania, samozrejme. Potrpím si aj na kuchynských pomocníkov, z ktorých som niektoré ešte ani raz nepoužila, ale mám ich, pretože som mala pri kúpe pocit, že ich veľmi potrebujem,“ usmieva sa Kalisová, ktorá kedysi patrila medzi dôsledné biomamičky a dávala pozor, čo dá dcére na tanier. „Bola som veľmi dôrazná, ale myslím, že to bolo dosť opodstatnené, lebo do troch rokov sa vyvíja deťom tráviaci systém. Dnes už Mia môže aj lízanky či čokoládu, no dobre vie, že nie sú zdravé,“dodáva na záver Miriam Kalisová, ktorá si tento rok opäť toho veľa naplánovala. Najbližšie sa chystá oddychovať v slnečnom Dubaji.

Viac snímok z prerobeného bytu nájdete vo fotogalérii.