Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Divadlo Andreja Bagara v&nbsp;Nitre sa ocitlo v&nbsp;nemilosti ostatných slovenských scén. Konkurencii sa podľa riaditeľa Jaroslava Dóczyho (60) nepáči, že pre svojich priaznivcov začali hrať aj v&nbsp;obmedzených podmienkach.

„Podľa opatrení vlády v&nbsp;našom šesťstomiestnom hľadisku smieme obsadiť len sto miest. Napriek vedomiu, že pri takom malom obsadení hľadiska nebudeme ziskoví, išli sme do&nbsp;toho radi. Podstatné je, že našim hercom chýbal kontakt s&nbsp;divákmi a&nbsp;našim divákom chýbalo divadlo,“ vysvetlil pre PLUS 7 DNÍ svoje rozhodnutie šéf Divadla Andreja Bagara.

Nitrianske divadlo, do&nbsp;ktorého však chodia ľudia z&nbsp;celého Slovenska, svoje brány pre pandémiu koronavírusu zatvorilo 9. marca. Kontakt s&nbsp;priaznivcami však udržiavali neustále. „Hneď na&nbsp;druhý deň, ako sme museli odvolať naplánované predstavenia, som sa stretol s&nbsp;naším marketingovým oddelením a&nbsp;uvažovali sme o&nbsp;budúcnosti. Pre našich priaznivcov sme tu chceli byť naďalej. Vymysleli sme preto niekoľko aktivít, ktorými sme sa im neustále prihovárali,“ povedal nám riaditeľ Jaroslav Dóczy vo svojej kancelárii, kde nad ním, z&nbsp;obrazu nad stolom, bdie jeho slávny otec, herecká ikona Jozef Dóczy (†83).

FOTO z divadlo Andreja Bagara v Nitre za súčasných podmienok nájdete v GALÉRII &gt;&gt;

Nasledujúce aktivity sa niesli pod heslom Spolu vyhráme. Inšpirovaní slávnymi televíznymi pondelkami zriadili prostredníctvom internetového vysielania divadelné pondelky a&nbsp;počas nich pravidelné záznamy svojich úspešných inscenácií. Deťom sa zas nitrianski herci prihovárali čítaním rozprávok. Počas karantény sa im podarilo vynoviť a&nbsp;rozšíriť webovú stránku.

„Skompletizovali sme naše bulletiny, predstavili sme históriu slovenského divadelníctva s&nbsp;dôrazom na&nbsp;naše divadlo a&nbsp;zaspomínali sme si aj na&nbsp;naše najväčšie osobnosti ako Andrej Bagar, Pavol Haspra či Jozef Bednárik,“ prezradil ďalej Dóczy.

Do&nbsp;svojho online priestoru umiestnili rôzne vedomostné kvízy či slovník divadelného jazyka, v&nbsp;ktorom vysvetľujú, čo je foršňa, derniéra, premiéra, portál, točňa, povrazisko i&nbsp;divadelný komín.

Divadelníci sa odmietli vzdať aj tradičného dňa otvorených dverí. Bude sa konať vďaka internetu. „Tentoraz sme zvolili formu štúdia, v&nbsp;ktorom bude herečka Eva Pavlíková spovedať najstaršiu hereckú generáciu. Záujemcovia budú môcť vďaka krátkym videám nakuknúť do&nbsp;nášho zákulisia,“ sľubuje ďalej Dóczy.

Hneď ako krízový štáb rozhodol o&nbsp;možnosti a&nbsp;podmienkach otvorenia scén, v&nbsp;Nitre akčne zareagovali a&nbsp;oprášili komédiu Meno. To znamená, že 29. mája sa Divadlo Andreja Bagara v&nbsp;Nitre stalo prvou kultúrnou inštitúciou, ktorá sa po&nbsp;pandémii otvorila publiku. Rozhodli sa pre tento krok napriek tomu, že boli nútení podriadiť sa množstvu bezpečnostných opatrení.

„Pri usádzaní sme museli dodržať povinné vzdialenosti, takže do&nbsp;šesťstomiestneho hľadiska sme mohli pustiť len sto divákov. To pre nás nie je vôbec rentabilné, ale aj tak sme do&nbsp;toho išli. Navyše, cítili sme potrebu toto prvé predstavenie odohrať výlučne pre ľudí, ktorí bojovali počas pandémie v&nbsp;prvej línii, čiže lekárom, zdravotníkom, hasičom, predavačkám či policajtom. O&nbsp;pár dní odohráme ďalšie predstavenie, komédiu Testo­sterón. Tentoraz už pre bežnú verejnosť,“ povedal riaditeľ.

Vďaka tomu, že povýšil odveké divadelné poslanie nad biz­nis, dostal sa do&nbsp;nemilosti ostatných riaditeľov slovenských divadiel. „Prekvapilo ma to, pretože naším poslaním je hrať. Keď sme ako prvé kamenné divadlo oznámili, že otvárame, nie všetky divadlá to prijali pozitívne. Ak majú menšie sály, tak to chápem. Je totiž nemysliteľné, aby pri dodržaní potrebných vzdialeností hrali pre dvadsať či tridsať ľudí. To sa im naozaj neoplatí,“ vysvetľuje riaditeľ.

Približuje nám tiež zákulisné informácie o&nbsp;tortúrach, ktorými museli prejsť herci aj personál. „Aj počas obdobia, keď bolo zatvorené, sme svojpomocne denne dezinfikovali všetky priestory. Zistili sme si, čo potrebujeme, a&nbsp;pustili sme sa do&nbsp;toho vo vlastnej réžii. Keby sme objednali nejakú firmu, vyšlo by nás to podstatne drahšie,“ teší sa ušetreným peniazom.

Aby sa herci mohli na&nbsp;javisku pohybovať bez rúška, museli podstúpiť test na&nbsp;výskyt ochorenia Covid-19. „Tá palička na&nbsp;odber je oveľa dlhšia, než som si pôvodne myslela. Vyšetrenie teda nebolo veľmi príjemné, no sú na&nbsp;svete aj horšie veci,“ zhodnotila herečka Andrea Sabová, ktorá si v&nbsp;inscenácii Meno zahrala Annu Caravati.

Skôr ako sa diváci dostali do&nbsp;sály, museli sa pri vchode podrobiť meraniu telesnej teploty. Obmedzený pohyb však mali aj v&nbsp;priestore budovy. Bu­fet nechal riaditeľ zatvorený, takže vstupovali hneď do&nbsp;hľadiska. V&nbsp;ňom pre istotu vypli klimatizáciu.

„Vychladili sme ešte pred predstavením,“ prezradil riaditeľ v&nbsp;nádeji, že bezpečnostné opatrenia sa do&nbsp;konca sezóny ešte o&nbsp;niečo uvoľnia. „Bolo by skvelé, keby sme hrali aspoň pre tristo ľudí,“ povedal. V&nbsp;snahe zabezpečiť čo najväčšiu ochranu hercov dáva každé dva týždne testovať.

Zaujímavo prebiehali skúšky predstavení. Premiéru inscenácie Láska slečny Elliotovej posunuli síce z&nbsp;apríla na&nbsp;september, no pracujú na&nbsp;nej už dnes. „Najprv skúšali doma cez aplikáciu Zoom, potom aj v&nbsp;divadle, no s&nbsp;ochrannými štítmi. Pán režisér Ľubomír Vajdička si dlho nevedel predstaviť, ako to môže fungovať, no nakoniec sa tomu podvolil,“ prezradil nám umelecký šéf divadla Juraj Ďuriš.

Herci s&nbsp;režisérom tak nadobudli predtým netušené možnosti komunikácie. „Pán Vajdička, ktorý sa toho najviac bál, sa nakoniec ukázal ako najzručnejší z&nbsp;nás. Chodila som síce na&nbsp;‚mat-fyz‘ a&nbsp;mala by som rozumieť technológiám, no nedokázala som sa pripojiť. Čakali na&nbsp;mňa preto štyridsať minút,“ priznala pred nami Andrea Sabová.

Podarilo sa jej to, až keď sa do&nbsp;problému ponoril režisér Vajdička. „Povedal mi: ‚Andrea, keď vám niečo z&nbsp;elektroniky nejde, tak to reštartujte.‘ Myslím, že tou radou sa budem riadiť celý život, pretože ono to zrazu naskočilo,“ zasmiala sa.

Hoci skúšali v&nbsp;domácom prostredí, režisér im nič nedaroval. „Boli to len čítačky, ale chcel, aby sme trochu aj hrali. Moja postava Mary sa na&nbsp;javisku tvári, že je chorá a&nbsp;odpadáva, takže som musela pred notebookom odpadávať aj ja. Priateľ na&nbsp;mňa pozeral, či som normálna. Celkovo to bolo vtipné, pretože mám maličký byt, kde mi občas za&nbsp;chrbtom preletel papagáj. A&nbsp;zaujímavé bolo vidieť aj pána profesora Vajdičku v&nbsp;košeli na&nbsp;chalupe, kde v&nbsp;pozadí jeho manželka varila obed,“ prezradila kráska.

So skúškami cez internet sa musel vyrovnať aj Martin Nahálka. „Keď už sa do&nbsp;toho pustil pán Vajdička ako starší pán, podujal som sa na&nbsp;to aj ja. Vôbec nefigurujem na&nbsp;sociálnych sieťach, v&nbsp;týchto veciach som úplne mimo. Už som vymazal aj tú aplikáciu,“ prezradil nám. Po&nbsp;uplynutí povinnej karantény totiž pokračovali v&nbsp;skúšaní v&nbsp;študovni divadla.

Ani to sa však podľa Andrey Sabovej nezaobišlo bez problémov a&nbsp;vtipných situácií. Skúšky totiž prebiehali tak, že herci mali na&nbsp;sebe ochranný štít. „Bolo to nesmierne nepohodlné a&nbsp;nebolo nám ani veľmi rozumieť. Podľa scenára tam dokonca konzumujeme a&nbsp;ja fajčím. Samostatnou kapitolou bolo, keď sme sa cez štíty museli objímať a&nbsp;bozkávať,“ vybuchne smiechom Andrea.

Riaditeľ Jaroslav Dóczy je so svojím rozhodnutím priblížiť sa divákom spokojný. Všetky priestory podľa vlastných slov neustále dezinfikujú a&nbsp;dúfajú v&nbsp;čo najskoršie uvoľnenie opatrení, aby mohli do&nbsp;konca sezóny odohrať čo najviac predstavení.   

S mŕtvym otcom za chrbtom: Šéf divadla v Nitre robí veci, kvôli ktorým sa stal čiernou ovcou

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

S mŕtvym otcom za chrbtom: Šéf divadla v Nitre robí veci, kvôli ktorým sa stal čiernou ovcou

Erik Kollárik

Súvisiace články

Úchvatné divadlo: Sledujte zrod planéty v priamom prenose!

Beňová ako ju nepoznáte: Zaujíma sa o Židov, o vojnu a čo ju teší na gauči?

Neter Mariána Geišberga a dcéra Jany Oľhovej spomína na detstvo: Bolo to divoké a pekné

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás