Divadlo Andreja Bagara v Nitre sa ocitlo v nemilosti ostatných slovenských scén. Konkurencii sa podľa riaditeľa Jaroslava Dóczyho (60) nepáči, že pre svojich priaznivcov začali hrať aj v obmedzených podmienkach.

„Podľa opatrení vlády v našom šesťstomiestnom hľadisku smieme obsadiť len sto miest. Napriek vedomiu, že pri takom malom obsadení hľadiska nebudeme ziskoví, išli sme do toho radi. Podstatné je, že našim hercom chýbal kontakt s divákmi a našim divákom chýbalo divadlo,“ vysvetlil pre PLUS 7 DNÍ svoje rozhodnutie šéf Divadla Andreja Bagara.   

S otcom za chrbtom     

Nitrianske divadlo, do ktorého však chodia ľudia z celého Slovenska, svoje brány pre pandémiu koronavírusu zatvorilo 9. marca. Kontakt s priaznivcami však udržiavali neustále. „Hneď na druhý deň, ako sme museli odvolať naplánované predstavenia, som sa stretol s naším marketingovým oddelením a uvažovali sme o budúcnosti. Pre našich priaznivcov sme tu chceli byť naďalej. Vymysleli sme preto niekoľko aktivít, ktorými sme sa im neustále prihovárali,“ povedal nám riaditeľ Jaroslav Dóczy vo svojej kancelárii, kde nad ním, z obrazu nad stolom, bdie jeho slávny otec, herecká ikona Jozef Dóczy (†83).

FOTO z divadlo Andreja Bagara v Nitre za súčasných podmienok nájdete v GALÉRII >>

Nasledujúce aktivity sa niesli pod heslom Spolu vyhráme. Inšpirovaní slávnymi televíznymi pondelkami zriadili prostredníctvom internetového vysielania divadelné pondelky a počas nich pravidelné záznamy svojich úspešných inscenácií. Deťom sa zas nitrianski herci prihovárali čítaním rozprávok. Počas karantény sa im podarilo vynoviť a rozšíriť webovú stránku.

„Skompletizovali sme naše bulletiny, predstavili sme históriu slovenského divadelníctva s dôrazom na naše divadlo a zaspomínali sme si aj na naše najväčšie osobnosti ako Andrej Bagar, Pavol Haspra či Jozef Bednárik,“ prezradil ďalej Dóczy.

Do svojho online priestoru umiestnili rôzne vedomostné kvízy či slovník divadelného jazyka, v ktorom vysvetľujú, čo je foršňa, derniéra, premiéra, portál, točňa, povrazisko i divadelný komín.

Nakuknú aj do zákulisia

Divadelníci sa odmietli vzdať aj tradičného dňa otvorených dverí. Bude sa konať vďaka internetu. „Tentoraz sme zvolili formu štúdia, v ktorom bude herečka Eva Pavlíková spovedať najstaršiu hereckú generáciu. Záujemcovia budú môcť vďaka krátkym videám nakuknúť do nášho zákulisia,“ sľubuje ďalej Dóczy.

Hneď ako krízový štáb rozhodol o možnosti a podmienkach otvorenia scén, v Nitre akčne zareagovali a oprášili komédiu Meno. To znamená, že 29. mája sa Divadlo Andreja Bagara v Nitre stalo prvou kultúrnou inštitúciou, ktorá sa po pandémii otvorila publiku. Rozhodli sa pre tento krok napriek tomu, že boli nútení podriadiť sa množstvu bezpečnostných opatrení.

„Pri usádzaní sme museli dodržať povinné vzdialenosti, takže do šesťstomiestneho hľadiska sme mohli pustiť len sto divákov. To pre nás nie je vôbec rentabilné, ale aj tak sme do toho išli. Navyše, cítili sme potrebu toto prvé predstavenie odohrať výlučne pre ľudí, ktorí bojovali počas pandémie v prvej línii, čiže lekárom, zdravotníkom, hasičom, predavačkám či policajtom. O pár dní odohráme ďalšie predstavenie, komédiu Testo­sterón. Tentoraz už pre bežnú verejnosť,“ povedal riaditeľ.

Vďaka tomu, že povýšil odveké divadelné poslanie nad biz­nis, dostal sa do nemilosti ostatných riaditeľov slovenských divadiel. „Prekvapilo ma to, pretože naším poslaním je hrať. Keď sme ako prvé kamenné divadlo oznámili, že otvárame, nie všetky divadlá to prijali pozitívne. Ak majú menšie sály, tak to chápem. Je totiž nemysliteľné, aby pri dodržaní potrebných vzdialeností hrali pre dvadsať či tridsať ľudí. To sa im naozaj neoplatí,“ vysvetľuje riaditeľ.   

V šetriacom režime

Približuje nám tiež zákulisné informácie o tortúrach, ktorými museli prejsť herci aj personál. „Aj počas obdobia, keď bolo zatvorené, sme svojpomocne denne dezinfikovali všetky priestory. Zistili sme si, čo potrebujeme, a pustili sme sa do toho vo vlastnej réžii. Keby sme objednali nejakú firmu, vyšlo by nás to podstatne drahšie,“ teší sa ušetreným peniazom.

FOTO z divadlo Andreja Bagara v Nitre za súčasných podmienok nájdete v GALÉRII >>

Aby sa herci mohli na javisku pohybovať bez rúška, museli podstúpiť test na výskyt ochorenia Covid-19. „Tá palička na odber je oveľa dlhšia, než som si pôvodne myslela. Vyšetrenie teda nebolo veľmi príjemné, no sú na svete aj horšie veci,“ zhodnotila herečka Andrea Sabová, ktorá si v inscenácii Meno zahrala Annu Caravati.

Skôr ako sa diváci dostali do sály, museli sa pri vchode podrobiť meraniu telesnej teploty. Obmedzený pohyb však mali aj v priestore budovy. Bu­fet nechal riaditeľ zatvorený, takže vstupovali hneď do hľadiska. V ňom pre istotu vypli klimatizáciu.

„Vychladili sme ešte pred predstavením,“ prezradil riaditeľ v nádeji, že bezpečnostné opatrenia sa do konca sezóny ešte o niečo uvoľnia. „Bolo by skvelé, keby sme hrali aspoň pre tristo ľudí,“ povedal. V snahe zabezpečiť čo najväčšiu ochranu hercov dáva každé dva týždne testovať.

Skúšky cez internet       

Zaujímavo prebiehali skúšky predstavení. Premiéru inscenácie Láska slečny Elliotovej posunuli síce z apríla na september, no pracujú na nej už dnes. „Najprv skúšali doma cez aplikáciu Zoom, potom aj v divadle, no s ochrannými štítmi. Pán režisér Ľubomír Vajdička si dlho nevedel predstaviť, ako to môže fungovať, no nakoniec sa tomu podvolil,“ prezradil nám umelecký šéf divadla Juraj Ďuriš.

Herci s režisérom tak nadobudli predtým netušené možnosti komunikácie. „Pán Vajdička, ktorý sa toho najviac bál, sa nakoniec ukázal ako najzručnejší z nás. Chodila som síce na ‚mat-fyz‘ a mala by som rozumieť technológiám, no nedokázala som sa pripojiť. Čakali na mňa preto štyridsať minút,“ priznala pred nami Andrea Sabová.

Podarilo sa jej to, až keď sa do problému ponoril režisér Vajdička. „Povedal mi: ‚Andrea, keď vám niečo z elektroniky nejde, tak to reštartujte.‘ Myslím, že tou radou sa budem riadiť celý život, pretože ono to zrazu naskočilo,“ zasmiala sa.

Hoci skúšali v domácom prostredí, režisér im nič nedaroval. „Boli to len čítačky, ale chcel, aby sme trochu aj hrali. Moja postava Mary sa na javisku tvári, že je chorá a odpadáva, takže som musela pred notebookom odpadávať aj ja. Priateľ na mňa pozeral, či som normálna. Celkovo to bolo vtipné, pretože mám maličký byt, kde mi občas za chrbtom preletel papagáj. A zaujímavé bolo vidieť aj pána profesora Vajdičku v košeli na chalupe, kde v pozadí jeho manželka varila obed,“ prezradila kráska.

So skúškami cez internet sa musel vyrovnať aj Martin Nahálka. „Keď už sa do toho pustil pán Vajdička ako starší pán, podujal som sa na to aj ja. Vôbec nefigurujem na sociálnych sieťach, v týchto veciach som úplne mimo. Už som vymazal aj tú aplikáciu,“ prezradil nám. Po uplynutí povinnej karantény totiž pokračovali v skúšaní v študovni divadla.     

Bozkávačky cez ochranný štít   

Ani to sa však podľa Andrey Sabovej nezaobišlo bez problémov a vtipných situácií. Skúšky totiž prebiehali tak, že herci mali na sebe ochranný štít. „Bolo to nesmierne nepohodlné a nebolo nám ani veľmi rozumieť. Podľa scenára tam dokonca konzumujeme a ja fajčím. Samostatnou kapitolou bolo, keď sme sa cez štíty museli objímať a bozkávať,“ vybuchne smiechom Andrea.

Riaditeľ Jaroslav Dóczy je so svojím rozhodnutím priblížiť sa divákom spokojný. Všetky priestory podľa vlastných slov neustále dezinfikujú a dúfajú v čo najskoršie uvoľnenie opatrení, aby mohli do konca sezóny odohrať čo najviac predstavení.   

FOTO z divadlo Andreja Bagara v Nitre za súčasných podmienok nájdete v GALÉRII >>