Známy divadelník a choreograf Ondrej Šoth (63) šéfoval hneď dvom národným divadlám. Po odchode z bratislavskej erbovej inštitúcie sa pred tromi rokmi stal riaditeľom Štátneho divadla v Košiciach. V súčasnosti si môže mädliť ruky. Kultúrny stánok, ktorý stojí v metropole východu od roku 1788, získal späť niekdajší titul „národné”. Dnes už pán v rokoch si počas nášho stretnutia zaspomínal aj na divoké študentské časy, na slávnych pedagógov či na obdobie, keď ako sotva dvadsaťročný pripravoval v Česku choreografie pre najväčšie spevácke hviezdy socializmu.
V estráde
V Českej televízii zažil Ondrej Šoth aj „kus kapitalizmu v socializme“. „Keď som robil v divadle Laterna magika Odyssea, hlavnú postavu tancoval Vlastimil Harapes. Bol na vrchole slávy a s každým ma zoznamoval. Na môj tréning sa prišiel pozrieť i režisér Juraj Herz. Vydržal tam sedieť celé tri hodiny,“ hovorí. Medzitým sa spriatelil s Richardom Hesom z tanečnej skupiny Uno a začal pripravovať choreografie pre najväčšie spevácke hviezdy vtedajšej doby. „Do toho sa mi veľmi nechcelo, ale urobil som to pre svojich rodičov, aby ma videli v televízii. Chcel som, aby mali zo mňa radosť. Bolo pre nich vzácne, keď si napríklad na Silvestra pripíjali a ja som tancoval pri Karlovi Gottovi,“ vysvetľuje. Vďaka Šothovi sa prvýkrát v Českej televízii objavil break dance. „V Bratislave ho mladí bežne tancovali, no oni o ňom ešte nechyrovali.“
Spoluprácu s vtedajšími hviezdami si choreograf dodnes nevie vynachváliť. „Karel o sebe vyhlasoval, že je tanečný ‚polodebil‘, no keď sa učil nejaké kroky, poctivo na sebe pracoval. Veľa som pracoval s Jankou Kocianovou a keď som pripravoval choreografiu pre Marcelu Laiferovú, režisér Jaromír Vašta vyhlásil, že ju vidí prvýkrát tancovať na úrovni. Už neviem, čo vtedy spievala, ale mala na sebe krásne čierne šaty so zlatými motýlikmi. Kostýmy jej vtedy zhotovovala Dagmar Březinová. Aj to je dodnes žena na vysokej úrovni.“
Najkrajšia Zagorová
Zlatí slávici v snahe byť čo najviac trendy mladému choreografovi nadbiehali, ako mohli. Hana Zagorová mu dokonca doma prala bielizeň a pozývala ho na súkromné večierky do svojho slávneho podkrovného bytu na Chodskej ulici. „Tam som sa zoznámil s jej sestrou a mnohými priateľmi. Úžasná bola Ljuba Hermanová. Ako mladučký hlúpučký chlapec som fascinujúco počúval priamo z jej úst zážitky s prvorepublikovými herečkami. Alebo som videl, ako v osemdesiatke zvládne urobiť špagát.“ Hana ho tiež vyvážala vo svojom oranžovom Peugeote. „Sedieť v takom aute a ešte pri nej, to bol úplne iný svet.“
Zagorovú opisuje Šoth ako speváčku s najkrajším telom. „Aj iné boli krásne, ale postavou Hany som bol fascinovaný. Mala nádherné chodidlá, z kolien jej nevystupovali kĺby, nikde žiadne faldy, perfektné prsia a keď si dala vysoké topánky, bol som z nej hotový. A ešte hladučká pokožka. To si choreograf hneď všimne. Ona bola naozaj ako obrázok,“ nadchýna sa.
Práve Hana Zagorová, Marie Rottrová či Stella Zázvorková z choreografa podľa jeho slov spravili mladého džentlmena. „Ony si ma blondiačika akoby adoptovali. V šoubiznise pôsobili veľmi nonšalantne a ako dámy. Pri nich som sa naučil vnímať aj kvalitné vône. Žiadne ruské voňavky,“ podotýka ďalej.
