Peter Getting

Hodnotné diela aj lacný brak, kožené väzby aj paperback, nádherné ilustrácie aj zažltnuté stránky. V antikvariáte narazíte na všeličo. Nikdy nešlo o bežný obchod, kde sa predáva tovar s lehotou spotreby.

Navyše, knihy v antikvariáte majú na rozdiel od čerstvých noviniek v kníhkupectve svoje príbehy. Veselé, smutné, v knihách sa dajú nájsť venovania, zabudnuté eštebácke udania aj milostné listy.

„Antikvariát nie je bežný obchod, často ho navštívia aj ľudia, ktorí nie vždy vedia, čo presne chcú, na druhej strane má dlhoročných zákazníkov so špecifickými požiadavkami,“ hovorí Tomáš Lazar, ktorý prevádzkuje Antikvariátik v historickom centre Banskej Štiavnice. „Myslím si, že vždy ide o ľudí, ktorí nebazírujú na čistote a novote, ale ide im o čosi viac. Nevadí im poškodený obal, podstatný je obsah, často navyše objavia niečo, čo vôbec nečakali, a to už je krásne. Hľadanie v antikvariáte je aj dobrodružné - antikvariát vždy ponúka dobrodružstvo hľadania.“

Antikvariátik: Tomáš Lazar ho prevádzkuje v Banskej Štiavnici v historickom centre mesta. Foto: Juraj Roščák

V tomto antikvariáte sa zameriavajú na knihy z 20. storočia, ale aj na staré tlače. Aktuálne majú napríklad takzvanú Palkovičovu bibliu v bernoláčtine z roku 1832, v ponuke však mávajú aj inkunábuly, teda najstaršie tlačené knihy z raného obdobia kníhtlače do roku 1500, občas sa dokonca objavia v ponuke stredoveké rukopisy na pergamene.

Cena je primeraná ich veku aj vzácnosti, veď niektoré tituly sa po stáročiach zachovali len v nemnohých exemplároch. Vzácne tlače nekupujú len súkromní zberatelia, ale aj knižnice - ponúkajú im ich prednostne, aby neopustili územie krajiny. Na výšku ceny má však vplyv viac faktorov než len vek knihy. Tie najhodnotnejšie majú cenu luxusného domu vo výške pár stotisíc eur.

Znalci vedia ohodnotiť aj vzácne historické mapy či grafiky, pri knihách vie cenu výrazne zdvihnúť aj fakt, že už pri vydaní išlo o bibliofilskú vzácnosť vytlačenú iba v pár kusoch. Také sú napríklad knihy českého maliara a básnika Josefa Váchala, talentovaného čudáka, ktorý vydával vlastné bibliofílie tlačené na ručnom papieri, s vlastnými drevorytmi aj písmom.

Dnes sú jeho diela najdrahšími známymi československými knihami a v banskoštiavnickom antikvariáte majú od neho dva tituly: jeden je v predaji za 250-tisíc a druhý za 300-tisíc eur.

V bežnom antikvariáte majú v ponuke od päť- do desaťtisíc titulov, okrem kníh sú to rôzne publikácie, časopisy a plagáty, vinylové platne, ktorých obľuba sa vrátila spolu s počúvaním hudby z gramofónov. A čo chcú ľudia v antikvariátoch najčastejšie? Nestarne svetová klasika typu Hemingwaya, Remarqua, Steinbecka, stále idú ruskí realisti od Tolstého a Gogoľa po Dostojevského.

Záujem je o historické romány a životopisné príbehy, podobne o obyčajné klasické detektívky a trilery, ženy zasa chcú ružovú knižnicu. V poslednom čase niektorí čitatelia opätovne zbierajú pôvodné edície dobrodružných kníh, ako boli Stopy, ďalší hľadajú komiksy z deväťdesiatych rokov - ich obľuba dnes narastá.

Ľudia často pátrajú po knihách, ktoré kedysi vlastnili, požičali ich a už sa im nevrátili. Alebo po knižkách svojej mladosti. Vzácny totiž nemusí znamenať, že ide o finančne nákladný kus - hodnota je v inom.

„Všimol som si, že ľudia hľadajú rozprávky pre svoje deti, konkrétne vydania. Niektoré vyšli viackrát a aj keď máme tú istú rozprávku, ale v inom vydaní, oni chcú práve to, na ktorom vyrástli.“ Tomášovo zistenie nám potvrdili aj v ďalších oslovených antikvariátoch.

„Stalo sa mi raz, že do antikvariátu sa vrútil dvojmetrový a vari stopäťdesiatkilový chlap a zhúkol: Vy ani neviete, čo ste urobili, vôbec neviete, čo ste urobili!“ rozpráva antikvariátnik Jano Cíger z martinského Mädokýša.

Najväčší antikvariát na Slovensko je v Leopoldove. Foto: Juraj Roščák

„Normálne som rozmýšľal, aký zločin som mohol spáchať... On sa uškrnul a vraví mi, že päťdesiatpäť rokov zháňal knihu, ktorú objavil u mňa. ‚Ja mám zase osem rokov,‘ tešil sa. Jedna knižka ho vrátila do detstva.“

Kým v banskoštiavnickom Antikvariátiku pracuje s Tomášom päť ľudí, iné antikvariáty na Slovensku sú miniatúrne a spájajú sa s jedinou osobou - antikvariátnikom. Taký je napríklad bratislavský antikvariát pri Justičnom paláci, zvaný Justičák.

Sídli v pivnici bytovky a Emanuel Ježek ho prevádzkuje už vyše dvadsať rokov, založil ho krátko po Nežnej revolúcii. „Chvíľu som mal jednu osobu na výpomoc, ale už dlho som tu sám,“ hovorí spoza stolčeka, ktorý je zo všetkých strán vysoko obložený štósmi kníh. Tie sa nachádzajú doslova všade, navŕšené v miestnosti až po strop. Sčasti sú rozdelené podľa žánrov, v niektorých sekciách sú však naukladané tak husto a v takých množstvách, že hrozí zrútenie - tam Emanuel Ježek umiestnil aj výstrahy, aby zákazníci po tituloch nesiahali.

„Ku knihám, čo sú úplne v hĺbke, sa už možno nikdy nikto nedostane,“ usmieva sa. „Každý si tu nájde to svoje. Jediné, čo neponúkam ani nevykupujem, je počítačová literatúra, rýchlo zastará a nie je o ňu záujem.“ Na výkup kníh chodieva málokedy, ľudia mu ich nosia. „Stáva sa, že predávajú dedičstvo po starých rodičoch, inokedy vdovy po manželovej smrti celú knižnicu,“ hovorí Emanuel Ježek. Aj bezdomovci občas prinesú knihy zo smetiakov, bývajú však poškodené.

Tajomstvá: V antikvariáte vždy nejaké nájdete. Foto: Juraj Roščák

Navyše, v zberných surovinách dnes vykupujú knihy len ako papier, a teda bez väzby, ktorú ľudia odtrhnú - takto poškodené knihy sú potom prakticky nepredajné, preto Ježek odporúča najprv navštíviť antikvariát.

Na Slovensku v súčasnosti existujú zo dve desiatky antikvariátov. Oproti iným štátom to asi nie je veľa, veď toľko ich je len v Prahe. Ale každý je osobitý. Známy je leopoldovský antikvariát Europik pri železničnej stanici, ktorý obsahuje neuveriteľných 300-tisíc kníh a časopisov.

Nachádza sa v bývalom kulturáku, knihy sú rozložené na prízemí, na balkónoch aj v podzemí. Odkedy zomrel majiteľ Tibor Ďurák, vedie ho jeho dcéra Ľubica Hargašová. „Otec vždy zbieral knihy, už za komunizmu sme chodili na blšáky a po Nežnej revolúcii si založil antikvariát,“ hovorí a dodáva, že zanedlho bude mať nového majiteľa, ktorý má zachovať jeho špecifický ráz.

Okrem množstva kníh sú tu dobové časopisy a obrazy, ale aj obskúrne veci ako kompletné Leninove spisy, magnetofónové pásky, samovary a akordeóny. Bezkonkurenčne najstarší antikvariát na Slovensku nájdete v centre Bratislavy - antikvariát Steiner funguje od roku 1847. Prestávku tvorili len totality - arizoval ho počas fašizmu spisovateľ Ľudo Ondrejov, pôvodní majitelia ho otvorili až po páde komunizmu v roku 1991.

Aj tu sa zameriavajú najmä na staršie knihy, tlač, grafiku, pohľadnice a mapy. Motivácie na založenie antikvariátu sú rôzne, ale každý antikvariátnik nám potvrdil, že hlavná musí byť láska ku knihám. Tomáš Lazar z Antikvariátiku sa dostal do antikvariátu náhodou pri práci v Česku a pri návrate na Slovensko sa rozhodol založiť vlastný. Jano Cíger z antikvariátu Mädokýš hovorí: „Ja som od raného detstva bol totálny knihomoľ a chcel som sa venovať knihám aj takýmto spôsobom.“ Košický AntiQart otvorili, keď jediný tamojší štátny, pôvodný socialistický, antikvariát skončil.

„Ako vášniví čitatelia sme si nemali kde zadovážiť knihy, ktoré sme chceli. Neostávalo iné, len si otvoriť vlastný antikvariát,“ hovorí Martin Schuster. Ich typickí návštevníci? „Študenti či mládež alebo ženy každého veku. Ale každodenní návštevníci, ktorí si prídu denne skontrolovať prírastky, sú skoro výlučne muži v strednom veku.“

Habent sua fata libelli. Knihy majú svoje osudy. Túto pravdu povedal už pred dvetisíc rokmi Riman Terentianus Maurus. A naši antikvariátnici to potvrdzujú - za každou knihou je nejaký príbeh. A každý je originálny.

Stáva sa, že niektoré knihy ľudia predali z núdze, inokedy ich darovali niekomu, kto ich potom predal do antikvariátu. V knihách sú často vpísané venovania - aj keď pisateľ a adresát sú už dávno po smrti, kniha naďalej žije svoj život. Nie je to len ex libris, teda značka bývalých majiteľov kníh.

V knihách sa skrývajú mnohé iné tajomstvá. Z podobných nálezov dokonca minulý rok usporiadali v Banskej Štiavnici samostatnú výstavu, na ktorej predstavili najrozmanitejšie veci - medzi stránkami kníh našli založené osobné fotografie, pohľadnice z dovolenky, listy z úradov, šeky, temné eštebácke dokumenty či fízlovský doklad o prepustení politického väzňa z väzenia, ale aj zabudnuté školské vysvedčenie, pozdrav z prázdnin či dávno neplatné bankovky.

Nechýbajú ani poľné kvetiny či štvorlístky, ale aj pikantérie, ako keď našli v knihe s poľovníckym obsahom staručkú fotografiu nahotinky. „Sú to útržky z dávnych cudzích životov, lebo ľudia si robia záložky z predmetov, ktoré majú práve poruke, akoby v konkrétnej knihe zostala stopa jednotlivca, čím v danej chvíli pri čítaní žil, čo ho práve zamestnávalo, nad čím premýšľal,“ hovorí spoluautorka výstavy Anna Bárdyová.

Isteže, antikvariáty nezaspali dobu a ponuku majú aj na webových stránkach. Ibaže nikdy sa nemôžete spoliehať, že v nej budú všetky knihy, ktoré reálne nájdete v kamennom antikvariáte. Ponuka sa mení každý deň a tak, ako desiatky, ba stovky kníh pribudnú, iné sa rýchlo predajú.

To je práve princíp antikvariátu. „Veľa našich zákazníkov si proste musí knihu ohmatať, musí mať s ňou fyzický kontakt a nadviazať s ňou ‚osobný vzťah‘ predtým, ako si ju kúpi,“ podotýka Martin Schuster z košického AntiQartu. „V antikvariátoch sa knihy predávajú ako literatúra, nie ako tovar, čo je asi najvýznamnejší rozdiel medzi nami a komerčnými mamutími kníhkupectvami.“

Antikvariáty priťahujú rôznych „típkov“ a bizarné postavičky - platí to o zákazníkoch aj antikvariátnikoch. Jano Cíger z antikvariátu Mädokýš súhlasí: „V klasickej predajni sú zvyčajne zamestnanci, ktorí urobia svoje a, ako sa vraví, padla. Nemajú záujem pretrhnúť sa, urobia, čo musia. V antikvariáte zvyčajne obsluhuje majiteľ, nekonvenčný, širokospektrálne zameraný ‚típek‘, ktorý musí byť komunikatívny aj láskavý, s nekonečnou časovou rezervou a filozofiou, že človek nemusí odísť z antikvariátu s knihou, ale spokojný.“

Najväčší antikvariát v Leopoldove, arizovaný v centre Bratislavy. Unikátne domovy pre cenné knihy

Plus TV

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Výber pre vás