Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Operný spevák Peter Dvorský (70) preslávil vo svete Slovensko ako málokto a hoci je už dávno na umeleckom dôchodku, fanúšikovia ho naďalej uctievajú ako modlu. Otvorene sa k nim hlási aj moderátorka Iveta Malachovská, ktorá sa pri príležitosti jeho okrúhleho jubilea premenila na producentku a nakrútila o ňom celovečerný dokumentárny film. „Hovoril som si: Je to vôbec možné? Takýto darček si azda ani nezaslúžim,“ prejavil sa skromne „slnečný tenor“, ako ho kedysi nazývali v najprestížnejších operných stánkoch sveta.

Na&nbsp;dôchodku Peter Dvorský bez okolkov priznáva, že nebyť socialistického ministra kultúry Miroslava Válka, ktorý uveril talentu mladého speváka, jeho kariéra by možno nikdy nedosiahla svetové rozmery. „Vďaka nemu som mohol ísť na&nbsp;konkurz do&nbsp;La Scaly a&nbsp;potom mi ministerstvo platilo aj študijný pobyt v&nbsp;Miláne,“ spomína na&nbsp;ministrove móresy, o&nbsp;akých sa dnešným umelcom môže len snívať.

Dvorský ohromnú spevácku kariéru prerušil predčasne, pre problémy s&nbsp;hlasivkami. „Spevácky sa už necítim, no keď sa počujem zo záznamu, hovorím si: Do&nbsp;prčíc. Toto som ja? Vážne toto spievam?“ povedal nám minulý týždeň. No vďaka tomu, že zmizol z&nbsp;pódií, môže sa venovať rodine, dcéram Marte a&nbsp;Kristíne či pätnásťročnému vnukovi Martinovi, ktorý slávnemu dedovi akoby z&nbsp;oka vypadol. „Kedysi som bol aj tristo dní v&nbsp;roku mimo domova. Mladšiu dcéru som preto videl až ako mesačnú. Spieval som v&nbsp;tom čase s&nbsp;Mirellou Freniovou v&nbsp;Covent Garden Bohému,“ zaspomínal si na&nbsp;vrcholovú kariéru čerstvý jubilant.

Opera mu učarovala už ako jedenásťročnému chlapcovi z&nbsp;dediny Horná Ves. „Zo školy sme išli na&nbsp;operu Eugen Onegin. Ešte týždeň potom som ním bol taký posadnutý, že som v&nbsp;noci nevedel spávať. Hovoril som si: Aj takto sa dá spievať? Toto chcem,“ zaumienil si už vtedy. Doma si nôtil prakticky neustále. Keď mu mama povedala, aby išiel s&nbsp;tým spevom už do&nbsp;hája, vzal to doslova. „Zašiel som do&nbsp;nášho hája, kde sme pásavali husi a&nbsp;kozy. Tam som vyspevoval na&nbsp;plné hrdlo tak, že to bolo počuť po&nbsp;celej dedine. Jedného dňa som si našiel na&nbsp;kuchynskom stole od&nbsp;otca namaľovanú klaviatúru, aby som mal aspoň trochu predstavu, čo ma čaká. Ten klavír som napokon dostal.“ Pri opernom speve napokon okrem neho zakotvili aj ďalší jeho traja bratia Miroslav, Jaroslav a&nbsp;Pavol. Jediný Vendelín je ekonóm.&nbsp;

Väčšina životných snov sa mu potom splnila. Jedným z&nbsp;prvých bolo dostať sa do&nbsp;Slovenského národného divadla. Ako mimoriadny talent ho tam angažovali ešte počas štúdia v&nbsp;roku 1972. Na&nbsp;prvej scéne si čoskoro zaspieval Lenského v&nbsp;opere Eugen Onegin, ktorá mu učarovala už ako školákovi. Keď začal mať väčšie ambície a&nbsp;kolegom vyjavil túžbu zaspievať v&nbsp;milánskej La Scale, väčšina ho vysmiala. „Ministerstvo kultúry ma v&nbsp;tejto myšlienke podporilo. Pán minister Válek mi povedal, že operu veľmi rád nemá, no keď ja spievam, vždy rád príde. A&nbsp;vraj by som na&nbsp;vypísaný konkurz do&nbsp;La Scaly mal ísť. Bolo tam šesťdesiat ľudí z&nbsp;celého sveta a&nbsp;prijali nás len štyroch. Ministerstvo mi platilo ešte aj študijný pobyt v&nbsp;Miláne. To bolo niečo neuveriteľné.“

Tak ako mnohí pred ním, Dvorský vyzdvihuje Válkovu empatiu voči nádejným talentom. „Pre mňa to nebol súdruh. Nikdy som mu nepovedal inak ako pán minister. Vždy si každého so záujmom vypočul a&nbsp;zaujal veľmi krásne stanovisko,“ spomína na&nbsp;časy, keď bola opera v&nbsp;rozpuku a&nbsp;umelci mohli komunikovať priamo s&nbsp;ministrom.

„Podobných ako on bolo viac, ale žili v&nbsp;nevďačnej dobe. A&nbsp;hoci zastávali vo vláde vysoké posty, boli to čestní a&nbsp;perfektní ľudia. Bohuslav Chňoupek bol za&nbsp;socializmu ministrom zahraničných vecí, ale s&nbsp;komunistickým cítením mal pramálo spoločné. Rovnako pán profesor Peter Colotka. Predseda socialistickej vlády a&nbsp;nesmierne vzdelaný, sympatický a&nbsp;inteligentný človek s&nbsp;veľkým Č. Na&nbsp;koncerty alebo výstavy chodil bez toho, aby to mal v&nbsp;protokole. Pamätám si veľmi dobre, ako miloval operu,“ šokuje Peter Dvorský.

Príbeh o&nbsp;tom, ako sa počas štúdia v&nbsp;Miláne zoznámil s&nbsp;Lucianom Pavarottim, ktorý ho hneď označil za&nbsp;svojho nástupcu, je dobre známy. Zaujímavé však je, že netrvalo dlho a&nbsp;13. apríla 1979 sa slová najslávnejšieho tenora sveta naplnili. A&nbsp;priamo v&nbsp;La Scale. „V&nbsp;Pucciniho Bohéme mal prvých osem predstavení spievať postavu Rodolfa Pavarotti, no ochorel. Zavolali teda Carrerasa, no ani ten nemohol. Tak oslovili mňa s&nbsp;tým, aby som rýchlo prišiel do&nbsp;Milána.“

Už na&nbsp;druhý deň mal spievať, zobral si hodinku na&nbsp;rozmyslenie, aby sa poradil s&nbsp;manželkou. „V&nbsp;deň predstavenia som ešte o&nbsp;štvrtej popoludní sedel vo Viedni na&nbsp;talianskom veľvyslanectve bez víz. Aj tu zasiahol minister kultúry, no i&nbsp;tak som sa do&nbsp;Scaly dostal len necelú hodinu pred začiatkom. Keď som si nalial whisky, moja žena zahlásila, že som skončil a&nbsp;môžeme ísť domov. Ale bol som mladý a&nbsp;v&nbsp;dobrej kondícii. Keď som na&nbsp;javisku podržal vysoké ‚cé‘, chvíľu ostalo hrobové ticho. Boli to najstrašnejšie tri sekundy môjho života. Mne sa zdalo, že trvajú celé hodiny. Náročné milánske publikum je naozaj nevyspytateľné. Ľudia však začali tlieskať a&nbsp;revať ako na&nbsp;býčích zápasoch. Niekedy sa mi zdá až neuveriteľné, že to tak bolo.“

Chýr o&nbsp;fenomenálnom umelcovi zo Slovenska sa čoskoro rozniesol do&nbsp;celého sveta. Pravdepodobne jediným kritikom jeho umenia sa stal v&nbsp;časoch mečiarizmu vtedajší minister kultúry Ivan Hudec. Keď na&nbsp;adresu Petra Dvorského povedal, že ide o&nbsp;treťotriedneho umelca, operná verejnosť bola šokovaná. Dvorský jeho slová bral s&nbsp;rezervou. „Bolo to nehorázne, ale aj tak ma tým len rozosmial. Už som mu to dávno odpustil. Nič to so mnou neurobilo. Určite nevidel nikdy žiadne moje predstavenie,“ mávol maestro rukou.

Peter Dvorský dostával pravidelne ponuky, aby v&nbsp;zahraničí o­stal natrvalo. O emigrácii vraj nikdy ani na&nbsp;chvíľu neuvažoval. „Pre mňa je jediným domovom Slovensko. Bratislava, moja rodina, priatelia… Ostať vonku a&nbsp;nechať tu rodičov, bratov a&nbsp;všetkých mne milých ľudí by nebolo dobré ani zdravé.“

Čo sa týka cestovania, pri každom odchode sa už tešil na&nbsp;návrat. „Ale bolo to niečo za&nbsp;niečo. Za&nbsp;socializmu som zarábal do&nbsp;štátnej pokladnice nemalé peniaze. Veľmi dobre teda vedeli, prečo ma púšťajú von. Je takisto možné, že si povedali, že Dvorského nemôžu obmedzovať v&nbsp;cestovaní, pretože by ich v&nbsp;zahraničí rozniesli v&nbsp;zuboch,“ uvažuje.

Patril k&nbsp;najlepším a&nbsp;s&nbsp;najlepšími spieval najkrajšie a&nbsp;najslávnejšie árie na&nbsp;svete. Ako jediný operný slovenský umelec mal pravidelne v&nbsp;bratislavskej hale na&nbsp;Pasienkoch koncertné recitály. Tradične ich končil Dusíkovou áriou Pieseň o&nbsp;rodnej zemi z&nbsp;operety Hrnčiarsky bál. Pri veršoch Najkrajší kút v&nbsp;šírom svete mal slzy v&nbsp;očiach a&nbsp;ľudia pri nich stáli ako pri hymne. „Veď to aj je akoby druhá slovenská hymna. Jeden španielsky manažér mi raz vyslovene povedal, že keď nezaspievam Najkrajší kút, ani nemám na&nbsp;koncert vycestovať. Vždy to malo frenetický potlesk aj v&nbsp;zahraničí. Musel som ju opakovať, hoci slovenskému textu nerozumeli. Jedného pána z&nbsp;Mexika rozplakala a&nbsp;po&nbsp;skončení mi povedal: Maestro, my sme si tú skladbu dali preložiť a&nbsp;spievame si ju doma v&nbsp;našej reči. A&nbsp;v&nbsp;Japonsku pri tej skladbe ľudia šaleli. Všade, kde som ju spieval, si ju ľudia hneď pohmkávali. Je to šťavnatá skladba svetových parametrov. Škoda, že ju nespievame u&nbsp;nás častejšie, iste by chytila aj deti,“ nazdáva sa.

Možno aj podľa vzoru Pavarottiho sa Peter nevyhýbal ani ľahšej múze. Známy je hit Svet lásku má, ktorý spieval s&nbsp;Karlom Gottom a&nbsp;Paľom Haberom. Popové hitparády v osemdesiatych rokoch ovládlo aj jeho dueto s&nbsp;Karlom Černochom Láska prý. „Príjemná bola spolupráca s&nbsp;Júliou Hečkovou, ale aj Marikou Gombitovou. Zaspieval som si s&nbsp;ňou Ave Mariu. Ona mala vždy nesmierne úprimný vzťah k&nbsp;obsahovo bohatým piesňam. Nádhernú skladbu s&nbsp;názvom Mamin hlas som nahral aj so skupinou Lojzo.“

Maestro netají, že by si rád ešte zaspieval, no svoju hlasovú indispozíciu berie ako nezvratný fakt. „Keď to bolo čerstvé, prežíval som to ťažko. Úprimne vám musím povedať, že aj dnes to so mnou kmáše. To sú veci, na&nbsp;ktoré sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Opera je naďalej môj svet, môj život. Je to druh umenia, ktorý povznáša. Film, ktorý o&nbsp;mne urobila Ivetka Malachovská, je mojou poslednou operou,“ vyznáva sa.

Najväčšia potupa: Petra Dvorského oslavoval svet, keď ho tento muž nazval treťotriednym umelcom

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Najväčšia potupa: Petra Dvorského oslavoval svet, keď ho tento muž nazval treťotriednym umelcom

Erik Kollárik

Súvisiace články

Zbabelec Stropnický: S herečkou Veronikou Žilkovou sa rozišiel mimoriadne nechutným spôsobom..

Práca snov: Alfonz Šuran v televízii TA3 končí. Novú ponuku odmietnuť nedokázal

Robo Grigorov si v Hainburgu kúpil dom a zažil tvrdé sklamanie: Nadávky na Rakúšanov. Sú to…

Zničila všetky spoločné fotky: Väzenie slovenskému milionárovi nepomohlo, tvrdí jeho ex

Temná svadba u herečky Jany Nagyovej: Arabela vydávala dcéru v čiernom a bez veselice

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás