Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Začínala v regionálnych médiách a do týždenníka PLUS 7 DNÍ nastúpila v roku 2006 s nádejou, že snáď nikdy neskrachuje. Raz v živote sa prihlásila do novinárskej súťaže, ale jej nadšenie porota nezdieľala. Novinárčinu berie ako životný štýl, miluje historický bulvár a má obavu, že pozná slovenský národ.

Kristína Dugovičová

Škandály sa Hane Hegerovej (†89) vyhýbali celý život, až na jediný kuriózny prípad. Počiatkom osemdesiatych rokov skončila na šesť mesiacov vo väzení za spreneveru. Nevrátila peniaze (približne milión československých korún), ktoré sa omylom objavili na jej účte.

Podľa dobových prameňov patrili Karlovi Gottovi a chybou účtovníčky pristáli na Haninom konte - v zozname socialistických umelcov bola Hegerová hneď za Gottom. Dodnes sa polemizuje, či išlo o omyl zo strany štátnej agentúry alebo provokáciu ŠtB, pretože Hegerová patrila medzi kritikov komunistického režimu.

„Áno. Bol to, myslím, obnos za ročnú prácu. Lenže ja som nevedela, že nie sú moje. Ja som na tie veci, ako sú papiere a účty, nikdy nemala hlavu. To však bol iba začiatok dôvodov, proč ma zavreli,“ tvrdila neskôr Hegerová.&nbsp;

Maestro Karel Gott sa snažil situáciu urovnať bez súdneho procesu, čo sa nepodarilo. Po zvyšok života sa k tejto téme vyjadroval nerád a veľmi opatrne. Určite aj z dôvodu, že Hanu považoval za skvelú umelkyňu.&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/najvacsie-muky-hany-hegerovej-89-pre-gotta-trpela-polroka-mrezami-takto-to-tam-prezila" target="_blank" rel="noopener">FOTO pankráckej väznice, kde Hegerová skončila, v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Polročné väzeniu sa Hana napokon nevyhla. „Bývala som v Dejviciach a jedného dňa po mňa přišli dvaja páni, že ideme na prokuratúru. Odtiaľ ma&nbsp; odviezli už priamo na Pankrác. Bolo to v zime. Mala som tam takú spoluväzenkyňu, ktorej som mala snahu sa vyrozprávať," opisovala neskôr svoj polročný pobyt za mrežami. "A ona na mňa kričala: Buďte ticho, nehovorte nič! Samozrejme, bola na mňa nasadená a mala za úlohu ma spovedať. Ja som jej aj tak všetko povedala."

"A ako som to prežila? Snažila som si to naše bytie spríjemniť. Trebárs som si kúpila voňavé mydlo a záves, ktorý pri záchode slúžil miesto dverí, som v ňom vyprala. Všetko nám to tam potom voňalo. Tiež som vyšívala, aby sme raňajkovali na anglickom priesteraní. Tiež som tam tapetovala. Mala som predplatené časopisy a v nich bola botanika. Krásne obrázky kvetín. Tak tie som vytrhávala a zubnou pastou, to som sa sama naučila, som potapetovala tie hnusné debne, tie škaredé zelené skrinky. Hneď bolo útulnejšie."

Keď po šiestich mesiacoch vyšla Hegerová z Pankráca, na sebe mala zimné čižmy, v ktorých ju zatkli. "Bolo leto a bolo mi v nich teplo. Ale doteraz si nemôžem sťažovať, veľmi ma to obohatilo. Dodnes si vážim, že môj byt m8 kľučku na dverách, ktorou ich môžem otvoriť a zavrieť. A že sa môžem pozrieť na hodinky a vedieť, či je ráno alebo večer. Vo väzení som sa riadila slniečkom, ktoré do cely vstúpilo cez mreže. Spýtala som sa dozorcu, koľko je hodín, on nám odpovedal a my sme si urobili čiarku na stenu. A potom už našimi hodinami bolo iba slnko."

Hegerová pritom nemala nikdy rada označenie „hviezda“ a často hovorila, že ni­kdy ani netúžila sa ňou stať. Hoci jej piesne sú málokedy veselé, nedá sa jej uprieť, že sa na&nbsp;javisku cítila vo svojej koži a&nbsp;šťastná. Hovorievala, že motiváciou pre ňu nie je sláva, ale divák, ktorý má v&nbsp;jej vystúpení nájsť presne to, po&nbsp;čo si prišiel. Preto veľmi dôsledne zvažovala každé slovíčko v&nbsp;textoch svojich piesní, polemizovala a&nbsp;prepisovala. Kopta, Suchý, Seifert, Žák, Burian, Lasica, Rytíř alebo Horáček by vedeli rozprávať.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/najvacsie-muky-hany-hegerovej-89-pre-gotta-trpela-polroka-mrezami-takto-to-tam-prezila" target="_blank" rel="noopener">FOTO z tohtotýždňového pohrebu Hany Hegerovej v Prahe nájdete GALÉRII &gt;&gt;</a>

Radosť jej robilo poznanie, že sa za meno a „značku“ Hana Hegerová nemusí hanbiť. Do zbierky jej, okrem iných, pribudol Rad francúzskej akadémie, nemecká cena Goldene Europe a Medaila za zásluhy, ktorú prevzala z rúk českého prezidenta Václava Havla.