V divadelnom bufete pôsobil ako bežný Slovák. Nikto mu nevenoval pozornosť, ani nemal prečo. Nešíril okolo seba dôležitosť, hoci jeden jeho film získal Oscara a ďalšie vrátane slávneho Pádu Tretej ríše naň boli nominované. Vo Francúzsku ho ocenili Radom čestnej légie za mimoriadny prínos pre francúzsku kultúru a pápež Benedikt XVI. mu udelil Rad rytiera svätého Gregora Veľkého. Po svete pozbieral desiatky prestížnych cien, aby sa po oficiálne uznanie vrátil konečne aj na rodné Slovensko. A bolo to trochu bizarné.

Lebo kým lokálne hviezdičky sa cez víkend oblúkom vyhýbali Národnému divadlu, aby Slovensko náhodou neprišlo o ďalšie diely Oteckov či Hornej Dolnej, jeden z najväčších európskych producentov, ktorý ročne vyrába asi sedemdesiat filmov a seriálov, strach nemal. Na rovnakom mieste osobne vstupoval do našej televíznej Siene slávy.

Keď sme sa Jána Mojta (72) pred priamym prenosom galaprogramu OTO spýtali, či bolo pre koronu náročné cestovať z Nemecka, kde päťdesiat rokov žije, zháčil sa. „Nie, prečo? Veď sme otvorené krajiny. A vírus sa dá chytiť všade. Hoci by ma potešilo, keby som na Slovensku musel zostať dlhšie, ale myslím, že sa nemám čoho báť,“ povedal nám plynulou slovenčinou.

Všetko by bolo inak

Ján Mojto nič nezľahčuje, korona sa dotkla aj jeho biznisu. „Mali sme roztočené projekty po celej Európe, ktoré sa zastavili. Postihlo to aj kinovú distribúciu. Jeden náš nemecký film videlo prvý víkend niekoľkostotisíc ľudí, čiže určite by dosiahol niekoľko miliónov divákov, čo znamená finančne veľa. To všetko sa rozpadlo ako domček z karát,“ nadhodí pokojne.

Zachránilo ho, že hoci sa nenakrúcalo, televízie niečo vysielať museli. A keďže Mojtova distribučná spoločnosť vlastní tisíce hodín programu, ponúkať im bolo čo. „Šesť týždňov som pracoval z domu, cez videokonferencie, a dnes som už expertom na online,“ pousmeje sa pred nami.

Paolo Del Brocco, Max Wiedemann, Christiane Asschenfeldt, Florian Henckel von Donnersmarck, Jan Mojto and Quirin Berg na festivale v Benátkach v roku 2018.
Paolo Del Brocco, Max Wiedemann, Christiane Asschenfeldt, Florian Henckel von Donnersmarck, Jan Mojto and Quirin Berg na festivale v Benátkach v roku 2018.
Zdroj: profimedia.sk

Recept na úspech opisuje Ján Mojto jednoducho. Ceny nikdy neboli jeho hnacím motorom, iba keď už niečo robil, chcel to robiť poriadne a prepracovať sa na špicu. Nechodí okolo horúcej kaše a na každú našu otázku odpovedá s nezvyklou úprimnosťou. Možno preto vyprodukoval vyše dvetisíc filmov a mnohé, aj u nás známe seriálové hity. Napoleona, Grófa Monte Christo či Bedárov s Gérardom Depardieuom, Babylon Berlín, Borgiovcov i kultovú Gomoru mnohí Slováci videli. A nemali ani poňatia, že v pozadí ich vzniku stál muž, ktorý prvé filmy hltal ešte ako dieťa v nitrianskom kine Moskva.

V malom meste na západnom Slovensku sa Ján Mojto rovnako ako jeho otec, vášnivý amatérsky filmár, narodil. V roku 1969 však dal krajine svojich predkov zbohom. Emigroval do Nemecka, kde vraj preraziť nebolo ťažké. No ako pre koho. V Slovákovi sa totiž snúbia mnohé danosti - hovorí viacerými svetovými jazykmi, vie pracovať s financiami a dokonale rozumie kreativite umelcov.

Ako by to dopadlo, keby za hranice nikdy neutiekol? Vstupoval by cez víkend do našej televíznej Siene slávy tak či tak? „Takto som si otázku nikdy nekládol. Na Slovensku som si nikdy nemyslel, že sa dostanem k filmu,“ odpovie muž, ktorého s ďalšími siedmimi súrodencami viedli rodičia k viere.

Ján Mojto na odovzdávaní rakúskych televíznych cien Romy.
Ján Mojto na odovzdávaní rakúskych televíznych cien Romy.
Zdroj: profimedia.sk

„Vyrastal som v rodine, ktorá bola politicky prenasledovaná. Pripravovali nás na to, že nič mimoriadne nebudeme môcť v živote robiť. Pretože nám išlo o prežitie. Robiť film bolo niečo nepredstaviteľné. Ale myslím, že som bol ambiciózny,“ naznačí, čo ho hnalo dopredu.

Ibaže politický systém v Československu, ktorý vnímal kriticky, by mu neumožnil robiť kariéru bez toho, aby nebol poplatný dobe. „Zažil som veľa krásnych príkladov ľudí, ktorí si udržali pozície a nedali sa kúpiť. Ale vedel som o vlastnej slabosti, že by ma mohli komunisti zlomiť. Mal som pud sebazáchovy, za ktorý som veľmi vďačný a vďaka ktorému som radšej zbabelo ušiel.“

V tichosti ťahal za nitky

Hviezda Jána Mojta na západe stúpala a osud chcel, že zanechal stopu aj na slovenskej kinematografii. „Stalo sa to náhodou. Pracoval som v jednej veľkej nemeckej filmovej a televíznej firme. Bol som utečenec, nemohol som chodiť domov. A moji rodičia nemali možnosť vycestovať za mnou, roky som ich nevidel. Lenže začiatkom osemdesiatych rokov Koliba potrebovala devízy na obnovenie technických prostriedkov, lebo kinematografia bola dôležitá súčasť komunistickej propagandy. A keďže ja som Slovák, niekto ma dal s ľuďmi zo slovenského filmu dokopy. O ich ponuke nakrúcať na Slovensku som informoval svojho šéfa a ten mi povedal: Urobíme to pod jednou podmienkou - môžeš ísť domov na návštevu a tvoji rodičia môžu prísť sem.“

A tak vďaka Mojtovi dokončil Juraj Jakubisko vtedy roztočenú Tisícročnú včelu. Filmovú ságu dostal producent na filmový festival do Benátok, kde ho po premiére vynášali so slovenským režisérom z kinosály na rukách. „Potom sme sa pokúšali robiť rozprávky, aj s vedomím tradície českých rozprávok, ktoré cez východné Nemecko prenikli do západného. Každý film predstavoval pre Kolibu devízy a pre mňa možnosť stretnúť sa s rodičmi. A zamestnanci Koliby zrazu nakrúcali pre väčší priestor než ten, v ktorom žili. Mohli sa konfrontovať so svetom a dať mu vedieť, že aj na Slovensku tvoria veľmi dobre pripravení filmári. Takto vznikli viaceré rozprávky vrátane Jakubiskovej Perinbaby.“

Perinbaba sa v roku 2019 dočká pokračovania. Pôjde o príbeh syna Alžbetky a Jakubka.
Perinbaba sa v roku 2019 dočká pokračovania. Pôjde o príbeh syna Alžbetky a Jakubka.
Zdroj: archív

Apropo, Perinbaba. Jakubisko občas poznamená, že do úlohy Jakubka si vybral speváka Petra Nagya. Ibaže nemecký koproducent ho zatrhol a nanútil mu svoje želiezko v ohni. Mal v tom prsty Mojto? „Čoby nie. Určite som povedal, že to tak musí byť,“ prizná po rokoch. Nič však neľutuje. „Doteraz si myslím, že ten nemecký herec to nepokazil.“

Zbaviť sa balkánskych neduhov

Keď sa dnes rodák zo Slovenska vracia na rodnú hrudu, s našimi filmármi na kávu nechodí. Juraja Kukuru, ktorého kedysi u seba v Nemecku ubytoval a dal mu úlohu v slávnom seriáli Via Mala, však nechal pozdravovať. My sme ho stretli ešte v spoločnosti producenta Patrika Pašša, ktorý Mojta pozná z obdobia, keď ako strihač pracoval na Tisícročnej včele. „Moje vzťahy k Slovensku sú sústredené na rodinu. Mám pomerne dosť práce, čo je obmedzujúce v tom, koľko priateľov môžete mať. Priateľstvá treba udržiavať. Rodinu však vždy obídem celú,“ naznačuje producent svoje priority.

Ján Mojto počas diskusie na festivale vo francúzskom  La Rochelle.
Ján Mojto počas diskusie na festivale vo francúzskom La Rochelle.
Zdroj: profimedia.sk

A hoci sa už desaťročia pohybuje vo svetovom biznise, sleduje aj to, kam sa Slovensko uberá všeobecne. „Myslím si, že urobilo veľký pokrok,“ podotkne. „Dozrievanie civilnej spoločnosti a zbavenie sa balkánskych neduhov, akými je napríklad korupcia, potrebuje čas. Ale keď sa pozriete na strednú Európu, je skoro zázrak, že dnešné Slovensko nemá takých populistických predstaviteľov ako krajiny okolo. Bolo by ilúziou myslieť si, že je stredobodom pozornosti vo svete, ale v posledných rokoch sa dostalo do povedomia vďaka hospodárskemu rastu a kvalite ľudí, ktorí tu pracujú. A potom tým, že Slováci vyšli do ulíc, protestovali a dokázali, že veci sa dajú zmeniť. Keď sa v tom bude pokračovať, Slovensko má nádej. Len stále treba bojovať,“odporúča nám to, čo sám dôverne pozná.

FOTO Jána Mojta počas galaprogramu OTO v GALÉRII