Koronavírus vyplavil na povrch viaceré tajomstvá, jedno aj vo východoslovenskej Žehre, ktorú už niekoľko týždňov kontroluje armáda. Kým vojaci dozerajú na prísnu karanténu osadníkov z chatrčí, pripomínajúcich indické slumy, v ich tesnom susedstve stoja na prvý pohľad všedné domy. Zvonka potrebujú dorobiť fasádu, no ak vkročíte dnu, oslepí vás nevídaný prepych. V dvojposchodovej vile Petra Dunku (29) sa trbliece zlato, krištáľ i nábytok v štýle Ľudovíta XV.

V spálni navyše pocítite silné déjà vu. Tú posteľ ste niekde videli, napadne vám. A máte pravdu. „Bola na Bazoši. Povedali mi, že patrila Nore Mojsejovej,“chváli sa dobrou kúpou mladý ambiciózny Róm.

Lesk a pýcha Žehry

Bolože to údivu, keď sa Mojsejovci vystatovali svojím vycibreným vkusom. Vo vyšperkovanej vile na košickom Pereši žili v štýle francúzskeho kráľa. Ibaže ako pri­šlo, tak odišlo. Nora skončila vo vyšetrovacej väzbe za údajné podvody, Braňo sa vrátil k pijatike.

A niekedy pred šiestimi rokmi týždenník PLUS 7 DNÍ odhalil, že vila, v ktorej nakrúcali reality šou, vyzerala ako po nájazde ničivých živlov. Obklady i dlažba v kúpeľni boli obité, steny zatečené, honosný nábytok i na mieru vyrobená kuchyňa so spotrebičmi zmizli úplne. „Stav domu je primeraný tomu, čo sa okolo neho deje. Ostatné je na slobodnej vôli nového majiteľa. Vila bol vysťahovaná už v máji 2012,“ tvrdil vtedy Braňo.

Šepkalo sa, že „mojsejovský“ mobiliár skončil v sklade na okraji Prešova a postupne sa rozpredával. Posteľ, na ktorej si Mojsejovci vyznávali lásku, sme teraz náhodne objavili na mieste, kde by sme to čakali najmenej. V Žehre. „Máme ju už nejakých šesť, sedem rokov,“priznal nám Peter Dunka, žijúci pár desiatok metrov od momentálne najslávnejšej rómskej osady na Slovensku.

FOTO zo spálne v Žehre nájdete v GALÉRII

Hneď vedľa neho minulý týždeň vláda vybudovala karanténne mestečko, kam sa presťahujú infikovaní koronavírusom. Nákazu tu rozšírili prišelci zo Spojeného kráľovstva.

Aj Dunka patrí k pendlerom, ktorí si na živobytie poctivo zarábajú na Ostrovoch. Robím tam v mäsopriemysle. Lepšie platia ako na Slovensku,“podotkne pred nami, ale tému ziskov viac nerozvádza.

Tvrdo zarobené peniaze však nosí do Žehry, kam sa vrátil vraj dva mesiace pred začiatkom pandémie. Koronavírus nemal. Dnes s nakazenými i ďalšími, ktorí uviazli v prísnej karanténe, súcití. „Ta oni to majú dosť ťažké. Pomáhame im, skočíme kúpiť, čo potrebujú, a donesieme im,“ priznáva empatický sused, hoci sám žije v pomeroch, na aké nie sme zvyknutí ani u majetnejších Slovákov.

Predávali, čo sa dalo

Podľa Dunkových slov netreba všetkých Rómov hádzať do jedného vreca. Niečo na tom bude. Dom, z ktorého má výhľad na chudobnú osadu, vyzerá, akoby ho zariaďoval rozšafný, no skúsený dizajnér.

Maľovaná posteľ s výjavom dvoch zaľúbencov z konca 18. storočia je iba čerešničkou na torte. „Neviem teraz presne, koľko stála. Ale našli sme ju na Bazoši. Tak sa nám zapáčila, tak sme ju kúpili… Matrac k tomu nebol, museli sme ho prikúpiť,“ zašomre si nový majiteľ.

Dodáva, že Noru pri nákupe naživo nevidel. „Ale tí, ktorí nám to predali, vraveli, že to je jej. Ani neviem, odkiaľ tí chlapci boli. Pamätám sa iba, že cez internet predávali plno vecí. Aj koberce, aj všetko tam bolo. My sme od nich kúpili ešte luster, ktorý teraz visí v spálni.“

Keď si posteľ porovnávame s tou na starých fotografiách z košického Pereša, naozaj vyzerá identicky. Výnimočne sa však mladý obyvateľ    Žehry necíti. Keďže do Spojeného kráľovstva vycestoval prvý raz v roku 2004, slávu milionárov z Pereša zachytil len okrajovo.

Dnes vraj v jeho dedine nájdeme aj nákladnejšie interiéry. V bytovke to majú ešte lepšie zariadené,“odhalí nám tajomstvo zdanlivo najchudobnejšej časti Slovenska.

Či v Žehre po opadnutí pandémie zostane, sám nevie. „Chceli by sme sa presťahovať do Británie natrvalo, ale tu máme celú rodinu. Sme štyria bratia, tri sestry, ja mám štyri deti. Závisí to iba od nás. Uvidíme,“ uzavrie.

FOTO zo spálne v Žehre nájdete v GALÉRII