Tvoria polovicu z 52-člennej nominácie. Až dvadsaťšesť Slovákov zažije v auguste v brazílskom Riu de Janeiro olympijskú premiéru. Ich pozície sú však diametrálne odlišné. Niektorí, ako bratia Škantárovci či Matej Beňuš vo vodnom slalome alebo strelec Marián Kovačócy, patria vo svojich športoch medzi svetovú špičku. Len rôzne okolnosti sa podpísali pod to, že jedinečnú atmosféru pod piatimi kruhmi zatiaľ neokúsili.

Pre iných je už samotná účasť obrovský úspech. Ponúkame vám po jednom príbehu z oboch táborov. Plus zoznam všetkých, ktorí až v Riu zažijú, aké je byť olympionikom. Mimochodom, pred štyrmi rokmi v Londýne debutovalo dvadsaťtri Slovákov.

Alexandra Longová sa do Ria teší. Z vírusov strach nemá. Foto: Juraj Roščák

Dievča, ktoré vie čítať vietor

Keď pred štyrmi rokmi vtedy osemnásťročná Alexandra Longová sledovala na ihrisku vo Viničnom priamy prenos z finále londýnskych lukostreleckých súťaží, rozhodla sa, že v Riu si zastrieľa aj ona - spolu s kamarátom. Ten medzičasom rezignoval, ale Alexandra to nevzdala.

Čítajte viac:

Športové talenty, ukážte sa!

Vlani na majstrovstvách sveta sa medzi osem postupujúcich ešte nezmestila, no teraz v máji si v anglickom Nottinghame v dodatkovej kvalifikácii vytúženú miestenku vybojovala. „Pršalo, bolo zima, čo ja neznášam, no posúvala som sa z kola na kolo. Mama to sledovala v čakárni u zubára na tablete. Celé štyri hodiny som strieľala eliminačné súboje. Z poverčivosti sa bála pohnúť,“ vraví vôbec prvá žena, ktorá nás v tomto športe bude zastupovať na olympiáde.

Lukostreľba vyzerá navonok jednoducho, no je to drina. Alex, ako si hovorí, vystrieľa cez leto denne tristo šípov. Trénuje šesť dní v týždni. Na natiahnutie luku potrebujete silu. Na dobrý výsledok kondičku a vyčistenú hlavu. „Môžete mať natrénované stovky hodín, keď hlava nevydrží, príde stres či zlá myšlienka, telo jej podľahne a strieľate náladovo. Máte po výsledku,“ vysvetľuje zverenkyňa olomouckého trénera Daniela Kraváčka.

„Som rada, že sme ho zlákali na Slovensko. Nedám na neho dopustiť,“ tvrdí.

Takú rýchlosť dosahujú šípy po vystrelení z luku. Dostrel je takmer tristo metrov. Foto: Juraj Roščák

So zlatými šípmi

Longová strieľa šípmi z karbónu, do Ria si však berie špeciálne - zlaté. „Aj pre mňa je to mimoriadna udalosť. Len nech mi fanúšikovia neželajú, aby som triafala do čierneho. To by bola hanba. U nás je stred žltý, čierne kruhy sú od stredu ďaleko,“ dodáva. V Brazílii čaká všetkých 64 žien najskôr neverejná kvalifikácia na 72 rán na terče vzdialené 70 metrov. Po nich vznikne eliminačný pavúk, z ktorého sa už bude vypadávať.

Čítajte viac:

Legendy by mali problém: Krasokorčuliari musia dnes jazdiť ako automat

„Aspoň do prvej polovice štartového poľa by som sa rada zmestila,“ želá si mladá Slovenka, ktorá uplynulý víkend skladala za celú našu výpravu do rúk prezidenta olympijský sľub. Hoci doteraz to tak nebolo, v eliminácii môže po novom na ticho zabudnúť. Na štadióne bude hrať hudba. „To kedysi nebývalo. Keď nás lukostrelcov prišla na tréning pozrieť sestra, ohučaná z karatistickej haly, smiala sa, že sme ako chodiace mátohy. Nebola zvyknutá na ticho. Aj na priateľa som sa oborila, keď šuchotal, lebo si počas mojej streľby začal rozbaľovať horalku. Teraz už trénujem inak. Zvykám si na ruch. Tréner má dve malé deti. Tak ich úmyselne berie k nám do Viničného, aby som si vypestovala psychickú odolnosť. Musíte sa naučiť strieľať v bubline.“

Len blesky nie

Vedieť sa izolovať aj v tých najnepríjemnejších podmienkach je základ úspechu. Rovnako ako strieľať v určenom tempe a adaptovať sa na počasie. „Nezabudnem na vietor, aký bol na Európskych hrách v Baku. Už som sa však naučila čítať ho. My lukostrelci strieľame takmer za každého počasia. Len keď sa blýska, tak nie, keďže luk je kovový a bolo by to nebezpečné.“ Kedysi sa strieľalo na rôzne vzdialenosti, to sa Longovej páčilo.

Čítajte viac:

Bude futbalový šampionát bezpečný? Teroristické útoky na športoviskách

Dnes už len na vzdialenosť 70 metrov. Ak šípy letiace rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu končia v žltej časti terča (desiatky a deviatky), môže z toho byť dobrý výsledok. Všetkých 72 rán do desiatky, čo by predstavovalo 720 bodov, je však v tomto športe nereálny výsledok. „Myslím si, že sa ešte nikto nedostal na hranicu 700 bodov. Môj slovenský rekord má hodnotu 655,“ vysvetľuje študentka biológie.

Ako Hujerovci

Celé Viničné - kúsok od Pezinka - už vie, že má olympioničku. „Už ten tlak cítim, no beriem to pozitívne,“ vraví Longová. V mladosti skúšala karate, gymnastiku aj plávanie, no keď si prvý raz zastrieľala, zostala verná lukostreľbe. „A to som Vinnetoua ani Robina Hooda v tom čase nepozerávala,“ smeje sa. Napriek bolestivému zraneniu v minulosti pri športe vytrvala.

„V puberte som zanedbala kompenzáciu. Je to šport, kde sa enormne zaťažuje len jedna strana tela. Musíte to potom v príprave kompenzovať. Plávaním, cvičením. Ja som si potrhala ramenné šľachy, spravil sa mi výrastok na kľúčnej kosti. Hrozila mi operácia, nevládala som ten luk ani natiahnuť. Nerada na to spomínam. No prekonala som to a nový tréner mi pomohol vybudovať ešte väčšiu lásku k tomuto športu. Som rada, že som späť. Hádam v Riu nesklamem. Príde ma povzbudiť celá rodina aj priateľ. Budeme ako tí Hujerovci zo známeho českého filmu,“ dodáva na záver.